Artalk.cz

TS: Vladimír Havlík, Rudolf Sikora v Stredoslovenskej galérii

Vladimír Havlík, Rudolf Sikora: Sneh, Kameň, Hviezda, Strom / Kurátor: Jakub Král / Stredoslovenská galéria, Banská Bystrica / 13. 5. – 28. 8. 2022

Usporiadateľ: Stredoslovenská galéria

Názov výstavy: VLADIMÍR HAVLÍK A RUDOLF SIKORA – SNEH, KAMEŇ, HVIEZDA, STROM
Autori: Vladimír Havlík, Rudolf Sikora
Kurátor: Jakub Král
Vernisáž: 12. máj 2022 o 17:00
Trvanie: 13. 5. – 28. 8. 2022
Architekt výstavy: Matěj Smrkovský
Grafické riešenie: Kryštof Novák a David Šrot
Miesto výstavy: Bethlenov dom, Dolná 8, Banská Bystrica

Spoločná výstava Rudolfa Sikoru a Vladimíra Havlíka je priestorom pre konfrontáciu dvoch ciest, ktorými je možné dospieť k rovnakému svetonázoru. Zatiaľ, čo sa Sikorova objektivizačná stratégia dotýka pozície jednotlivca v kozme, Vladimír Havlík sa oproti tomu obracia k pospolitým vzťahom budovaným na základe nonspektakulárnych gest. Pre oboch umelcov sú spoločné témy vzťahu ľudí k prírode a sebe navzájom, k zodpovednosti, k svetu a kozmu a budovaniu utopického presahu v snahe vymedziť naše premýšľanie o súčasnosti smerom k vytúženej budúcnosti.

Na úvod jednej slávnej televíznej debaty dvoch významných filozofov 20. storočia jej moderátor povedal, že obaja rečníci sú ako horolezci zdolávajúci v rovnakom okamihu rovnakú horu, ale každý z opačnej strany. Hoci vystavujúcich umelcov delí odlišná generácia a odlišné myšlienkové spolu prežívanie sveta a jeho spoluutváranie prostredníctvom dvoch stratégií: „veľkého“ Sikorovho pohľadu zhora a Havlíkovho sledovania drobných posunov v našich vzťahoch. Výstavou asociatívne rekonštruujeme naše prežívanie a vzťah k svetu na osi medzi makrokozmom a mikrokozmom.

V piatich tematických blokoch postupne v najširšom rámci rekonštruujeme ľudské vedomie na osi medzi makrokozmom vesmíru a mikrokozmom prírody. V prvej časti výstavy? sa venujeme trvaniu ako univerzálnej konštante, v ktorej asociujeme našu pozíciu jednotlivca ako jedinečného bodu. V druhej kapitole tento bod nechávame zhlukovať do spoločenstva a v nasledujúcej časti zračíme ten istý bod, ktorý sme medzitým zväčšili priblížením vo výseku vesmíru ako trvalé veličiny. Nakoniec túto veličinu v záverečnej časti abstrahujeme do podoby utópie, ktorá sa stala vytvoreným horizontom nášho vedomia. 

Akokoľvek je hlavnou témou výstavy prepletanie dvoch svetonázorových polôh, v rovine ich čítania skrz vystavené umelecké diela sa zaoberáme vzťahom voči dokumentárnym praktikám ako dôležitým interpretačným stratégiám presahujúcim umenie samotné. 

Dôležitou kvalitou vystavených diel sa stala ich priemyselná reprodukovateľnosť a serigrafia či fotografie, ktoré ako technické médiá tak majú schopnosť vypovedať o súčasnom svete a zároveň je aj vďaka nim neprehľadný a nejednoznačný.

Jakub Král

Napsat komentář

Vaše e-mailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *