TS: Jiří Surůvka

Jiří Surůvka: Artkiosk / Mona Lúza a spo. / Kurátor: Vladimír Beskid / Galéria umenia Ernesta Zmetáka /  Nové Zámky / 22. 10. – 28. 11. 2020

JIŘÍ SURŮVKA: ARTKIOSK / MONA LÚZA a spol. 

Termín: 22. 10. – 28. 11. 2020

Kurátor: Vladimír Beskid

Prezentovaná kolekcia v novozámockej galérii predstavuje vybrané diela z intermediálneho artkiosku Jiřího Surůvky. Jeho osobitosťou sú predovšetkým aktivistické a performatívne umenie umelca, ktoré sa prelieva do iných médií a obrazových podôb, ale aj osobitý digitálny print-airbrush na riedke syntetické  plátno, ktoré dáva jeho obrazovým postavám podivné čaro. Na výstave sa objavujú štyri videá z rokov 2004 až 2016, na ktorých je záznam jeho vtipných a hravých akcií od roztancovaného Domu umenia v Ostrave až po „lietajúceho“ Betmena na paletách na polárnych Špicbergoch (Art Bass, 2011; Arctic  Action, 2016).

V spodnej sále dominujú práve päť rozmerných digitálnych tlačí z kľúčovej série Strojcovia vojny z rokov 1999-2003. Na nich je parafrazovaná a paralyzovaná podoba vojnových „hrdinov“ s veľkými hlavami ovocia, alebo zeleniny, čo hrajú na hudobné nástroje a za nimi sa odohráva veľká vojnová „muzika“. Týmto digitálnym printom sekundujú aktuálne fotografie periférie, banálnych situácií a kontextov – záber na cintorínsky pomník a s nápisom „večne zelený“, či opustený a zarastajúci aristokratický areál (Immergrűn, 2002; Koniec starých čias, 2003).  Sekciu malieb otvára pozvánková Mona Lúza z Lidlu (2018) s hlavou z červenej dyne a nákupnou taškou, nasleduje zväčšený retro kotúčový magnetofón s bublinkou „mono“  (Sonet Duo – Mono, 2016). V strednej časti výstavy pokračuje vydarené uťahovanie si aj  z „veľkých“ dejín umenia – tu je portrét bezzubého starca s warholovskou parochňou, rozmazané sivé vincentové slnečnice, štýlové topánočky s dekórom Mondriana, či erotická a vražedná scéna „Koniec Marata“ (1998).

V poslednej zvýšenej časti výstavy sú predstavené práce, ktoré  priamo, či skryte zosmiešňujú totalitné režimy: autor v tirolskom klobúčiku si telefonuje s Hitlerom (Volá vedúci, 1998); fotozáznam  akcie – sochy s dvomi bojovníkmi, čo držia kladivá (Liberation of Brno, festival AKT 1, Brno 1997), cez airbrushovú zväčšeninu dieťaťa, ktoré strašia príšery (Svet sovietov, 2003) až po nevinné dieťa na postieľke, ktoré sa hrá s kladivom a kosákom (Enfant terrible, 2004-19). Výstavu v pravidelnom rytme sprevádzajú aj komorné naivné scénky v podobe komorných objektov (Pijan; Môj boj).

Celým priestorom sa však prelína a v mnohých podobách sa zjavuje groteskná alter ego postava zavalitého Betmena – či už je to v podobe airbrushových tlačí z divadelných vystúpení (Batman, 1998), guľatého hrdinu v hip-hopovom klipe, čo metaforicky opisuje rodné mesto ako „Gotham City“, až po ústredný objekt modrého Betmena, čo práve porodil malého betmeňáka  (Otcovstvo, 2003; zo zbierok Galerie výtvarného umění v Ostravě).

Po autorovej výstave Batmanovo zlato v Schemnitz galérii v Banskej Štiavnici v roku 2017 je to ďalšie pokračovanie retrospektívneho  artkiosku v Nových Zámkoch,  kde nájdete lacnú „Monu Lúzu“ aj bohatý kabaret zábavného „Betmena – tučka z Ostravy“.

Jiří Surůvka (nar. 1961 v Ostrave) je popredný český umelec, performer, kurátor a vysokoškolský pedagóg.  Absolvent Pedagogickej fakulty OU v Ostrave (1991).  Od začiatku 90. rokov kľúčová postava ostravskej scény s medzinárodným uznaním.  Spoluzakladateľ kabaretu „Návrat mistrů zábavy"(1998), medzinárodného festivalu performance  „Malamut" (1994), výstavného projektu „Kolmo k ose" a člen skupiny František Lozinki (od 2005). V roku 2015 získal Cenu od V. Havlíka pre českého umelca nad 35 rokov. V súčasnosti  - vedúci Ateliéru video, intermédií a performance na Fakulte umení Ostravskej univerzity v Ostrave.  Žije a tvorí v Ostrave

Výstavný projekt podporil z verejných zdrojov Fond na podporu umenia.