TS: František Skála v Galérii umenia Ernesta Zmetáka

František Skála: GUEZNZ / Kurátor: Eva Skálová  / Galéria umenia Ernesta Zmetáka v Nových Zámkoch / 5. 11. – 11. 12. 2021

Miesto: Galéria umenia Ernesta Zmetáka v Nových Zámkoch

Termín: 5. 11. – 11. 12. 2021

Kurátor: Eva Skálová 

Tvorbu ťažiskových osobností českej výtvarnej scény galéria pravidelne predstavuje v rámci svojho výstavného programu. Vychádza z dlhodobej koncepcie zameranej na užší stredoeurópsky región a orientácie na širokospektrálny pohľad zahŕňajúci umelcov rôznych tendencií a generácií. Originálny pohľad, zakotvenie v magickom svete imaginácie, v návratoch k prírode a k archaickému umeniu prírodných národov sú príznačné pre tvorbu Františka Skálu (1956). Zahŕňa široký záber od maľby, kresby, grafiky, koláže, asambláže, objektov, plastík, hudobných nástrojov, po účinkovanie v divadle, hudobných skupinách a performance. Z diel vystavených na Slovensku naposledy najviac zarezonovalo rozmerné Štiavnické plátno (2016), inštalované v priestoroch Stanice v Banskej Štiavnici. Výstava v Galérii umenia Ernesta Zmetáka v Nových Zámkoch, predstaví doteraz najrozsiahlejší výber z diel Františka Skálu na Slovensku. Sú to maľby z posledných troch rokov, maľované prírodnými pigmentmi a inšpirované pôvodnými obyvateľmi Austrálie. František Skála v nich načrtáva vlastnú mytológiu a prináša jedinečný zážitok z ríše zázračného.  

O vzniku diel sa vyjadril nasledovne:

„V roku 2019 som s mojou ženou a dvoma priateľmi precestoval Austráliu z juhu na sever a späť. To, čo ma okrem fantastických prírodných krás priťahovalo, bola kultúra pôvodných obyvateľov a ich maľby božstiev a zvierat pod skalnými prevismi. Výtvarné prejavy dávnych obyvateľov planéty sú akousi svojou jednotou spojené so zemou a prírodou, často sa veľmi podobajú. Na mieste, kde si Aborigéni chodili stovky kilometrov pre to najvzácnejšie, čo potrebovali pre svoje rituály, farebné hlinky, som si nazbieral pár vzoriek farebnej škály od žltej až po červený oker.

Po vytvorení prvých obrazov dôsledne týmito pigmentmi, zväčša na podklade révovej černe, kde hlinka v tenkej vrstve v susedstve inej zažiari raz do zelena, inokedy do fialova, som sa začal venovať ich hľadaniu a zberu i v české a slovenské krajine. Moja prirodzená zberačská vášeň alebo možno predurčenie z minulých životov sa transformovalo do tejto novej podoby. Kedysi som charakterizoval dôvod svojej práce ako totožný s pravekým lovcom: „Želám si dobrý lov.“ Dobrodružstvo podobné detským zážitkom, radosť z nálezov a ich využitie je neoddeliteľnou súčasťou procesu tvorby, rovnako ako úžas, kedy sa v ateliéri po utretí vzorku hliny objaví farebný odtieň. Nie je to však konceptuálne mapovanie krajiny, ale farby takto získané, ktorých škála sa stále rozširuje, slúžia ako prostriedok, teda ako akékoľvek farby na maľovanie. S tým rozdielom, že ich zamatový lom svetla a tlmená farebná stupnica ponúkajú témy, ktoré sú logicky spojené s témami pôvodných obyvateľov a so zemou a krajinou. Sú to akési mapy krajiny, pozemné a zvieracie božstvá, organické makro i mikro tvaroslovie utvárania sveta, často prechádzajúce do štruktúr a dekóru tkanín.

Ide mi ako vždy o krásu a skúmanie príčin jej vzniku, hľadanie dokonalého tvaru v spojení s imagináciou. Nikdy o žeravé aktuálne spoločenské témy, ktoré sa prizmou všetkých archaických kultúr javia až dojemne smiešne.“

František Skála