TS: Michaela Šuranská v Laboratórium Výrobné Družstvo

Michaela Šuranská: Nové plochy / kurátorka: Lucia Jarotta / Laboratórium Výrobné Družstvo, Banská Bystrica / 27. 10. – 16. 11. 2021

Michaela Šuranská absolvovala Akadémiu umení v Banskej Bystrici, kde v r. 2016 ukončila bakalárske štúdium na Katedre maľby pod vedením Mgr. art. Rastislava Podobu, ArtD. v Otvorenom ateliéri maľby a následne v r. 2018 magisterské štúdium, v ateliéri STARTUP pod vedením doc. Jána Triašku, ArtD. V súčasnosti absolvuje doktorandské štúdium na AU v Banskej Bystrici. 

V r. 2020 a 2021 organizovala tvorivý pobyt pre umelcov v priestoroch Kláštora Hieronymitánov v Štiavnických Baniach s názvom Kláštor Opening a je súčasťou ,,realizačného-tímu“ Rozkvet Gallery.

Michaela sa vo svojej tvorbe posledné roky zameriava na súčasný jav vznikania bizarných kultov, ktoré v sebe miešajú prvky histórie a súčasnosti, idealizmu a nacionalizmu. Zaujíma sa o tvaroslovie krajinného terénu modifikovaného archaickou alebo súčasnou ľudskou činnosťou.

Nové plochy

Plocha je kľúčový pojem v práci Michaely Šuranskej. Vo svojich dielach zobrazuje plochy predelené geometrickými mriežkami, či  vymedzené členiacimi prvkami na jednotlivé ohraničené polia výskumu. Je to jej osobná sonda do vlastnej genealógie tvorby maliarskeho diela a procesu podliehajúceho jeho vzniku. Jedná sa o symbolické mapovanie jednotlivých častí simulovanej archeologickej lokality obsahujúcej stopy po úkonoch prevedených v procese práce v prostredí ateliéru. 

Plocha a vrstva sú základnými esenciami maliarskeho média, sú niečím čo robí maľbu maľbou, čo ju charakterizuje. Plocha v maľbe je hlavne 2D priestorom, o ktorom však môžeme uvažovať čiastočne aj v 3D rozmere, pretože je charakteristická fyzickým vrstvením hmoty farby a jej plastickou štruktúrou. Expandovaná maľba je obvykle dielom, ktoré si zachovalo črty maliarskeho média až ďaleko za jeho hranice. V tejto inštalácií je prítomný odkaz na maľbu. 

Snaha o archeológiu maľby je kritickou sebaanalýzou. Michaela Šuranská sa však nevenuje rozboru postupu tvorby vlastného maliarskeho obrazu, ale skôr okolností jeho vzniku. Pamäťou terénu sa zaoberá prostredníctvom rozmeru expandovaného poľa maľby, kde jej ako prostredie skúmania symbolicky slúži koberec z ateliéru. Tento koberec pripomínajúci maliarsku paletu používala ako slobodný priestor pre maľbu a obsahuje stopy po utieraní štetcov, valčeka, stekaní farieb, roznášaní nezaschnutých škvŕn farieb na topánkach a podobne. Všetky tieto stopy sú výsledkom nedbanlivého postupu a náhody.

Koberec predstavuje krajinu, respektíve mapu krajiny. Je rozdelený na špecificky označené zóny, či jednotlivé úseky, ktorých časti sú vymedzené geodetickými kolíkmi. Značenia signalizujú miesta výskytu prítomnosti stôp po aktivite.

Súčasťou výstavy sú aj závesné obrazy priamejšie, či naratívnejšie zamerané na zobrazenie krajiny a exteriérového prostredia. Súvisia tiež s témou pamäte a civilizačných elementov vo vzťahu k prírodnému prostrediu. Reprezentujú vnímanie krajiny, ako priestoru podliehajúceho modifikovaniu historickými udalosťami a plynutím času vo vzťahu k ľudskej aktivite.

Lucia Jarotta

!!! Návštevu výstavy je nutné dohodnúť vopred na telefónnom čísle: 0911 643 581

Finisáž výstavy sa uskutoční v režime OTP.

Projekt z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.