TS: Ilúzia a virtuálna realita v umení

András Csefalvay, Jaro Kyša, Danica Pišteková, Katarína Poliačiková, Dorota Sadovská, Ján Šicko, Jaro Varga / Ilúzia a virtuálna realita v umení / Galéria Medium / Bratislava / 1. - 14. 10 2020

O ilúziách a realite

Cesty básnikov a vynálezcov, umelcov a vedcov vždy viedli k utváraniu (fingere) nových svetov. Tie sa niekedy (v prípade umenia väčšinou) nazývajú fiktívnymi, inokedy zasa objavujú či otvárajú nové pohľady na realitu (vrátane mikro- a makrosveta či virtuálnej reality). Rôzne podoby ilúzií ako zdania, fantazmy či simulakrá, optické klamy, či dokonca domnienky a falošné predstavy o živote každodenná skúsenosť často zdanlivo potvrdzuje (napríklad Slnko sa aj napriek heliocentrizmu naďalej hýbe na oblohe). Ilúzie aj vedecké obrazy sveta sú súčasťou nášho života od nepamäti a napriek neľahkým dezilúziám im opätovne podliehame. Neraz vidíme lepšie, keď im podliehajú druhí (konzervatívnejší či revolučnejší), lebo rôzne druhy ilúzií bojujú o vládu nad našim vedomím, chcú sa stať naším obydlím, aby sme v nich žili. Obraznosť vytvára obrazy s prchavou realitou, no niektoré z nich môžu nadobudnúť podobu uctievaných idolov či rámcovať rôzne druhy hier. Ilúzie sa môžu zameriavať na rôzne zmysly (perceptívne ilúzie), no môžu nás osloviť aj na pojmovej úrovni (kognitívne ilúzie), alebo fungovať pri vytváraní sociálnych svetov (spoločenské ilúzie).

V umení sa ilúzie a fikcie oddávna spájajú s hrou a imagináciou (illusio, illudere znamená okrem klamu a klamania aj hrať sa či pohrávať), aby nám ukázali a odhalili nové a možné svety, alternatívne postoje, podporili alebo vyvrátili predchádzajúce ilúzie. Obraznosť je strojom, ktorý ilúzie vyrába, aj kladivom, ktoré ich rozbíja v zmysle kreatívneho nihilizmu. Prostredníctvom ilúzie sa umenie pohráva s našimi interpretačnými schopnosťami a funguje ako kód znázorňovania a zobrazovania, ktoré môžu byť voči reálnemu afirmatívne alebo kritické. Rôzne druhy kódov ponúkajú kľúče k rôznym realitám (napr. matrix). Často sa skrývajú pod inými menami ako napríklad rôzne druhy perspektív, anamorfóz a reverzibilít, či eurytmia, v ktorej sa vďaka nepatrnej odchýlke nesprávne zdá byť správnym. Vo svete informatiky a výpočtových technológii sa týmto postupom v mnohom podobajú rozšírená (AR) a virtuálna realita (VR). Narábaním s teleprezentnosťou a imerziou prehlbujú a transformujú procesy estetického vcítenia a odstupu či dištancie, ponúkajú nové nástroje na sugestívnu manipuláciu nášho vedomia. Podobne ako umenie utvára svety fikcií, rozšírená a virtuálna realita takéto svety uskutočňuje. Virtuálne už nie je opakom reálneho, ale stáva sa jeho súčasťou, aby otváralo potenciality aktuálneho. Dá sa vôbec zbaviť ilúzií? Môžeme sa vynoriť z niečoho, v čom sme ponorení nevedome?

Ivan Gerát

Marián Zervan