Artalk.cz

TS: Kresba, maľba, zvuk, ale aj umelá inteligencia či environmentálna kríza, to všetko zaujíma vybraných umelcov/umelkyne na COČ 2022

Kresba, maľba, zvuk, ale aj umelá inteligencia či environmentálna kríza, to všetko zaujíma vybraných umelcov/umelkyne na Cenu Oskára Čepana 2022

„Vybraná skupina umelcov a umelkýň, ktorými sú Lenka Adamcová, Peter Kašpar, Michal Mitro, Monika Pasoce Mikyšková a Ján Skaličan tlmočí svojím dielom diverzitu prístupov, reprezentujúcich diskurz súčasného slovenského vizuálneho umenia aj smerom k medzinárodnému publiku. Zároveň kolektívne reflektuje rôznorodosť umeleckých produkcií dneška,“ tak označila medzinárodná odborná porota päticu umelcov/umelkýň, ktorí/é majú možnosť prezentovať sa a vďaka štipendiu tvoriť v rámci tohtoročnej Ceny Oskára Čepana 2022. Aktuálne sa pripravujú na spoločnú výstavu, ktorá sa bude konať začiatkom budúceho roka v Kunsthalle Bratislava.

Cenu Oskára Čepana organizuje Nadácia – Centrum súčasného umenia.

Spomínaní umelci a umelkyne reflektujú najpálčivejšie a najaktuálnejšie témy v oblasti súčasného vizuálneho umenia, ktoré rezonujú rovnako ako na domácej pôde, tak aj v rámci medzinárodného kontextu. Medzi tvorbou vystavujúcich sa tak objavujú problematiky ako umelá inteligencia, environmentálna kríza, prepojenie vedy, technológií a umenia, ale aj zvukovo-performatívne tendencie,“ uviedla riaditeľka projektu Lucia Gavulová.

Medzinárodná odborná porota zasadala tohto roku po prvý raz 26. apríla, kedy v dialógu posudzovala portfóliá 57 prihlásených umelcov/umelkýň, s ktorými sa mala možnosť vopred zoznámiť. V rámci selekcie uprednostňovala „umelecké prístupy, ktoré prezentujú jedinečný a zároveň kolektívny hlas, demonštrujú potenciál a môžu ťažiť z príležitosti účasti v projekte ako možnosti rastu v ďalšej umeleckej kariére, alebo prejavu uznania svojej doterajšej praxe“. Porota sa tak s cieľom zviditeľniť multidisciplinárne postupy rozhodla do finálneho výberu zaradiť päť spomínaných nominovaných, ktorí/é získavajú štipendium na vznik nových autorských projektov odprezentovaných v rámci spoločnej výstavy v Kunsthalle Bratislava. 

Vyjadrenia vybraných umelcov/umelkýň na Cenu Oskára Čepana 2022:

  • LENKA ADAMCOVÁ 

„Pri hľadaní správneho vyjadrovacieho prostriedku som objavila médium zvuku ako svoj hlas v komunikácii v tvorbe. Zameriavam sa na emocionálnu výzvu ktorú reflektujem prostredníctvom skúsenosti, priznania si že telo koná spôsobom odporu. Vstupujeme do možnosti pochopiť vnútorný spor mechanizmu zvládania. Vizualita podporuje zvukový obsah a je spojená s hybnosťou, ktorá vytvára napätie potrebné pre pohyb. Verím, že namiesto stereotypného rozjímania môžeme vytvárať rôzne reality.“

Lenka Adamcová absolvovala v roku 2021 Ateliér intermédií na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. V rokoch 2019 až 2020 strávila dva semestre na Fakulte výtvarných umení na Univerzity of the Rhine in Strassbourg, kde študovala zvuk. Minulý rok sa zúčastnila stáže v Synth Library v Prahe. V roku 2020 realizovala zvukovú performance La Chaufferie v Galerie de la HEAR v Štrasburgu, či v rámci Sonic Protest Festival v Paríži. Vo svojej umeleckej praxi sa zaoberá primárne prácou so zvukom, ako aj kolaboráciami v rámci rôznych choreografických, performatívnych a participatívnych projektov s inými umelcami a umelkyňami.

  • PETER KAŠPAR

„Moja tvorba sa odvíja od uvažovania o imagináciách budúcnosti, ktoré prinášam v subtílnych náznakoch a neusilujem sa predostrieť jeden “správny” spôsob možného vývoja. Odrážam neuchopiteľné a neisté pocity z budúcnosti, v ktorej sa biologické stalo neoddeliteľnou súčasťou technologického sveta a naopak. Svet v ktorom neexistujú binárne delenia a všetko je inherentne prepojené, mýty a fakty sa prelínajú a splývajú do nelineárneho toku émocií, s ktorým sa naše vedomie nevie vysporiadať. Objekty, ktoré vytváram tlmočia práve takéto dekonštruované nostalgie z budúcnosti a pomocou jemných odvolávok spúšťajú asociačné procesy v divákovom podvedomí.“

Peter Kašpar vyštudoval masmediálnu komunikáciu na Univerzite Sv. Cyrila a Metoda v Trnave. V roku 2017 sa zúčastnil štipendijného pobytu SAIC na School of the Art Institute v Chicagu, v roku 2016 absolvoval rezidenčný pobyt The Fountainhead na Miami a v roku 2015 na School of Visual Arts Residency v New Yorku. V roku 2014 bol nominovaný na Pulse Art Prize. Medzi samostatné výstavné projekty posledného obdobia patria napríklad Liquid Being (2021) v A Promise of Kneropy (APART Collective) alebo Sunroof (2017) v The Java Project v newyorskom Brooklyne.

  • MONIKA PASCOE MIKYŠKOVÁ

„Moje kresby vychádzajú z pozorovania skutočných rastlín, ale nakoniec vždy odzrkadľujú môj vnútorný ženský svet. Odrážajú miesta, ktoré som navštívila, len tvary sú pokrivené a farby nezodpovedajú realite. Sú zvláštne, podobné kresbám Nehemiah Grewa, ktoré vo svete vedy už nie sú aktuálne, ale stále pôsobivé. Moja práca nie je politická v zmysle aktivizmu, ale keďže príroda je jednou z mojich hlavných inšpirácií, záleží mi na jej ochrane a podporujem všetky environmentálne aktivity, ktoré sa snažia zmeniť súčasnú klimatickú situáciu. Rovnako si myslím, že moje práce vychádzajú zo ženskej skúsenosti v súčasnom svete.“

Monika Pascoe Mikyšková absolvovala magisterské štúdium v Ateliéri maľby +– XXL, kde v roku 2014 ukončila doktorandské štúdium. V roku 2004 sa zúčastnila študijného pobytu v ateliéri Roxy Walsch na University New Castle Upon Tyne vo Veľkej Británii. V roku 2020 získala štipendium Nadácie NOVUM, v roku 2015 ocenenie v kategórii solector selection prize v rámci Essl Art Award CEE a v roku 2007 3. miesto v súťaži VÚB Maľba. V rámci samostatných výstav prezentovala svoju tvorbu napríklad v Arosita Gallery v bulharskej Sofii s prezentáciou Natural Environment (2021), alebo na skupinovej výstave Calm/Still Life (2021) v Tsekh Gallery v Kijeve.

  • MICHAL MITRO

„Moja prax osciluje na pomedzí médií a disciplín. V nadväznosti na moje vzdelanie v psychológii a sociológii na Masarykovej univerzite sa zaoberám nuansami každodennosti i hyperobjektmi planetárnej škály. Vo svojej práci prekladám sociologickú imagináciu (v ponímaní Ch. W. Millsa) do skulpturálnych prostredí s elementami zvuku, svetla a technológií. Inklinujem k ohmatávaniu vzťahov medzi ľudským a viac-než-ľudským a trecích plôch medzi umelým a prírodným. Jazykom vizuálneho umenia predstavujem znepokojivé i inšpirujúce príbehy ako predobrazy možných podôb udržateľných budúcností.“

Michal Mitro ukončil odbor intermédiá na Vysokom učení technickom, na Fakulte výtvarných umení v Brne. V rokoch 2018 a 2019 sa zúčastnil stáže na Royal College of Arts so špecifikáciou artScience v holandskom Hágu, v 2013 a 2014 na University of Tasmania študoval sochu a zvuk a v 2012 na American University of Beirut psychológiu a výtvarné umenie. Okrem toho má za sebou aj vzdelanie v oblasti sociológie (Bosphorus University Istanbul, Masarykova Univerzita Brno). Vystavoval na rade výstav doma i v zahraničí. Popri umeleckej praxi sa venuje aj kurátorskej činnosti v interdisciplinárnom spolku sessi.space (Safe Space for Exploring S- Ideas) a je členom výskumného telesa STELLA (Somatic Tech Live Lab), mapujúceho prieniky performatívneho umenia a technológií v regióne V4.

  • JÁN SKALIČAN

„Vo svojom výskume sa snažím rozvinúť investigatívne postupy, ktoré rámcujú pohľad na klimatickú krízu. V kontexte krízy premýšľam nad možnosťami fotografického zobrazenia a jeho presahov do priestorovej inštalácie s využitím zvuku, objektu a textových diagramov – vo vzájomnej konfrontácii tvoriacich samostatné prostredie. Vplyvom ľudskej civilizácie na planétu sa dočasnosť stáva pohľadom na „novú budúcnosť“. Je potrebné sa k týmto skutočnostiam postaviť a čeliť problémom, ktoré sme spôsobili. V čase keď nestačia slová klimatológov a vedcov o súčasnom stave, môže byť vizuálne umenie dôležitým „komplicom“, autonómnym sprostredkovateľom širších súvislostí. Pre to nie je potrebné vzdať sa vlastnej subjektivity, autorského programu, ale práve uvedomenie si vzájomných vzťahov v širšej neantropocentrickej perspektíve. Čoraz intenzívnejšie si uvedomujem potrebu širšej medziodborovej spolupráce, ktorá vedie k zmysluplnému výsledku.“ 

Ján Skaličan je od roku 2019 doktorandom na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, kde v roku 2018 absolvoval odbor Fotografia a nové médiá. V roku 2017 sa zúčastnil výmenného pobytu na Univerzite umení v Belehrade. V roku 2014 získal 1. miesto v súťaži Slovak Press Foto. Je súčasťou umeleckého kolektívu dsk., v rokoch 2014 až 2017 bol ako spoluzakladateľ kurátorsky a organizačne aktívny v artist-run space Žumpa a v roku 2016 organizoval projekt Mor ho! v bratislavskej Galérii Medium. V roku 2021 mal samostatnú výstavu Stream v Považskom Múzeu v Žiline a v SODA Gallery v Bratislave, skupinovo vystavoval v minulom roku napríklad na prehliadke Two Shapes of Leaf on Tree vo Východoslovenskej galérii v Košiciach.

Portfóliá prihlásených posudzovala medzinárodná porota zložená zo špičkových odborníčok a odborníka v oblasti súčasného vizuálneho umenia: Aaron Cezar (USA/UK; zakladateľ a riaditeľ Delfina Foundation v Londýne; v roku 2021 člen poroty Turner Prize; ex-kurátor Hayward Gallery Project Space v Londýne; kurátor programov pre verejnosť na 58. Bienále v Benátkach), Amira Gad (EG/FR; riaditeľka Light Art Space Berlín; v 2014-2019 kurátorka Serpentine Galleries v Londýne; s Hansom Ulrichom Obristom spolukurátorka skupinovej výstavy Hack Space  v K11 Art Foundation v Honk Kongu), Edith Jeřábková (CZ; hlavná kurátorka PLATO Ostrava; zakladateľka iniciatív Institut úzkosti a Are I are-events.org) a Lilia Kudelia (UA/USA; hosťujúca kurátorka v Residency Unlimited v New Yorku; ex-kurátorka Dallas Contemporary v Texase, Corcoran Gallery of Art vo Washingtone a Art Arsenal v Kyjeve; v roku 2017 ko-kurátorka Národného ukrajinského pavilónu na 57. Bienále v Benátkach).

Cena Oskára Čepana je určená vizuálnym umelcom/umelkyniam do veku 40 rokov. Účasť v projekte nie je obmedzená konkrétnym výtvarným médiom.

www.oskarcepan.sk

www.facebook.com/CenaOskaraCepana/

Napsat komentář

Vaše e-mailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *