Umenie neodísť

V stredu 22. mája sa konalo protestné zhromaždenie platformy Stojíme pri kultúre, ktoré vyjadrovalo nesúhlas s nekompetentným vedením ministerstva a žiadala okamžité odvolanie ministerky Ľubice Laššákovej. Pavol Weiss v komentári popisuje históriu nečinnosti ministerstva a jej šéfov a uvádza, že aktuálna ministerka nie je žiadnou výnimkou.

Kundy crew pre platformu Stojíme pri kultúre, 2019

Umenie neodísť

Keď pred vyše rokom odstúpil z funkcie ministra kultúry Marek Maďarič, ktorý ministerstvo viedol vyše desať rokov, v kuloároch sa povrávalo, že o ministerstvo má záujem premiérov hovorca a politruk Erik Tomáš. Na podporu svojej kandidatúry rozbehol PR kampaň medzi umelcami, našťastie neúspešne. Smer nominoval Ľubicu Laššákovú. Neznáma pani, o ktorej kultúrna obec nič nevedela, nevyvolávala žiadne očakávania, ale ani hrozby. Ako jednu z prvých vecí riešila nová ministerka odvolanie riaditeľa Slovenského národného divadla (SND) Mariána Chudovského. Odvolanie prebehlo ešte pred uzavretím kontroly a bez tendra nahradil pozíciu riaditeľa nomenklatúrny prisluhovač Vladimír Antal, ktorý sa ako správny káder kajúcne očistil. Básnik Ľubomír Feldek nazval za socializmu takéto skutky vskutku básnicky – riťolízanie.

Asi by sme boli radšej, keby nič nerobila, lebo by nič nepokazila. Pri kultúre ironicky konštatujeme, že už vieme, aký by minister kultúry nemal byť. Mali sme ministra, ktorý bol ochotný predať nedostavané SND (Rudolf Chmel spolu s Pavlom Ruskom), mali sme ministra, ktorý považoval bulvár za umenie (Daniel Krajcer), či ministrov, ktorí neurobili pre kultúru a umenie nič (Ladislav Snopko, František Tóth, Ľubo Roman).

Takže sa nečudujme, že ministerstvo riadi žena, ktorá kultúre a umeniu vôbec nerozumie, naopak, čím viac sa snaží, tým jej snaha vyznieva trápnejšie. Noc múzeí a galérií v Banke lásky bola naozaj jej umeleckým vyvrcholením.

Opakovať základné fakty o jej činnosti či nečinnosti by bolo mlátením prázdnej slamy. Ak si Laššáková zamieňa živú kultúru za tancovačky v Detve či vo Východnej a zmysel vidí primárne v podpore súborov (nič proti folklóru, má svoje miesto na mape kultúrnej pamäti národa), ale zároveň systémovo a pomstychtivo likviduje činnosť KHB, SNG a najnovšie aj minoritné programy zamerané na LGBTI tematiku, tak by mala odstúpiť. Ale ona to ani netuší. Je obklopená servilnými a všetkého schopnými spolupracovníkmi, ktorí neprišli na MK konať dobro, ale vyškriabať z eurofondových válovov posledné zbytky a personálne vyčistiť nepohodlné inštitúcie. Táto predstava riadenia kultúry je na úrovni normalizácie v socializme.

Položme si otázku, prečo je na mieste ministerky kultúry neschopná pani Laššáková? Odpoveď je bohužiaľ smutná a zároveň aj pravdivá. Za celú dobu existencie samostatného Slovenska ani jedna vládna garnitúra nepreukázala, že by jej na kultúre a umení naozaj záležalo. Predstavitelia terajšej koalície, ale aj opozície, sú schopní nájsť miliardy na nákupy stíhačiek, obrnených transportérov, sú schopní stavať predražené diaľnice, ale nie sú schopní nájsť peniaze napríklad na dostavbu SNG, ale ani na obyčajné projekty v sume niekoľko desiatok tisíc eur. Bola to pravicová Dzurindova vláda, ktorá odsúhlasila predaj SND pofidérnej schránkovej firme z daňového raja v Delaware. Boli to ostatné vlády, ktoré nevedeli ako spravovať kultúru. Politikov, a to aj tých komunálnych netrápi, že oblastné galérie a organizácie v kultúre sú tak podfinancované, že existujú na hranici prežitia. Stačilo by kúpiť o jednu stíhačku menej a kultúra by mala na opravu pamiatok, na rozvojové programy, na zmysluplnú prezentáciu v zahraničí.

Prečo to tak je?

Lebo kultúra nikoho z politikov v skutočnosti nezaujíma, politici nechodia do divadiel, do galérií, na koncerty, nečítajú knihy, nepovažujú umenie za dôležité pre život. Pre nich je Slovensko excelovská tabuľka a umenie predstavuje bulvárny program na niektorej z komerčných televízií. Kultúrny priemysel vnímajú ako akciovku, ktorá si má na seba zarobiť, alebo ešte lepšie, mala by im zarobiť. Nerozumejú hodnotám, ktoré umenie a kultúra vytvára. Nerozumejú pojmu tvorba a kreativita, celá kultúra je pre nich tak nezaujímavá, že je im jedno, kto ju riadi. Tak sa stane ministerkou pani Laššáková, ktorá doteraz nepochopila, že je iba podhodenou bábkou, ktorú ani vlastní smeráci neberú vážne.

Politici chcú mať od umelcov kľud a nebodaj ešte aj vyjadrenie vďaky za to, že im umožňujú z našich daní tvoriť a existovať. Znervózňuje ich, ak sa na demonštráciách objavujú inteligentní ľudia, schopní pomenovať ich zlyhania a prešľapy. Politici nepotrebujú kultúru, nechcú jej pomôcť a prekáža im, ak sú umelci kritickí. Za jediný spôsob komunikácie považujú zavádzanie, klamanie, zastieranie, alebo priamo vyhrážky na ekonomickú likvidáciu.

Ministerka, ktorá neovláda kultúru by mohla ovládať aspoň UMENIE ODÍSŤ.


Pavol Weiss, dramatik a spisovateľ