Artalk.cz

TS: Jiří Příhoda

Jiří Příhoda / Zahorian & Van Espen Bratislava / 17. 12. 2019 

Jiří Příhoda
utorok 17.12. 2019, 18.- 20.hod.
Zahorian & Van Espen Bratislava, Mierová 7

Na jar tohto roku som bol kurátormi 8mičky – zóny pre umenie v Humpolci oslovený, aby som nainštaloval výstavu “Vrchovina, krabatina, mrchovina: Solitéři” so zaujímavým zadaním pripraviť akúsi formu kaplnky pre Želivskú monštranciu*, ktorá mala byť jedným z exponátov výstavy. To ma zaujalo natoľko, že som k tomu pristúpil formou, ktorú sám pre seba nazývam „interpretačnou inštaláciou artefaktov“ iných autorov. Podobným prístupom, akým vznikla vyššie zmienená Monštrancia v 50. rokoch minulého storočia, som pre ňu v rámci výstavy pripravil Kaplnku, ako najjednoduchšie pomenovanie vzniknutej situácie. „Podobným spôsobom“ mám na mysli to, že počas spoločensko-sociálnej a materiálnej núdze ste nútení improvizovať a použiť pre Váš zámer alebo potrebu to, „čo je po ruke“, s tým, že naliehavosť vzniknutej reálnej situácie nie je daná materiálnymi možnosťami, ale vnútornou potrebou odolávať vplyvom obklopujúceho prostredia.

Pre moju samostatnú výstavu v galérii ZAHORIAN & VAN ESPEN v Bratislave sme sa rozhodli ďalej s týmto mojim počinom pracovať…Kaplnka bola realizovaná zo “spoločensko-sociálnej a materiálnej núdze“ a z toho, „čo je po ruke“, teda zo železného sila, používaného v potravinárskej veľkovýrobni neskorého socialistického realizmu, komunizmu 70. a 80. rokov minulého storočia. Fyzická prítomnosť Želivskej monštrancie a skutočné denné svetlo vo vnútri inštalácie vo výstave boli dematerializované do podoby projekcie mnou vyhotovených fotografií Monštrancie v humpoleckej inštalácii Kaplnky. Výsledkom je spojenie prítomnosti Kaplnky verzus digitálneho obrazu monštrancie, ktorý je premietaný z „rozety“ do jej prázdneho priestoru bez denného svetla. (4.12.2019, Jiří Příhoda, Austin, Texas)

* V roku 1950 bol premonštrátsky kláštor v Želive prepadnutý komandom komunistickej Štátnej bezpečnosti, zabavený, vyrabovaný a rehoľníci zatknutí. Následne bol premenený na internačný tábor pre kňazov a členov rehoľných rádov. V tábore bol nastolený tvrdý režim, udržiavaný skupinou desiatich členov ŠtB a strážený tridsiatimi piatimi príslušníkmi SNB. Internovaní boli v kláštore ubytovaní po dvadsiatich až tridsiatich ľuďoch v jednej izbe, kde neustále prebiehali prehliadky osobných vecí a dozorcovia zabavovali predovšetkým predmety s náboženskou tematikou. Všetky „prehrešky“ duchovných vyhodnocovalo vedenie tábora a trestalo ich prísnymi trestami. Napríklad znížením prídelu potravín, obmedzovaním spánku, pobytom v korekcii. Internovaní museli taktiež denne ťažko pracovať a za svoju prácu nedostávali žiadny plat. Boli zamestnaní na štátnom statku, v lese, na stavbách, pri vykladaní vagónov v Humpolci atď. Spočiatku boli bohoslužby v internačnom tábore zakázané a konali sa tajne. Neskôr vedenie tábora povolilo slúženie spoločnej omše večer, po pracovnej dobe v chórovej kaplnke. Internovaným rehoľníkom sa podarilo vo väzenských podmienkach tajne vyrobiť monštranciu – ozdobnú schránku určenú na vystavenie a uctievanie konsekrovanej hostie – eucharistie. Monštrancia bola zrejme vyrobená v niektorej z dielní, kde pracovali väznení a na jej výrobu boli použité plechovky od uhoriek (troj- až päť-litrové). Použité sklo je pravdepodobne dnom zaváracej nádoby. Nezachoval sa uzáver ani tzv. lunula, ak teda vôbec bola súčasťou. Monštrancia bola používaná pri bohoslužbách v spomínanej chórovej kaplnke. Pred koncom existencie internačného tábora ju niekto z rehoľníkov v Želive tajne uschoval za tehlovú zástenu na povale kostola, aby nedošlo k jej znesväteniu a bola uchovaná ako pamiatka na túto dobu temna. Želivská monštrancia sa tak stala svedkom krutosti i nezlomenej nádeje. (Miloš Doležal, citované z katalógu výstavy Vrchovina, krabatina, mrchovina: Solitéri Vysočiny / Molds, Hills and Highlands: The Loners of Vysočina)

Jiří Příhoda (*1966, Česká republika) vyštudoval pražskú Akadémiu výtvarných umení (ateliér prof. Stanislava Kolíbala a prof. Aleša Veselého). Od roku 2011 žije a tvorí v Austine a Prahe. V roku 1997 bol ocenený Cenou Jindřicha Chalupeckého, v roku 2005 českou architektonickou Grand Prix a v roku 2014 cenou hlavného editora Designbloku. Samostatne vystavoval v galerii Nová síň (2016, 2018 společně s Brianem Eno), v Galerii Václava Špály v Prahe (1988), v Galerie A – 9 v MuseumsQuartier vo Viedni (2002), Moravskej galerii v Brne (2003), Hunt&Kastner Praha (2008, 2015 společně s Annou Hulačovou), v Galerii hlavního města Prahy (1995, 2016). Na skupinových výstavách sa predstavil v Museum of Modern Art v Paríži (1992), v Martin-Gropius-Bau v Berlíne (1994), v Museum of Contemporary Art v Helsinkách (1995), Kunsthalle Baden-Baden (1996), v Slovenskej národnej galérii (1998), Národní galerii v Prahe (2000), na Biennale Busan (2002), v Toloredo Art Institute (2005), PO SAMETU 20 let současného umění po roce 1989, Galerie hlavního města Prahy (2009), SOCHY V ULICÍCH Brno Art Open’11, Dům umění města Brna (2011, 2015) MEZI PRVNÍ A DRUHOU MODERNITOU, NG Praha, Muzeum moderního a současného umění, Veletržní palác, Nomadism and Design, Museum of Art, Seoul National University, Jižní Korea (2014), Dwelling Elsewhere (spoločne s Ma Qiusha, Xu Sheng) v Czech China Contemporary Art Museum v Pekingu, na VI. Biennale Gherdeina (2018).

Napsat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *