SNG: Frontové línie na ceste k akceptácii

Vo veku nedožitých 91 rokov nás v apríli tohto roku opustil jeden z najvýznamnejších tvorcov povojnovej architektúry Vladimír Dedeček. Realizoval vyše sto stavieb, ale akoby nie v správnom čase, čo sa neskôr podpísalo na tom, že verejnosť ich mylne vnímala ako „socialistické či totalitné“. Takýto je aj príbeh premostenia Slovenskej národnej galérie, o ktorom píše v komentári Laco Bartko.

SNG: Frontové línie na ceste k akceptácii

Architekt Vladimír Dedeček – DEDO – bol „mužom veľkých konceptov, novátorom, ktorý navždy zapísal Slovensko na mapu neskorej moderny“ (pozn. týmito slovami sa s ním rozlúčila Slovenská národná galéria).

Nadviazal na svojich učiteľov, výborných architektov predošlej generácie, Emila Belluša a Vladimíra Karfíka, ktorí kládli dôraz na rozvíjanie funkcionalistických princípov. Stal sa tesárom v čase betónu, narábal s tradíciou drevených hranolov ľudovej architektúry, ktorú považoval za špecifikum nášho prostredia. Tradíciu transformoval do vlastných pracovných postupov s charakteristickým rukopisom, s dôrazom na rytmus a až sochársku plasticitu, ktorá však nikdy nepresiahla jednoznačnosť základných geometrických útvarov, a vždy zostával verný modernému konceptu. Jeho architektúra prepája komplikované tvaroslovie „obalu“ – vo forme prelamovania a sériového opakovania prvkov – s jednoduchým „vnútrom“ – pripomínajúcim kláštorné prostredie, prepája antické formy s prvkami štrukturalizmu. S jeho dielom sa spája aj určitá kontroverzia, často bolo pejoratívne označované ako „socialistické či totalitné“. Vladimír Dedeček bol presvedčeným Európanom a sám sa voči tomu vyhranil: „Žiadna socialistická architektúra neexistuje. To je nezmysel! Len chyby boli socialistické. Architektúra existuje iba jedna – európska, a tá je živená rovnakými kultúrnymi tradíciami.“ Mylne je jeho architektúra označovaná ako brutalistická – architekt sa nestal zástancom žiadneho -izmu. Pre Dedečkovu tvorbu je však príznačný štrukturalizmus. Svoju aktívnu kariéru končil vo veku 76 rokov (v roku 1997) v pozícii architekta, ktorý sa neteší veľkej popularite a je spájaný s totalitou predošlého režimu. Po roku 1990 sa na jeho osobu spustila vlna kritiky v odbornej i laickej verejnosti, ktorá vyvrcholila v roku 2001 – v zlomovom roku, kedy sa vyhrotila verejná debata o ďalšom osude premostenia SNG. Paradoxne práve kontroverzná dostavba SNG priniesla architektovi na sklonku jeho života uznanie na domácej a zahraničnej architektonickej scéne. Súčasníci prisudzujú jeho dielam domáci a svetový kontext. Rehabilitovaný architekt, ktorý zo svojho autorského programu neuhýbal aj napriek životu v krajine spoločenských, politických a kultúrnych ruptúr, stojí za niekoľkými z najvýznamnejších architektonických diel minulého storočia na Slovensku – Národná galéria, Národný archív, Najvyšší súd, univerzitné mestá v Nitre, Bratislave a Zvolene a i. Bol činorodým autorom, ktorý za polstoročie vygeneroval vyše sto architektonických diel a návrhov – od rodinných domov až po rozsiahle komplexy.

Rekonštrukcia a dostavba Slovenskej národnej galérie v Bratislave. Pohľad na premostenie z chodníka. Foto: E. Trokanová

Dostavba SNG

Za najpozoruhodnejší projekt Vladimíra Dedečka, ktorý dodnes polarizuje spoločnosť, je považovaný projekt dostavby komplexu Slovenskej národnej galérie aj s novým južným krídlom Vodných kasární na dunajskom nábreží – s premostením. Ten vznikal a bol realizovaný v rokoch 1962 – 1979. Ide o projekt, ktorý je ideovo ukotvený v slobodných šesťdesiatych rokoch 20. storočia, žiaľ stavba dostala podobu torza, keď sa v pohnutých časoch normalizácie zrealizovala iba časť pôvodného návrhu. Iróniou je, že práve dostavba SNG priniesla architektovi Dedečkovi prvých a i najviac zahraničných obdivovateľov, ktorí vyzdvihovali jeho majstrovstvo – Ben van Berkel, Wolf D. Prix, Jan Tabor, Hertha Hurnaus, Willem Jan Neutellings a i.

Levitujúca skulptúra premostenia nad barokovým dvorom Vodných kasární bola od samého začiatku prijímaná rozporuplne, keď bola na jednej strane jej architektúra kritizovaná ako cudzorodá a na strane druhej realita potvrdzovala fakt, že architekt sofistikovane pracuje s organizmom mesta, do ktorého vkladá štrukturalizovaný komplex komponovaných námestí, dvorov a galerijných traktov. Mnohovrstevný štrukturalizmus je v dostavbe Slovenskej národnej galérie zosobnený individuálnym v kolektívnom, symbiózou remeselne-archaického s priemyselne-moderným, či monumentálneho s urbánnym a krajinotvorným.

Nočný pohľad na premostenie s vysvietenými novými spoločenskými priestormi. Vizualizácia: Ján Krížik

Architekt nadväzoval na časovú os inštitucionálneho budovania SNG, ktorá u nás vznikala opačným smerom ako väčšina európskych galérií, t.j. nie akumuláciou materiálov, ktoré by si vynútili vznik verejnej zbierky, ale založením inštitúcie za účelom jej vzniku. Rozhodnutie dobudovania historickej budovy Vodných kasární z decembra 1962 neostalo len v podobe náročného spájania a renovácie historických stavieb mesta, ale umožnilo sformulovanie novej súdobej architektonickej úlohy. Návrh dostavby bol v rokoch 1962 až 1969 generovaný pracovnou metódou diskusie – tak to výstižne uviedol samotný architekt v textovej časti odovzdaného projektu v roku 1963. Konzultovaný vývoj návrhu prešiel na nábrežnej hrane od „konzervatívnej“ le corbusierovskej funkcionalistickej budovy na pilótach s otvoreným parterom až k finálnej nadčasovej diagonálne skosenej forme s oceľovou mostovou konštrukciou, ktorá maximálne otvorila parter. Architekt Dedeček pre návrh dostavby komplexu SNG hľadal kontext v novo nastavených urbánnych a architektonických dimenziách modernizujúceho sa nábrežia – Harmincova nadstavba a spojenie trojice bratislavských hotelov Carlton, Savoy a National nastavili novú mierku mestského bloku v rokoch 1927 – a neskorší Bellušov Hotel Devín na prelome 40. a 50. rokov 20. storočia potvrdil a rozvinul nový význam hlavnej mestskej promenády pozdĺž rieky Dunaj. A tak v sebe projekt dostavby SNG integruje niekoľko interpretačných rovín: mierou nezastavania a otvorenia formuluje sociálno-spoločenský význam, mierou abstrakcie a expresivity tlmočí kultúrnu zrelosť a mierou fraktálnosti štruktúr reflektuje živú a modernú urbanitu.

Rekonštrukcia SNG

Polaritu názorov bolo počuť aj v marci roku 2001, keď sa v priestoroch južného krídla SNG (bolo uzavreté z dôvodu havarijného stavu) konala verejná panelová diskusia o možnostiach búrania, opravy, rekonštrukcie a modernizácie budov SNG. V máji tohto roku vzniklo Stanovisko k architektúre objektu dostavby SNG, ktoré bolo uvedené pod názvom Zachovať znamená tvoriť, čím sa stavovské organizácie a odborná verejnosť vyslovili proti zbúraniu premostenia. Následne bola v roku 2003 vypísaná súťaž na Rekonštrukciu a modernizáciu areálu SNG v Bratislave, ktorej výsledky neboli realizované, a o dva roky vypísalo vedenie galérie novú súťaž. V súťaži v roku 2005 bola prvá cena udelená autorskému tímu architektov Martina Kusého a Pavla Paňáka (ateliér Architekti BKPŠ). Rekonštrukcia areálu SNG sa začala v roku 2016.

Kontrolný deň pre médiá / marec 2020

Autorská dvojica Kusý – Paňák pri rekonštrukcii a modernizácii areálu SNG archeologicky odkrývajú hodnoty Dedečkovho konceptu a nadväzujú na komplexnosť pôvodných nerealizovaných návrhov. Areál sa otvára nielen nábrežiu, ale aj historickému centru, keď je na osi doplnený nový portál a ústredný priestor Vodných kasární má vloženú centrálnu halu. Komplex sa novými formami pasáží a dvorov stáva živou súčasťou urbánnej štruktúry mesta. Skulptúra premostenia dostáva nový ľahký plášť, ktorý dynamizuje, ale neoslabuje nadčasovosť „chrámu národného umenia“ bez formovo-štýlového a znakovo-symbolického zaradenia. Rekonštrukciou sa otvára unikátny panoramatický pohľad, čím sa SNG otáča čelom k hlavnej mestskej promenáde pozdĺž rieky Dunaj. Južnému krídlu Vodných kasární bude vpísaná pôdorysná stopa otvorených suterénnych priestorov pôvodného depozitu. Je modifikovaná materiálová báza a farebnosť strešnej krajiny Vodných kasární, čím sa v panoráme škridlových striech radia medzi reprezentatívne kultúrne stavby v meste.

Autori rekonštrukcie a modernizácie areálu konzervujú historickú a architektonickú podstatu areálu – jeho pamäť, kladú dôraz na jej prezentáciu až do podoby druhotného použitia amortizovaných pôvodných materiálov a dávajú im novú hmotnú podstatu genius loci – terazzo podlahy s prímesou pôvodného kameniva, mlatové povrchy parkovej úpravy z recyklátu a i. Tento prístup je čitateľný aj v prevedení architektonických a konštrukčných invázií – odkrytie Dedečkových železobetónových trámových stropov v priestoroch Vodných kasární, ktoré mali nakašírované klenby, a ich nová repetícia; či rozlišovanie priestorových vzťahov k osnovám historických objektov a objektov Dedečkových modernistických dostavieb; alebo inštalácia pôvodných artefaktov vstavaných interiérov do predefinovaných priestorových klastrov. Komprimovanie technologických nárokov areálu umožnilo očistenie vonkajšieho obvodu Vodných kasární a analytickou metódou sú v plnom rozsahu prezentované barokové fasády s čitateľnými neskoršími zásahmi – patina historických stôp sa stáva súčasťou ulice ako aj výstavných priestorov galérie.

Kontrolný deň pre médiá / október 2018

Monolit novostavby depozitu, ktorý na jednom mieste uzatvára všetky obdobia – premeny vkusu – kultúrne dedičstvo, je sofistikovane postavený mimo čas a jeho spochybniteľné účinky, keď svoj objem oblieka do zrecyklovaného pôvodného fasádneho obkladu s motívom Dedečkovho veľkoformátového obrazu. Architekti Kusý – Paňák novou dvoranou v mieste pôvodného amfiteátra rozširujú veľkorysé výstavné priestory, ktoré v sebe nesú reminiscencie na Dedečkovo premostenie – vysoká oceľová hala s horným mäkkým svetlom, ktorá prepája nové vložené poschodia s priestormi Vodných kasární skrz lávky.

Autori rekonštrukcie a modernizácie SNG citlivo vyhodnocujú neuralgické body fyzickej, ale i mentálnej podstaty areálu kultúrnej ustanovizne a realizujú ozdravné procesy k vytúženej všeobecnej akceptácii.

---

Foto: Martin Deko, www.sng.sk, E. Trokanová, www.webumenia.sk

Vizualizácia: Ján Krížik