TS: Rozeta v Liptovskej galérii Petra Michala Bohúňa

Peter Abonyi, Milan Adamčiak, Rastislav Biarinec, Marta Bošelová, Róbert Cyprich, Zuzana Hrušková, Richard Kalmár, Vavrinec Kendera, Boris Kudlička, Ján Kudlička, Štefan Papčo, Lucia Papčová, Mira Podmanická, Pavol Rusko, Monika Zmoray / ROZETA – Ružomberský umelecký okruh 1995 – 2022 / Kurátori výstavy: Richard Gregor a Dorota Kenderová / Liptovská galéria Petra Michala Bohúňa, Liptovský Mikuláš / 22.6. – 17.9.2022 

ROZETA – Ružomberský umelecký okruh 1995 – 2022

Miesto: Liptovská galéria Petra Michala Bohúňa v Liptovskom Mikuláši

Vystavujúci umelci: Peter Abonyi, Milan Adamčiak, Rastislav Biarinec, Marta Bošelová, Róbert Cyprich, Zuzana Hrušková, Richard Kalmár, Vavrinec Kendera, Boris Kudlička, Ján Kudlička, Štefan Papčo, Lucia Papčová, Mira Podmanická, Pavol Rusko, Monika Zmoray

Kurátori výstavy: Richard Gregor a Dorota Kenderová

Trvanie výstavy: 22.6. – 17.9.2022 (Liptovská galéria P. M. Bohúňa v Liptovskom Mikuláši)

29.9. – 30.11.2022 (Východoslovenská galéria, Košice) 

Spolupráca: Peter Machajdík, Fawad Qasemyar, Michal Hvorecký, FPU

Výstavný projekt z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

Nezanedbateľné množstvo umeleckých spolkov odvždy spájalo miesto ich pôsobenia. V našom prípade ide o Ružomberok, pričom vznik spolku ROZETA datujeme do obdobia, kedy sa umenie postavilo do striktnej opozície voči nacionalistickej politike “mečiarizmu” a otázka spolkov, t.j. potreba kolektívneho posilnenia individuálnych aktivít, bola opäť raz dejinne aktuálna. V 90. rokoch 20. storočia to boli práve takéto iniciatívy, ktoré zabezpečili kontinuitu kvalitného súčasného výtvarného umenia, a to za minimálnej spoločenskej podpory. Politika však nebol jediný dôvod vzniku spolku - vo svojej podstate ním bola najmä prítomnosť silných umeleckých osobností, ktoré sa nechceli vzdať pôsobenia vo svojom regióne a tiež tradícia významných umelcov, ktorí odtiaľto pochádzali. 

Vidno to nielen na prvom (a doteraz jedinom) spoločnom katalógu z roku 1995, ale rovnako aj dnes - jednotliví umelci, členovia spolku a väčšina hostí, prezentujú veľmi vyhranené, až hermeticky uzavreté výtvarné programy. Mohlo by sa zdať, že ich zrelosť a rôznorodosť bráni možnosti nájsť medzi nimi spoločné menovatele. Predsa však možno hovoriť o sústredenej reflexii mnohých z aktuálnych dobových problémov na pozadí univerzálneho umeleckého jazyka, ktorý niektorí z autorov formujú už po mnoho desaťročí. 

Fenomén krajiny, ktorý stojí ako motív v pozadí výberu diel na túto výstavu so sebou nesie nevyhnutný ekologický akcent. V dnešnej dobe, ktorej dominuje vojna, energetická kríza, (“novo”-) artikulácia hodnôt a etiky, ktorú sme z konzumnej pohodlnosti z nášho zorného uhla vypustili, tomu ani nemôže byť inak. Krehká hranica konštrukcie a deštrukcie, zotrvávanie na istotách umeleckého prejavu i hľadanie poézie na neobvyklých miestach alebo v nezvyčajných činnostiach, to sú len niektoré postrehy, ktoré môžeme vytušiť pri pohľade na tvorbu vystavujúcich - povedzme to otvorene - skeptikov.