TS: Lucia Tkáčová v Galérii Parter BSC

Lucia Tkáčová: Vlákna strát / Galéria Parter BSC, Banská Štiavnica / 25. 2. - 15. 5. 2022

Lucia Tkáčová: Vlákna strát

Galéria PARTER BSC, Alžbety Gwerkovej-Gollnerovej 6, Banská Štiavnica

Trvanie výstavy: 25. 2. - 15. 5. 2022

Otváracie hodiny: piatok a sobota od 13.00 do 17.00

www.banskastanica.sk

V rokoch Veľkého zlomu sa rozmohla obyčaj očistiť sa pred vstupom do výstavy od slov. Príčinlivejší návštevníci sa pripravovali aj niekoľko dní vopred – preplachovali sa horkými soľami, slová a vety neprehĺtali a rovno ich, ledva nahryznuté, vypľúvali. Tí, čo prišli nepripravení, si pred galériou na poslednú chvíľu kupovali predražené lexikolaxatíva a lingvosomatické pudiče. Hrčky natrávených významov a vyvrátené jazyky čliapali do nádob pri vchode, odkiaľ ich zriadenci rozvážali späť do knižníc a škôl. 

Najdôležitejšie bolo zbaviť sa podstatných mien, slovies a čísloviek. V telách ich bolo veľa, často sa usádzali v tkanivových záhyboch a skrývali v cievnych riečištiach. Vypudzovanie bolo treba opakovať, niekedy aj viac krát. Predložky, spojky a častice šli ľahšie, stačil na ne prst v hrdle alebo pinzeta. Citoslovcia boli do tiel zažraté najhlbšie, nedali sa vyhnať ani najdrastickejšími metódami. Prax ukázala, že nebolo zlé ponechať si ich – vo výstave boli nezriedka užitočné. 

Telomysle zbavené slov po vstupe do galérie ovinuli mnohorozmerné vlákna rôzneho pôvodu. Niektoré z nich vyrobili telá: vyrástli, skrehli, odumreli a vypadali. Ľudia ich, vlas po vlase, zbierali z vankúšov, sifónov a hrebeňov a viazali z nich rozmerné siete. V období pred Koncom, keď sa minulosť plietla s budúcnosťou a bolo čoraz ťažšie ich rozoznať, slúžili siete na chytanie času. Koniec neurýchľovali, ani neodkladali; čas zväzovali presným keratínovým meraním. Mysle návštevníčok, unavené poletovaním, sa do nich zapletali ako muchy do pavučín.

Kto sa nelapil do časo-siete, toho zachytili strapce heterotópnych tkanív, neobvyklé a bujnejúce. Tieto nevznikli ľudskou rukou – mokrými prstami ich, vlnu po vlne, spriadlo More. V tom čase bolo More uznávanou tkáčkou, malo trpezlivosť a neťažilo sa mu roky snovať a párať, snovať a párať ten istý chuchvalec. Hotové pradená, zauzlené do významov, z času na čas v mohutných grgoch vyvrhlo von. Hľadačky ich potom spolu s ambrou a polymetalickými hrčami zbierali po plážach a útesoch. Tie ziskuchtivé ich, rozmočené a mazľavé, vyťahovali priamo spod hladiny, kde sa nadúvala vina a žiaľ. Stačilo pustiť sa slamky a vojsť.  

Text: Lucia Tkáčová

Na výstave spolupracovali: Greta Grega, Tamara Kametani, Zoltán Czakó, Daniel Rychlo, Roland Kánik, Rebeka Hruščová

Foto: Leontína Berková

Za podporu ďakujem Martinovi Piačkovi, Nicovi Krebsovi a Zuzane Bodnárovej.

Projekt vo forme štipendia z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.