Artalk.cz

TS: Dominika Kačkošová

Dominika Kačkošová: Rituály / kurátor: Štefan Balázs / Mestská galéria Rimavská Sobota / Rimavská Sobota / 11. 5. – 26. 6. 2020

Dominika Kačkošová: Rituály

kurátor výstavy: Štefan Balázs

sprístupnenie výstavy: od 11. mája 2020 do 26. júna 2020

otvorené: pondelok – piatok, 9:00 – 17:00 hod.

Hlavné námestie 5, Rimavská Sobota

info: mestska.galeria.rs@gmail.com, www.mgrs.sk

Dominika Kačkošová / Rituály

Dominika Kačkošová patrí k mladej, nastupujúcej generácii maliarok a maliarov, absolventov Akadémie umení v Banskej Bystrici. Už počas štúdií sa prejavila ako premýšľavá autorka, ktorá si našla výraznú cestu s jasným obsahovým a aj formálnym vymedzením.

Od samého začiatku jej tvorby je zrejmý záujem a tiež fascinácia kontrastom civilizovanej súčasnosti a prvotných foriem ľudského spoločenstva. Príklady pre tieto formy nehľadá v dávnej minulosti, ale v izolovaných spoločenstvách Afriky, či Južnej Ameriky. Poukazuje na diametrálne odlišné formy života spoločenstiev, ktoré sa odohrávajú paralelne v čase na tej istej Zemi, ale spôsobom, pri ktorom by sme predpokladali rozdiel tisícročného vývoja civilizácie.

Kačkošová poukazuje na rozdielne tempo evolúcie človeka, pritom však nehodnotí a nekategorizuje, nedáva odpovede, ale ako umelkyňa sa pýta na to, čo je správne, čo je pôvodné, či spolu súvisia veci, ktoré zdanlivo delí obrovská fyzická aj mentálna vzdialenosť. Hľadá paralely medzi ich duchovným životom a zvykmi, ktoré sú zakorenené a transformované aj v našej kultúre. Cieľom jej práce je aj poukázať na univerzálnosť, transcendentálnosť a nesmrteľnosť vzorcov a princípov zakotvených v nevedomí ľudstva naprieč kontinentmi a kultúrami.

Tento pohľad je zvlášť aktuálny v súčasnosti, kedy čelíme viacerým výzvam ako sa postaviť inakosti, či sme schopní prijať a začleniť ľudí z iných civilizačných okruhov ako je ten náš. Kto by na tom viac získal a kto viac stratil? My, „civilizovaní“ ľudia, máme obavy zo straty, neuvažujeme o zisku.

Kačkošová pracuje v ucelených tematických sériách, na výstave sú prítomné cykly obrazov Poslední ľudia, 2015, Vzdialení, 2016, Rituály, 2017 a Nesmrteľná podstata ľudskej duše z roku 2018. Vznikli ešte počas štúdií na Akadémii umení v Banskej Bystrici a tesne po absolutóriu. Posledný súbor Spomienky na Paraguaj z roku 2020 sú čerstvou reflexiou autentického zážitku z cesty do tejto juhoamerickej krajiny, v ňom sa autorkina téma stáva dennou aktualitou.

Dominika si vytvorila vizuálne príťažlivý spôsob ako komunikovať svoje témy. Obrazová dvojexpozícia  pomáha divákovi dešifrovať situácie, ktorých význam len tušíme. Kačkošová tvorivo používa nájdené fotografické alebo iné obrazové predlohy, vlastný archív, ale tiež bohatú etnografickú literatúru, ktorá popisuje skutočnosti, ktoré sú v súčasnosti na okraji zániku, alebo nevratnej zmeny.

Maliarsky jazyk bohato využíva možnosti zobrazenia od splývavej tónovej maľby s redukovanou farebnou škálou až po strohú priam technickú lineárnu kresbu, prípadne redukciu figúry na prázdnu siluetu vyplnenú len príslušným identifikačným kmeňovým zafarbením. Ako poukaz na hierarchiu vecí, obrazy pôvodného „domorodého“ života sú tie, ktoré sa nám javia ako úplné, dôležité, podstatné, kdežto „civilizácia“ je tým technologickým votrelcom, prístrojom, strojom, zariadením, ktoré nie je skutočné, existuje len ako hypotetická narysovaná ponuka motorovej píly, medicínskeho kresla, či fastfoodovej požívatiny.

V konflikte, aktuálnom najmä dnes, ktorý by sme mohli nazvať civilizácia verzus kultúra, kde kultúru reprezentuje pôvodný, lokálny, nenarušený štýl života a civilizácia sa môže javiť ako dvojsečná zbraň vedeckého a technologického pokroku, ktorá lieči, vzdeláva, dáva a uľahčuje prácu, kŕmi, ale zároveň berie prostredie na život, prináša neznáme choroby a likviduje tradičné medziľudské väzby, Kačkošová  priznáva, ku ktorej strane sa prikláňa, kde vidí priestor pre lepší život.   

„Ako predlohy pre obrazy slúžili fotografie rakúskeho kňaza a etnológa Martina Gusinde (1886 – 1969), ktorý medzi rokmi 1918 a 1924 podnikol štyri cesty do Ohňovej zeme, aby študoval vtedy tam žijúce domorodé kmene Selk’nam, Yamana a Kawésqar a zaznamenal ich spôsob života, ktorý bol už v tých rokoch na pokraji vyhynutia a dnes už neexistuje. Kmene, ktoré pôvodne obývali Ohňovú zem sa stali obeťami západného kolonializmu. Väčšina umrela buď následkom cieleného vyhladzovania, alebo na následky prinesených chorôb, voči ktorým nemali imunitu.“ (Dominika Kačkošová)

Napsat komentář

Vaše e-mailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *