Otvorený list premiérovi Petrovi Pellegrinimu

Otvorený list

premiérovi

Petrovi Pellegrinimu

Peter Pellegrini

Predseda vlády

Úrad vlády

Slovenskej republiky

Námestie Slobody 1

Bratislava

813 70

Slovenská republika

Vážený pán premiér Peter Pellegrini,

oslovujeme Vás v mene platformy Stojíme pri kultúre, zastrešujúcej viac ako 120 kultúrnych inštitúcií, medzi ktorými sa nachádzajú erbové inštitúcie, príspevkové organizácie spadajúce pod Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky (MK SR), ako aj regionálne galérie, múzeá, divadlá, nezávislé kultúrne centrá, vysoké školy, akadémie, odborné periodiká a ďalšie subjekty, ktoré pôsobia naprieč celým Slovenskom a vo výraznej miere sa podieľajú na charaktere súčasnej kultúry v štáte (príloha č. 1).

Stotožňujeme sa s obsahom Programového vyhlásenia vlády 2016 – 2020, časť Kultúrna politika, ktorým sa vláda Slovenskej republiky „zaväzuje viesť efektívny dialóg s odbornou kultúrnou verejnosťou a ďalšími relevantnými subjektmi, za účelom realizácie systémových opatrení v oblasti kultúry“.¹

Stúpajúci počet signatárov výzvy Stojíme pri kultúre poukazuje na neúnosnú situáciu v spôsobe riadenia MK SR. Prejavuje sa o. i. nedostatočnou implementáciou programového vyhlásenia práve v oblasti efektívnej komunikácie s odbornou verejnosťou, z ktorej majú vzniknúť systémové a prospešné opatrenia na rozvoj rezortu kultúry. Ministerka kultúry Ľubica Laššáková v tomto zmysle nenapĺňa štatút MK SR v potrebnej miere tak, aby bol „zabezpečený odborný prístup k riešeniu problémov, využívajúc podnety a skúsenosti iných orgánov verejnej moci, územnej samosprávy, záujmovej samosprávy, mimovládnych organizácií a verejnosti. Využíva poznatky vedeckých inštitúcií a výskumných pracovísk, stavovských a profesijných organizácií, zapája ich najmä do prác na riešení otázok koncepčnej a legislatívnej povahy.“ (čl. 5 ods. 9 písm. c) a d); Zásady činnosti a riadenia ministerstva). Ministerka kultúry Ľubica Laššáková rovnako neuvádza dostatočne do praxe zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy, ktorý v § 38 ods. 3 uvádza: „Ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy využívajú poznatky verejných inštitúcií, vedeckých inštitúcií, výskumných pracovísk a stavovských a profesijných organizácií; zapájajú ich najmä do práce na riešení otázok koncepčnej povahy a legislatívnej povahy.“

Kultúrna obec sa chce v otvorenom dialógu podieľať na revitalizovaní stavu kultúry na Slovensku. Máme záujem spolupracovať s verejnými činiteľmi, ktorí sú schopní viesť dialóg na odbornej úrovni, svojou etickou integritou používajú prirodzený rešpekt v spoločnosti a z manažérskeho hľadiska rozumejú procesom, ktoré majú riadiť, a sú schopní usmerňovať rozvoj kultúry a prosperity v štáte smerom k štandardom rozvinutých krajín EÚ. Rezort kultúry modernej demokratickej krajiny nemôže byť v područí osoby, ktorá vo svojich verejných vystúpeniach skresľuje skutočnosť, zahmlieva, zavádza, účelovo manipuluje a svojimi rozhodnutiami polarizuje spoločnosť.

Je nevyhnutné otvorene a dôsledne pomenovať a komunikovať akútne problémy v rezorte kultúry, ktoré môžu na dlhší čas znemožniť rozvoj mnohých oblastí súvisiacich s prezentáciou nielen živej kultúry, ale aj kultúrneho dedičstva. Konanie ministerky kultúry, ktoré vyvoláva otázky o jej kompetentnosti, ovplyvňuje aj budúcnosť zbierok, výskumu či medzinárodných spoluprác. Slovensko tým ohrozuje svoju prezentáciu na kultúrnej mape Európy. Kto preberie zodpovednosť za zmarenie dlhodobej kvalitnej práce mnohých odborníkov a zmeškaný čas, ktorý sa nebude už dať dobehnúť?

Z Vašich mediálnych vyjadrení vnímame, že Vašim záujmom je viesť vládu Slovenskej republiky k štandardom EÚ tak, aby napĺňala záväzok služby verejnosti. Predpokladáme, že pre Vašu mieru zaneprázdnenosti nebolo dosiaľ možné podrobiť konanie ministerky kultúry Ľubice Laššákovej hlbšej analýze a venovať dostatočnú pozornosť argumentom druhej strany, ktoré pomenúvajú problematické otázky vedenia rezortu kultúry.

Vyjadrujeme znepokojenie, že riadenie Ministerstva kultúry Slovenskej republiky je v rukách osoby, ktorá vo svojich stanoviskách, žiaľ, používa nepravdivé tvrdenia, opakovane zavádza, skresľuje realitu, ignoruje verejné prísľuby a polarizuje spoločnosť. Takéto konanie by nemalo reprezentovať členku vlády Slovenskej republiky.

Ministerka kultúry Ľubica Laššáková mnohými svojimi aktivitami dokazuje kultúrnej a umeleckej obci, že nie je „osobou na správnom mieste“². Nasledujúce fakty a preukázateľné skutočnosti svedčia o odborných a etických zlyhaniach pani ministerky kultúry Ľubice Laššákovej.

Umenie a kultúra ako nástroje scitlivovania a kultivácie spoločenskej etiky a hodnôt majú byť jednou z priorít štátu. Ministerstvo kultúry má viesť osobnosť, ktorá bude kompetentne a bez predpojatosti vykonávať svoju funkciu, citlivo a so záujmom o hlbšie poznanie danej problematiky riadiť rezort kultúry, spolupracovať s poradnými orgánmi v zmysle štatútu MK SR a zodpovedne a konštruktívne komunikovať s predstaviteľmi umeleckých inštitúcií.

Ministerstvo kultúry má stáť pri kultúre.

S úctou,

platforma Stojíme pri kultúre

Koordinátorka:

Nina Vidovencová

stojimeprikulture@gmail.com

+421 911 456 123

www.stojimeprikulture.sk

OBSAH

• 1. Kauza Kunsthalle Bratislava (KHB)

  • 1.1 Kauza KHB – verejná diskusia na tému Ako ďalej s Kunsthalle? Čo s kreatívnymi centrami?
  • 1.2 Kauza KHB – komunikácia s ministerkou kultúry Ľubicou Laššákovou
  • 1.3 Kauza KHB – prísľub osamostatnenia

    • 1.3.1 Prísľub osamostatnenia KHB – tvrdenie ministerky kultúry
    • 1.3.2 Prísľub osamostatnenia KHB – skutočnosť

  • 1.4 Kauza KHB – rozpočet KHB

    • 1.4.1 Rozpočet KHB – tvrdenie ministerky kultúry
    • 1.4.2 Rozpočet KHB – skutočnosť

  • 1.5 Kauza KHB – Kreatívne centrum vs. KHB

    • 1.5.1 Kreatívne centrum vs. KHB – tvrdenie ministerky kultúry
    • 1.5.2 Kreatívne centrum vs. KHB – skutočnosť

• 2. Kauza Slovenská národná galéria (SNG)

  • 2.1 Kauza SNG – rozpočet SNG

    • 2.1.1 Rozpočet SNG – tvrdenie ministerky kultúry
    • 2.1.2 Rozpočet SNG – skutočnosť

  • 2.2 Kauza SNG – prioritné projekty SNG

    • 2.2.1 Prioritné projekty SNG – tvrdenie ministerky kultúry
    • 2.2.2 Prioritné projekty SNG – skutočnosť

• 3. Problematika nedostatočnej spolupráce s odbornou verejnosťou

  • 3.1 Porušenie verejného prísľubu pri menovaní generálneho riaditeľa Slovenského národného divadla
  • 3.2 Obsadzovanie funkcie generálneho riaditeľa Národného osvetového centra
  • 3.3 Problematika menovania kandidátov do Rady Fondu na podporu umenia

• 4. Kauza Dotačný program kultúry znevýhodnených skupín

  • 4.1 Nerešpektovanie odporúčaní hodnotiacej komisie

    • 4.1.1 Nerešpektovanie odporúčaní hodnotiacej komisie – tvrdenie MK SR
    • 4.1.2 Nerešpektovanie odporúčaní hodnotiacej komisie – skutočnosť

  • 4.2 Dotácia v Programe 2 vs. štátna pomoc

    • 4.2.1 Dotácia v Programe 2 vs. štátna pomoc – tvrdenie ministerky kultúry
    • 4.2.2 Dotácia v Programe 2 vs. štátna pomoc – skutočnosť

  • 4.3 Zmena podmienok v druhom kole výzvy pre Program 2 na podporu kultúry znevýhodnených skupín

    • 4.3.1 Zmena podmienok v druhom kole výzvy pre Program 2 na podporu kultúry znevýhodnených skupín – tvrdenie MK SR
    • 4.3.2 Zmena podmienok v druhom kole výzvy pre Program 2 na podporu kultúry znevýhodnených skupín – skutočnosť

Tesne pred nástupom pani Ľubice Laššákovej do funkcie ministerky kultúry boli 20. marca 2018 zverejnené jej nepodložené názory a konšpiračné vyjadrenia k téme financovania tretieho sektora, ktoré boli namietané vo Vyhlásení občianskeho sektora a nezávislých kultúrnych centier.³

Pre výkon vedenia ministerstva kultúry, ktoré má viesť a modelovať kultúrnu politiku moderného demokratického štátu, je neakceptovateľná predpojatosť v spoločenských, svetonázorových, ideologických či náboženských otázkach. Vyjadrenia ministerky kultúry Ľubice Laššákovej sa v tomto prípade opierali o neuvážené a nepodložené závery, založené na konšpiračnom pohľade na svet.

Minister kultúry má do spoločnosti prinášať komunikačné impulzy vychádzajúce z faktov a argumentov, nie zo subjektívnych domnienok, či špekulácií namierených proti akémukoľvek segmentu spoločnosti.

1. Kauza Kunsthalle Bratislava (KHB)

Umelecká obec už tri desaťročia požaduje zriadenie samostatnej príspevkovej organizácie Kunsthalle Bratislava – nezbierkotvornej galérie. Ide pritom o storočný model inštitúcie, pôvodom z Nemecka, ktorý sa zapája do medzinárodnej siete galérií zaoberajúcich sa prezentáciou súčasného a živého umenia v medzinárodnom kontexte. Inštitúcia typu Kunsthalle je dôležitá pre začlenenie Slovenska na medzinárodnú mapu umenia. Kunsthalle Bratislava (KHB) vznikla ako organizačná jednotka v štruktúre Národného osvetového centra (NOC) v priestoroch Domu umenia na Námestí SNP č. 12 v Bratislave v roku 2014. Po dvoch rokoch bola delimitovaná pod správu Slovenskej národnej galérie (SNG), pričom prvé aj druhé organizačné riešenie malo byť dočasné. Obe verzie správy KHB sa ukázali ako nekompatibilné s jej poslaním a charakterom, keďže primárne zameranie oboch zriaďovateľských inštitúcií je svojou podstatou diametrálne odlišné od zamerania inštitúcie typu Kunsthalle. KHB by mala ako samostatná príspevková organizácia spadať prirodzene a logicky pod Sekciu umenia MK SR, pričom SNG a NOC spadajú pod Sekciu kultúrneho dedičstva MK SR.

1.1 Kauza KHB – verejná diskusia na tému Ako ďalej s Kunsthalle? Čo s kreatívnymi centrami?

„To, čo ste vy riešili pred troma rokmi, pred dvoma, pred desiatimi, neviem, ani ma to nezaujíma.“ prehlásila ministerka kultúry Ľubica Laššáková na diskusii Ako ďalej s Kunsthalle? Čo s kreatívnymi centrami?⁴, ktorá sa konala 8. 4. 2019 na pôde Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave (VŠVU). V reakcii na pani ministerku odzneli slová Michala Hvoreckého: „O tej právnej subjektivite sa hovorí už desaťročia.“ Ministerka kultúry Ľubica Laššáková odpovedala: „Ja som tu rok.“ Michal Hvorecký reagoval: „Pani ministerka, vy ste zdedili rezort kultúry..., vy nastupujete do funkcie informovaná o činnosti svojho predchodcu a nadväzujete na jeho projekty. To nie je tak, že vy ste prišli na zelenú lúku.“ Štandardne má každé nové vedenie ministerstva 100 dní na oboznámenie sa so stavom a fungovaním prideleného rezortu.

Prístup ministerky kultúry Ľubice Laššákovej je príkladom arogancie a ignorácie kontinuity v kultúre. Z verejných vyjadrení pani ministerky kultúry sa javí, že ani za rok nezískala elementárnu znalosť o inštitúcii, ktorá spadá pod rezort kultúry.

1.2 Kauza KHB – komunikácia s ministerkou kultúry Ľubicou Laššákovou

Ľubica Laššáková (v relácii Téma dňa, TA3, 23. 5. 2019):

„Samozrejme, ja vždy hovorím, že základom je komunikácia.“ (...) „Vrátim sa k tomu, že všetko je o komunikácii. Všetko je o komunikácii, pretože vždy medzi rozumnými ľuďmi sa dá nájsť nejaký ten prienik a dá sa proste spolupracovať. Ak chceme spolupracovať, cestu určite nájdeme. (…) To znamená, že ak bude otvorená diskusia, samozrejme, veľmi rada prídem.“⁵

Organizátori diskusie Ako ďalej s Kunsthalle? Čo s kreatívnymi centrami? zaslali dňa 12. 4. 2019 a dňa 15. 4. 2019 (listom odovzdaným v podateľni MK SR) ministerke kultúry Ľubici Laššákovej zoznam nezodpovedaných otázok z diskusie so žiadosťou o odpoveď. Dodnes neprišla reakcia na zásadné otázky vzťahujúce sa na existenciu významnej kultúrnej inštitúcie, akou má byť Kunsthalle.

4. 3. 2019 (príloha č. 20) sa o dialóg k otázkam existencie a fungovania usilovala aj samotná KHB s MK SR. Vedenie KHB žiadalo pani ministerku kultúry o stretnutie na tieto 4 kľúčové témy:

1. budúcnosť KHB

2. perspektíva osamostatnenia KHB

3. prioritné projekty KHB

4. plán zriadenia tzv. kreatívneho centra v Dome umenia

Stretnutie na pôde MK SR sa uskutočnilo až po mediálnom tlaku 4. 6. 2019 (až po troch mesiacoch) – navyše bez prítomnosti pani ministerky. Na predmetnom stretnutí bola zo strany MK SR venovaná pozornosť iba jednej zo štyroch kľúčových tém – perspektíve osamostatnenia KHB.

Ak pani ministerka kultúry verejne tvrdila, že „základom je komunikácia“, a že sa rada zúčastní otvorenej diskusie a v skutočnosti sa jej vyhýbala, nemáme inú možnosť, ako konštatovať, že verejne zavádzala.

1.3 Kauza KHB – prísľub osamostatnenia

1.3.1 Prísľub osamostatnenia KHB – tvrdenie ministerky kultúry

Organizátori diskusie Ako ďalej s Kunsthalle? Čo s kreatívnymi centrami? vytvorili priestor na to, aby sa všetky zainteresované strany stretli po prvýkrát a otvorene diskutovali. Ministerka kultúry Ľubica Laššáková verejne prisľúbila vznik novej ustanovizne v rezorte kultúry slovami: „Podporím túto samostatnú Kunsthalle. Pokiaľ ide o zákon, zákon hovorí, že samostatná organizácia môže vzniknúť od 1. januára. Od 1. januára nemám problém.“

1.3.2 Prísľub osamostatnenia KHB – skutočnosť

Zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v § 21 uvádza: „Rozpočtovú organizáciu alebo príspevkovú organizáciu možno zriadiť a) zákonom; b) rozhodnutím zriaďovateľa, ktorým je ústredný orgán štátnej správy, ak osobitný predpis neustanovuje inak, obec alebo vyšší územný celok.“ Hoci zákon nedefinuje presný dátum, ku ktorému by mala vzniknúť nová príspevková organizácia, je zrejmé, že ak má naozaj vzniknúť k 1. januáru 2020, vôľa k jej vzniku by sa mala prejaviť už v súčasnosti pri príprave návrhu rozpočtovej kapitoly, ktorej správcom je ministerstvo kultúry. Svoj prísľub podpory a osamostatnenia ministerka kultúry Ľubica Laššáková naopak vyprázdnila rozhodnutím o pridelenej výške dotácií na prioritné projekty KHB.

Na porovnanie, v januári minulého roku 2018 bolo „KHB pridelené 95.000 eur zo žiadaných 170.000 eur.“⁶, z tejto sumy bolo v roku 2018 realizovaných 10 výstav, 42 sprievodných podujatí k výstavám a 128 vzdelávacích programov, na ktorých participovalo spolu 59 domácich a 19 zahraničných autorov.⁷ „Ministerstvo kultúry rozhodlo o radikálnom znížení podpory na 15.000 eur bez udania dôvodu a informovalo o tom v máji, dňa 13. 5. 2019.“⁸ – reagovala na rozhodnutie ministerky kultúry poverená riaditeľka KHB Nina Vrbanová. Z pridelenej sumy vo výške 15.000 eur na prioritné projekty nie je pre KHB možné vykonávať výstavnú a edukačnú činnosť počas celého roka.

Ministerka kultúry Ľubica Laššáková v apríli na diskusii verejne prisľúbila osamostatnenie KHB s navýšením rozpočtu o 250.000,- eur– 300.000,- eur. Verejný prísľub sa však stal prázdnym gestom v momente, keď sa rozhodla KHB znížiť rozpočet na čistú umeleckú činnosť (rozumej prioritné projekty) do takej miery, ktorá je pre KHB prakticky likvidačná.

Ku vzniknutej situácií sa vyjadrila generálna riaditeľka SNG (súčasný zriaďovateľ KHB) Alexandra Kusá v rozhovore pre SME. Na otázku: „Kunsthalle je na tom ešte horšie, tí teda dostali len 15.000,- eur namiesto 180.000,- eur – oni môžu rovno zavrieť?“, odpovedala: „Ak nechcú byť v manku, tak mali zavrieť pred dvoma mesiacmi.“⁹

Vzhľadom ku skutočnosti, že sa KHB dozvedela o výške pridelených dotácií na rok 2019 až 13. 5. 2019 (zvyčajne sa dotácie prideľujú v januári daného roku), s veľkou pravdepodobnosťou bude nútená prerušiť vopred plánované projekty, ktoré sa mali realizovať v spolupráci aj so zahraničnými autormi a inštitúciami, čím hrozí poškodenie dobrého mena inštitúcie a krajiny v zahraničí.

Poverená riaditeľka KHB Nina Vrbanová dopĺňa: „Deň pred ohláseným verejným protestom za odvolanie / odstúpenie pani Laššákovej dalo MK SR rovnako ústny prísľub, že potrebné prostriedky na činnosť KHB dofinancuje formou refundácie nájomných nákladov (70.000,- eur) a zvýšením príspevku na prioritné projekty z 15.000,- na 30.000,- eur.“

Ministerka nekoná proaktívne, v súlade s vlastnými prísľubmi. Je ochotná konať až po verejnom a mediálnom tlaku, čím sa preukazuje, že nevníma plnenie svojich verejných prísľubov ako záväzok. Prísľuby podpory a osamostatnenia KHB sú v ostrom kontraste s rozhodnutím ministerky kultúry Ľubice Laššákovej o pridelenej výške dotácií na prioritné projekty KHB. Táto situácia nielenže bráni vzniku samostatnej KHB, ale ešte aj znemožňuje a paralyzuje doterajší rozsah jej činnosti. Ministerka kultúry týmto zavádzaním znevažuje odbornú verejnosť a vedenie KHB. Ignoráciou svojich verejných prísľubov marí činnosť umeleckých inštitúcií.

1.4 Kauza KHB – rozpočet KHB

1.4.1 Rozpočet KHB – tvrdenie ministerky kultúry

Ministerka kultúry Ľubica Laššáková v relácii Téma dňa, TA3 (23. 5. 2019) vyhlásila o rozpočte KHB: „Kunsthalle momentálne patrí pod Slovenskú národnú galériu, tá ju zastrešuje a z rozpočtu Slovenskej národnej galérie sa vyčleňuje okolo 160.000,- eur na čistú umeleckú tvorbu Kunsthalle.“¹⁰

1.4.2 Rozpočet KHB – skutočnosť

Vyjadrenie ministerky kultúry je zmätočné. Suma 160.000,- eur nefiguruje v prostriedkoch určených na čistú umeleckú tvorbu KHB.

Poverená riaditeľka KHB Nina Vrbanová v otvorenej reakcii na vystúpenie ministerky kultúry Ľubice Laššákovej v TA3 uvádza fakty o hospodárení KHB s ročným rozpočtom (uvedené sumy sú v eurách):

„Celkový ročný rozpočet KHB zodpovedá sume 314.000. Z toho 123.000 tvoria mzdy a platy, 44.000 sú odvody do poisťovní a zvyšných 147.000 sú prostriedky určené na tovary a služby. V týchto 147.000 sú zahrnuté výdavky na nájom uhrádzaný Národnému osvetovému centru (70.000), na upratovacie služby (11.000), na strážnu službu (11.000), na telekomunikačné služby (5.000), na reklamné služby (1.000), na poštovné (4.000), na výstavný materiál a tvorivé dielne (5.000) a na zmluvy o dielo a iné zmluvy spojené so službami (36.000). Čiže reálny zostatok na ,

istú umeleckú tvorbu Kunsthalle‘, o ktorom hovorí pani Laššáková, je v skutočnosti iba 4.000.“¹¹

Ministerka kultúry neinformovala verejnosť pravdivo o výške rozpočtu KHB na tzv. čistú umeleckú tvorbu, čo poukazuje najmä na nedostatočný prehľad o inštitúciách, ktoré vo svojom rezorte spravuje. Informáciou o 160.000 eurách na verejnosti vytvárala mylný dojem o výške príspevku na čistú umeleckú tvorbu KHB, ktorá v ročnom rozpočte v skutočnosti tvorí 4.000 eur.

1.5 Kauza KHB – Kreatívne centrum vs. KHB

1.5.1 Kreatívne centrum vs. KHB – tvrdenie ministerky kultúry

Plánované zriadenie kreatívneho centra z dlhodobo pripravovaného európskeho fondu IROP PO3 v Dome umenia na Nám. SNP č. 12, v Bratislave v ktorom sídli KHB, od začiatku sprevádzajú viaceré nejasnosti.

V relácii Téma dňa na TA3 (23. 5. 2019) ministerka kultúry Ľubica Laššáková uviedla: „Nezmenší sa plocha, Kunsthalle nebude obmedzená týmto projektom. Momentálne má k dispozícii výstavný priestor okolo tisíc štvorcových metrov. Tento výstavný priestor sa v žiadnom prípade ani nejde likvidovať, ani sa nejde zmenšovať, akurát sa možno v istých mesiacoch alebo v istých častiach roka o ten výtvarný priestor podelí možno s niekým iným, to je celá filozofia.“ (...) „Vrátim sa k tomu, že všetko je o komunikácii. Všetko je o komunikácii, pretože vždy medzi rozumnými ľuďmi sa dá nájsť nejaký ten prienik a dá sa proste spolupracovať.“¹²

Ministerka kultúry Ľubica Laššáková dňa 8. 4. 2019 na verejnej diskusii na pôde VŠVU vyhlásila: „Kunsthalle nezanikne, kreatívne centrum nevznikne na úkor Kunsthalle. Toto je najdôležitejšia informácia, ktorú tu treba povedať.“ (...) „Podporím túto samostatnú Kunsthalle. (...) Od 1. januára nemám problém.“

1.5.2 Kreatívne centrum vs. KHB – skutočnosť

KHB je existenčne závislá od svojich výstavných priestorov. Dramaturgia výstav, často s medzinárodnou účasťou, je vytváraná v dlhodobom predstihu. Vyjadrenia typu „možno v istých mesiacoch“, resp. „podelí sa možno s niekým iným“ poukazujú na nekoncepčnosť pripravovaných krokov ministerky kultúry, ktoré sú v priamom rozpore s jej proklamovanou samostatnosťou KHB od roku 2020.

Na nejasné vyjadrenia s obavami reagovala aj KHB: „O takomto zámere – zdieľania výstavného priestoru, ktorý je v užívaní KHB, sme k dnešnému dňu neboli ústne ani písomne vyrozumení. KHB dohaduje a zazmluvňuje výstavné projekty minimálne v 1-ročnom predstihu. V záujme kontinuity programu, ako aj dobrého mena zriaďovateľa, by tento zámer mal byť v dostatočnom predstihu otvorene a korektne prediskutovaný.“¹³

Pani ministerka Ľubica Laššáková na jednej strane tvrdí, že komunikáciu pokladá za základ pre spoluprácu medzi ministerstvom a kultúrnymi inštitúciami, na strane druhej rozhoduje bez akejkoľvek diskusie s vedením KHB, SNG a odbornou kultúrnou obcou, na ktorú sa jej rozhodnutia vzťahujú. Tým tiež zasahuje do dlhodobého plánovania dramaturgie odbornej činnosti umeleckej inštitúcie akou je KHB, čo vnímame ako uplatňovanie mocenského prístupu v demokratickej spoločnosti a prejav ignorácie programového vyhlásenia vlády 2016 – 2020 (Kultúrna politika), zákona č. 575/2001 Z. z. (§ 38 ods. 3) a zásad činnosti a riadenia ministerstva (čl. 5 ods. 9 písm. c) a d) štatútu MK SR).

2. Kauza Slovenská národná galéria (SNG)

Slovenská národná galéria (SNG) je priamo riadenou organizáciou MK SR, ktorá bola zriadená zákonom Slovenskej národnej rady č. 24 z 29. júla 1948. Na európske pomery vznikla pomerne neskoro, avšak napriek tomu jej zbierkový fond predstavuje dnes 78 912 zbierkových predmetov, ktoré spoluvytvárajú naše národné kultúrne dedičstvo. Erbová inštitúcia ako SNG mimo množstva výstavných a edukačných aktivít zastáva aj nezastupiteľnú úlohu v oblasti ochrany a starostlivosti o pamiatky hnuteľného, ale aj nehnuteľného kultúrneho dedičstva. V súčasnosti Slovenská národná galéria spravuje pôvodný objekt barokových Vodných kasární s modernou prístavbou v Bratislave (tzv. premostenie – uzatvorené pre havarijný stav od roku 2001, od roku 2016 v rekonštrukcii), Esterházyho palác v Bratislave a vysunuté pracoviská Kunsthalle Bratislava, Zámok Zvolen, Kaštieľ Strážky v Spišskej Belej, Galériu Ľudovíta Fullu v Ružomberku a Galériu insitného umenia v Schaubmarovom mlyne v Pezinku.

SNG je vrcholnou zbierkotvornou, vedecko-výskumnou, metodickou a kultúrno-vzdelávacou inštitúciou s celoštátnou pôsobnosťou. Dokumentuje a vedecky skúma najmä vývin vizuálneho umenia v Slovenskej republike vo všetkých výtvarných disciplínach a v zmysle svojej zriaďovacej listiny poskytuje aj koordinačné, odborné, vzdelávacie, metodické a informačné poradenstvo pre sústavu galérií v Slovenskej republike. Rada Galérií Slovenska v liste dňa 30. 5. 2019 (príloha č. 3) definovala SNG ako dôležitý metodický orgán, ktorý metodicky a odborne usmerňuje regionálne galérie v zriaďovateľskej pôsobnosti VÚC, miest a obcí a ďalších subjektov.

2.1 Kauza SNG – rozpočet SNG

2.1.1 Rozpočet SNG – tvrdenie ministerky kultúry

Ministerka kultúry Ľubica Laššáková sa v TA3 (23. 5. 2019) vyjadrila k rozpočtu SNG: „Vlani dostala Slovenská národná galéria v rámci rozpočtu 4.310.000,- eur, pričom rozpočet sa navyšoval o 60.000,- eur na dofinancovanie alokovaných pracovísk, tohtoročný rozpočet je podstatne vyšší, štyri a pol milióna eur, už teraz vieme, že je zvýšený o 200.000,-. Toto je rozpočet, s ktorým sa pracuje.“¹⁴

2.1.2 Rozpočet SNG – skutočnosť

Ministerka kultúry skresľovala skutočnosť, keď tvrdila, že rozpočet SNG „je podstatne vyšší“¹⁵, nakoľko opomenula korektné vysvetlenie navýšenia rozpočtu SNG o 200.000,- eur, ktoré, ako je uvedené vo vyjadrení SNG z 24. 5. 2019 však „iba saturuje sociálny balíček vlády na zvýšenie tarifných platov zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme – inými slovami všetky verejné inštitúcie dostali financie na zákonné navýšenie miezd.“¹⁶

Vyjadrenie SNG ďalej rozoberá štruktúru rozpočtu:

„Príspevok zo štátneho rozpočtu pre SNG bol na rok 2019 schválený v kontrakte, uzavretom medzi MK SR a SNG v decembri 2018 v sume 4 137 383 eur.“¹⁷

Táto suma sa nachádza v kontrakte č. MK-5492/2018-421/15253, ktorý 17. 12. 2018 podpísala ministerka kultúry. ¹⁸

„V roku 2019 bol príspevok navýšený o 209 585 eur, ktoré sú alokované výhradne na zvýšenie platov vrátane odvodov zamestnancov v súlade s uznesením vlády č. 571/2018 a kolektívnou zmluvou vyššieho stupňa pre zamestnávateľov, ktorí pri odmeňovaní postupujú podľa zákona č. 553/2003 Z. z. Navýšenie teda iba saturuje sociálny balíček vlády na zvýšenie tarifných platov zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme – inými slovami všetky verejné inštitúcie dostali financie na zákonné navýšenie miezd.“¹⁹

SNG ďalej vo svojom oficiálnom stanovisku uvádza aj podrobné využitie prideleného rozpočtu:

• „Po uvedenom navýšení teda príspevok na rok 2019 predstavuje 4 346 968 eur“
• „SNG zamestnáva 200 zamestnancov – v roku 2019 na mzdy a odvody potrebuje 2 838 716 eur“
• „Na udržateľnosť projektu Digitálna galéria je SNG zaviazaná vynaložiť 553 154 eur“
• „Na zabezpečenie správy 7 objektov, ktoré SNG prevádzkuje na celom území SR a temer všetky sú kultúrnymi pamiatkami (Hurbanove kasárne, Esterházyho palác, Kunsthalle, Zvolenský zámok, Kaštieľ Strážky, Galéria Ľudovíta Fullu v Ružomberku a Schaubmarov mlyn v Pezinku) ostáva 955 098 eur.“²⁰

Pri takto nastavenom rozpočte nie je ekonomicky možné z bežného transferu saturovať výstavné projekty ani kultúrne programy.

Vo vzťahu k rozpočtu SNG manipuluje ministerka kultúry sumou navýšenia, ktoré bolo zapríčinené zákonným navýšením miezd.

