Artalk.cz

TS: Eglė Budvytytė v Banskej Štiavnici

Eglė Budvytytė / Piesne z kompostu: mutujúce telá, implodujúce hviezdy / Kurátorka: Lýdia Pribišová / Galéria Jozefa Kollára, Banská Štiavnica / 18. 6. – 6. 11. 2022

Eglė Budvytytė – Songs from the Compost: Mutating Bodies, Imploding Stars / Piesne z kompostu: mutujúce telá, implodujúce hviezdy

Kurátorka: Lýdia Pribišová

Architektúra výstavy: Matej Gavula

Vernisáž: 17. 6. 2022

Trvanie výstavy: 18. 6. – 6. 11. 2022

Miesto konania: Veľká sála, Galéria Jozefa Kollára, Námestie Sv. Trojice 8, Banská Štiavnica

Organizátor výstavy: OZ Pilot

Songs from the Compost: Mutating Bodies, Imploding Stars je výstava video diel litovskej umelkyne Eglė Budvytytė. Eglė pracuje  na priesečníku vizuálneho a performatívneho umenia. Vníma pohyb a gestá ako možné nástroje pre rozvrátenie normatívu, rodových a spoločenských rolí, ako aj naratívov dominujúcich v našom verejnom priestore. Vo svojej tvorbe, v ktorej sa opiera o piesne, poéziu, video a performance, skúma presvedčivú silu kolektivity, zraniteľnosti a priestupné vzťahy medzi telami, obecenstvom a prostredím.

Jej najnovší film Mutating Bodies, Imploding Stars (2021), ktorý je prezentovaný i na aktuálnom Benátskom bienále, sa odohráva v prírode, medzi lišajníkmi, borovicami a piesočnými dunami v Litve. Je poetickým a erotickým prieskumom rôznych aspektov symbiotického života: vzájomnej závislosti, smrti, rozkladu v lese. Stromy a ľudské telá, ktoré sa vnárajú do lesnej pôdy, sa stávajú živinami pre mach, huby a ďalšie formy života a naznačujú obraz plynulého prechodu medzi životom a smrťou. Rozpad a rozklad sú tu spôsoby, ako si predstaviť život mimo lineárneho času a pokroku a prechádzania životnej sily z jedného organizmu do druhého. Obrazy sa postupne vrstvia spolu s intímnymi textami piesne, ktorá smeruje túžby bytosti, fluidne sa meniacej a pohybujúcej sa medzi rodmi, hlasmi a mimoľudskými stelesneniami. S hereckým obsadením prevažne z miestnej mládeže sa film rozvíja prostredníctvom špeciálne koncipovanej piesne, choreografie a kostýmov.

Horizontalita v choreografii narušuje obvyklú vertikalitu ľudskej postavy a posúva ju ďalej do krajiny. Telá účinkujúcich sú miestami diania. Často sú situované horizontálne, ťahané k zemi a jeden k druhému, pohybujúce sa lesom, pozdĺž pieskové duny a vodu. Text piesne vychádza z práce a slov biologičky Lynn Margulis, oslavujúcej úlohu baktérií a spoluprácu medzi jednobunkovými organizmami pri vytváraní, ako aj z konceptov autorky sci-fi Octavie Butler, ktorá využila trópy symbiózy, mutácie a hybridnosti na to, aby spochybňovala hierarchie a kategorizáciu.

Vo videu Liquid Power Has No Shame (2017) účinkujúci vytvárajú na vzdialenom ostrove za polárnym kruhom malú procesiu vedúcu k neďalekým skalám pri oceáne. Pohyby sú formované okolitým prostredím – pulzácie vetra a vody sa premietajú do pomalého krúživého pohybu hrudníka. Opúšťa sa tu zvyčajná vertikalita ľudských tiel v prospech spleti bytostí v kompozícií a horizontálnych pohybov vedených v úzkom vzťahu a v intimite so zemou a skalami. Choreografia pripomína náboženskú púť, no zároveň je vyslovene zmyselná a autoerotická. Dielo sa pokúša navrhnúť iné spôsoby vzťahu ku krajine a jej čítania – intímne, nehierarchické a zmyselné.

Vo videu Shaking Children (2013) sú hlavnými aktérmi videa školáci, ktorých telá sa trasú. Dielo vychádza z predpokladu, že trasenie je technika na vyvolanie neposlušnosti v tele. Workshop trasenia sa pre školákov je symbolickým návrhom na prekročenie nalinkovaných pravidiel času a priestoru, ako aj mechanizmov sociálnej kontroly, ktoré sú v škole prítomné.

—————————–

Eglė Budvytytė je umelkyňa pôsobiaca vo Vilniuse a Amsterdame. Jej práce boli predstavené na Benátskom bienále umenia (2022), na Liste Art Fair v Bazileji (2015), na Art Dubai (2017), na 19. Bienále v Sydney (2014), v amsterdamskom Centre umenia De Appel (2013), v CAC (Centrum súčasného umenia) vo Vilniuse (2016), v múzeu Stedeljik v Amsterdame (2012), v múzeu MAXXI v Ríme (2017). Participovala na rezidenčných programoch v LePavillon, Palais de Tokyo (Paríž, 2012) a vo WIELS Centre pre súčasné umenie (Brusel 2013). https://www.eglebudvytyte.lt/

Z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia. 

Fond je hlavným partnerom projektu. 

Napsat komentář

Vaše e-mailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *