TS: Leontína Berková

Leontína Berková / My thoughts have been replaced by Beyonce lyrics / Phoinix Bratislava / 21. 2. 2019 

Správy o klimatických zmenách, plastových ostrovoch, trpiacich zvieratách, škandáloch a konfliktoch sa postupne stali našou každodennou rutinou.

Čo však v skutočnosti znamenajú naše náhle ekologické poryvy a aký presah má naša angažovanosť? Z (neznámym spôsobom farbeného) kusu odevu s potlačou eko sloganu (kúpeným online od nepreverenej čínskej spoločnosti za prekvapivo výhodnú cenu) sa, miesto dobre mieneného silného a viditeľného statementu s naliehavým odkazom burcujúcim k okamžitému konaniu, stáva len ďalšie zo série vyprázdnených narcistických gest nakurátorovaných pre našu cieľovú skupinu. Rovnako je možné (a nutné) prehodnotiť aj osobné investície do ďalších tovarov, či už sa jedná o organické potraviny z dovozu alebo recyklovaný obal na smartfón, ktorý k nám putuje týždne z iného kontinentu. Finančné prostriedky vynaložené na kúpu podobných vecí mnohokrát nepredstavujú skutočný príspevok k ekologickejšiemu hospodáreniu, keďže etika výroby, trvácnosť týchto produktov, ako i spôsob dopravy k zákazníkovi, sú odsunuté do úzadia na úkor správne nadizajnovaného produktu podľa aktuálnych potrieb trhu s jednoduchým zámerom: vytvoriť zisk.

S tým súvisia aj ďalšie generátory biznisu, ktoré šikovne pochopili našu vrastajúcu potrebu verejného zdieľania individuálnych názorov (aj) v každodennom živote. Túžba ľudí zaujať postoj sa stala veľmi rýchlo profitovateľnou na všetkých sociálnych a najmä politických frontoch, od podomácky vyrobených odznakov po produkty z dielne renomovaných módnych domov. Napríklad účasť na protestných verejných zhromaždeniach sa pretransformovala na nový spôsob trávenia voľného času, na ktorom sa stretávame s priateľmi, počúvame dôkladne pripravené vystúpenia pozvaných speakrov, pričom tieto momenty následne zaznamenávame s prísľubom príslušnosti k vyššiemu kontextu, ktorý presahuje naše osobné bytie.

Christopher Wylie nedávno popísal, ako jeho ex-zamestnávateľ, firma Cambridge Analytica, zneužila osobné informácie používateľov sociálnych platforiem akými sú Facebook, na cielené politické reklamy v období pred prezidentskými voľbami v USA v roku 2016. Na základe módnych preferencií jednotlivých užívateľov boli schopní predpokladať ich politické tendencie - klasické americké denimové značky ako Wrangler alebo Lee Jeans nasvedčovali konzervatívnejším názorom, kým fanúšikovia módnych domov, akými sú Kenzo alebo Alexander McQueen, automaticky tiahli k liberálnejším postojom.

Tento predpoklad nie je ničím prekvapivý, ako Wylie povedal: ”Keď spätne premýšľame nad fašistickými hnutiami, prvá vec, ktorú urobili, bolo vytvorenie estetiky.” Od červených šiltoviek Make America great again z Trumpovej predvolebnej kampane, po biele polokošele a béžové/khaki nohavice z pochodov bielych suprematistov v USA v auguste 2017, či typicky zelené vrchné odevy sympatizantov strany Ľudová strana Naše Slovensko, tento výrok je nespochybniteľne platný aj dnes.

Otáznym a problematickým však neraz zostáva pôvod týchto artefaktov, motivácia za ich výrobou, podmienky v ktorých boli vyprodukované, ako i využitie finančných prostriedkov, ktoré boli nadobudnuté ich predajom. Rovnaký princíp uniformity, tlmočenia politických postojov skrz estetiku osobného vzhľadu, samozrejme platí i pre liberálne hnutia v spoločnosti. Stačí si spomenúť na hnutie sufražetiek a ikonický červený rúž dodávaný značkou Elizabeth Arden, či súčasné príklady, akým je nespochybniteľne i biele tričko módneho domu Christian Dior z kolekcie jar/leto 2017. Vytvorila ho Maria Grazia Chiuri s jednoduchým nápisom 'We should all be feminists' (inšpirované rovnomennou esejou Chimamandy Ngozi Adichie) a predávalo sa za 710 amerických dolárov, čo pobúrilo verejnosť. Časť z predaja tričiek bola pripísaná na účet organizácie The Clara Lionel Foundation (nezisková organizácia, za ktorou stojí speváčka Rihanna, a ktorá od Harvard Foundation získala titul Humanitarian of the year v roku 2017).

Preto skutočná zmena nenastane prehodnotením v najzákladnejšej rovine našich každodenných rozhodnutí. Iniciatívu musia prebrať svetoví lídri a výrobcovia samotní. Akokoľvek dobre mienená kúpa zo strany každého z nás sa inak stáva iba ďalším nástrojom neskorého kapitalizmu s jediným vytýčeným cieľom- profitovať.

Text: Ľuboš Kotlár