2.2 Kauza SNG – prioritné projekty SNG

2.2.1 Prioritné projekty SNG – tvrdenie ministerky kultúry

V relácii Téma dňa na TA3 (23. 5. 2019) sa ministerka kultúry vyjadrila k prideleným dotáciám na prioritné projekty SNG určeným na odbornú činnosť (výstavy, programy, výskumná a publikačná činnosť, edukačná činnosť a pod.): „Takže opäť čísla, na prioritné projekty v roku 2017 žiadali 310.000 eur, 310.000 eur dostali. V roku 2018 žiadali 310.000 eur, 310.000 eur dostali. V tomto roku sa objavila v kapitole požiadaviek Slovenskej národnej galérie na prioritné projekty suma 530.000 eur, ale tak isto bez zdôvodnenia. Je ale treba povedať, že už momentálne vedia (SNG), že 165.000 eur na prioritné projekty dostali, hoci ešte nie je ani koniec roka a do konca roka teda by sme im mali dať viac ako 300.000 eur. Vrátim sa k sume navýšenej 500.000 eur, ktorú žiadajú na prioritné projekty, ale my tak isto potrebujeme vedieť, prichádzajú s unikátnou svetovou výstavou, prichádzajú s veľkolepým dielom, a preto chcú (SNG) o 200.000 eur na prioritné projekty viac.“²¹

2.2.2 Prioritné projekty SNG – skutočnosť

Uvedené vyjadrenia ministerky kultúry sú príkladom zmätočnej komunikácie a evokujú neznalosť problematiky. Pani ministerka uvádza sumu vo výške 310.000 eur, ktorá sa má vzťahovať na žiadané zdroje na prioritné projekty zo strany SNG, pričom tvrdí, že uvedenú sumu SNG aj obdržala. Z vyjadrenia SNG vyplýva, že ministerkou opakovane zmieňovaná suma 310.000 eur nevychádza z reálnych údajov (viď. tabuľka nižšie). Rovnako, ani výška sumy 530.000 eur nemá oporu v žiadaných prostriedkoch na prioritné projekty zo strany SNG (viď. tabuľka nižšie).

Rovnako je nepravdivé aj tvrdenie ministerky, že žiadosť o financovanie prioritných projektov nebola zdôvodnená. SNG vo svojom stanovisku uvádza, že prioritné projekty boli predložené v novembri 2018, každá žiadosť – tak ako je obvyklé – obsahovala cieľ projektu, jeho charakteristiku a požadovanú výšku financovania. Všetky prioritné projekty boli prerokované s vecnou sekciou, v prípade SNG so Sekciou kultúrneho dedičstva. V tejto súvislosti je dôležité uviesť, že bez podania žiadosti a jej riadneho zdôvodnenia nie je možné uchádzať sa o príspevok MK SR na prioritné projekty.

²²

Porovnanie rokov 2018 a 2019 poukazuje na zásadné škrty v pomere žiadaných a pridelených zdrojov pre krytie prioritných projektov SNG.

V sekcii Kultúrna politika, Programového vyhlásenia vlády 2016 – 2020 je uvedené:

„Vláda si uvedomuje význam národných kultúrnych inštitúcií. Preto bude naďalej podporovať ich činnosť v záujme rozvoja ich nezastupiteľnej úlohy v systéme kultúrneho i spoločenského života.“²³ V kontraste voči záväzku vlády Slovenskej republiky sa ministerka kultúry rozhodla prideliť iba tretinové finančné krytie zo žiadaných prioritných projektov pre Slovenskú národnú galériu. Generálna riaditeľka SNG Alexandra Kusá popisuje výšku pridelených prioritných projektov na rok 2019 doslovne: „Toto rozhodnutie je pre nás demotivujúce a likvidačné.“²⁴

V roku 2019 žiadala SNG na prioritné projekty 367.000 eur, ministerka kultúry Ľubica Laššáková sa rozhodla krátiť žiadosť SNG viac ako o dve tretiny, na 114.000 eur.

Vzhľadom na skutočnosť, že sa SNG rovnako ako KHB dozvedela o výške pridelených dotácií na rok 2019 až 13. 5. 2019 (zvyčajne sa dotácie prideľujú v januári daného roku), s veľkou pravdepodobnosťou bude nútená prerušiť vopred plánované projekty, ktoré sa mali realizovať v spolupráci aj so zahraničnými autormi a inštitúciami, čím hrozí poškodenie dobrého mena inštitúcie a krajiny v zahraničí.

Dôsledky spôsobené rozhodnutím MK SR voči SNG popisuje šéfkurátorka zbierok súčasného umenia SNG Lucia Gregorová Stach: „Tento postup ministerstva tak ovplyvní nielen súčasný stav SNG a jej pôsobenie na domácej scéne, ale aj budúcnosť zbierok, výskumu, medzinárodných spoluprác. Dá sa povedať, že si tým Slovensko ako štát samo vymazáva významnú časť svojho kultúrneho dedičstva z kultúrnej mapy Európy.“