TS: Karol Weisslechner

Karol Weisslechner: Prach hviezd / Kurátorka: Naďa Kančevová / Galéria Čin Čin / Bratislava / 9. 9. 2020 – 2. 10. 2020

Karol Weisslechner: Prach hviezd

Kurátorka: Naďa Kančevová

Galéria Čin Čin, Podjavorinskej 4, BA, oh: p.-p- 14.00 – 18.30, www.galeriacincin.sk

Otvorenie: 9.9. 2020 o 18.00

Trvanie výstavy: 9.9. 2020 – 2.10.2020

  Karol Weisslechner (1957, Bratislava) je univerzálnym umelcom, vnímajúcim predmet svojho záujmu v značne rozšírenom poli. Svojimi postojmi i tvorbou opakovane upozorňuje na nestálosť hraníc súčasných výtvarných médií, ktoré sám opakovane prekračuje. Jeho tvorba siaha od drobných šperkárskych realizácií až po rozsiahlejšie (nielen architektonické) projekty.

  Pripomeňme, že na Slovensku patril k prvým umelcom, ktorí pomáhali etablovať vplyvy postmoderného výtvarného myslenia. Spájanie zdanlivo nespojiteľného, často s využitím kontrastov prírodného a umelého, „vysokého” a „nízkeho”, jednoduchého a zložitého, duchovného a materiálneho, patrí k základným charakteristikám celej Weisslechnerovej tvorby. Jeho šperky sú malými plastikami, inšpirovanými architektúrou, ale aj kozmickými telesami a rôznymi aspektmi súčasnej vizuálnej kultúry. Weisslechner v nich už aj v minulosti často a rád  pracoval s nájdenou realitou, s jej privlastňovaním, posúvaním či odkláňaním. Zaujatie formálnou i obsahovou stránkou rôznych nájdených fragmentov (prírodnín i artefaktov) sa v procese jeho uvažovania spája s metaforickým myslením, ale aj s interpretačnou invenčnosťou a zmyslom pre humor a iróniu. S tým úzko súvisí aj jeho inklinácia k symbolickej obraznosti, epickému poňatiu, ale aj k oživovaniu rôznych historických a archetypálnych tém. Ako postrehla už Alena Křížová: „Podstata [jeho prác] spočíva v samé esenci záhad   nepostižitelné a neuchopitelné tajemno nemůže nikdo poznat, rozkrýt, zvěřejnit a přeměnit na nějakou banalitu. Je věčné a nezávislé na lidech.“ Pri pohľade na Weisslechnerovu tvorbu ako celok sa v tejto súvislosti  nevdojak vynára analógia s historickými kabinetmi kuriozít chápanými ako mikrokozmos − svet premietnutý v mikrosvete naznačujúci vzťahy medzi všetkými existujúcimi vecami. Asi najlepšie to ilustrujú práve jeho výstavy. Sám ich vníma ako svojbytné „gesamkunstwerky“ voľné asociatívne skladby, ktorých časti sa vzájomne podporujú.

  Kladenie jednotlivých výstavných prvkov vedľa seba, dávajúce príležitosť k metafore a poetickej komunikácii, je v prípade aktuálnej výstavy Prach hviezd predovšetkým výrazom autorovho nepokoja. Ako sám priznáva, vychádza tu z pocitu melanchólie, prchavosti či vanitas, ktoré pripomína myšlienku smrti a pominuteľnosti života. Stav melanchólie býva spájaný s určitou stratou. Konkrétnou tušenou alebo nevedomou. Nech už je definovaná akokoľvek, patrí k skúsenostiam, ktoré sú prenosné výrazovými prostriedkami i preto umelecké výkony sprevádza od nepamäti. Zrejme aj pod vplyvom narastajúcej úzkosti súčasného sveta sa k nej v poslednej dobe vracia mnoho umelcov a kurátorov. Aktuálna výstava, koncentrujúca na jednom mieste diela staršieho dáta s novšími objektmi a kresbami, zrkadlí autorove dojmy, spomienky, predstavy, často modifikované do nekonkrétnych foriem. Je odrazom autorovho hľadania, v ktorom sa prvotné súvislosti strácajú a objavujú sa v nových, často neuchopiteľných imagináciách. Kým časť realizácií sa vyznačuje fantastickými až surrealistickými kompozíciami, niektoré novšie práce akoby poukazovali skôr na návrat ku „konštruktivistickému“ odkazu Antona Cepku.

  Pojem prach, figurujúci v názve výstavy, má špecifické vlastnosti a parametre. Neviditeľné čiastočky prachu plávajú mikrosvetom, ktorý je ľudským okom ťažko preniknuteľný. Preto sa prach človeku javí ako neuchopiteľná – neustále unikajúca entita. Jeho jedinečnosť spočíva aj v tom, že je nielen neviditeľný, ale aj nezničiteľný a „všadeprítomný“. Prach z rozpadávajúcich sa organizmov a vesmírnych objektov sa usádza a z jeho sedimentov sa utvára zemský povrch a povrch hviezd všeobecne. Prach tak môže symbolizovať nielen rozpad, ale aj nové vznikanie.