Ta fajne si dal

Erik Sikora má rád Košice. Pre galériu VUNU vytvoril šesť magnetiek s nezvyčajnými motívmi súčasných Košíc. A tie spolu s ďalšími dvesto, ktoré si zapožičal od svojich šiestych priateľov vystavil na dverách chladničiek. Magnetka tesne spojená s klasickým turistickým suvenírom nepriťahuje pozornosť len na základe svojich fyzikálnych vlastnotí. Ivana Komanická v krátkom komentári približuje jeho fascináciu miestnou košickou kultúrou a jazykom, ale tiež popisuje problematiku globálnej kultúry, ktorá kolonizuje tú lokálnu.

Keď džumelec zisťuje v zime,

že bude mať výstavu v lete,

tak vybehne na záhradu,

odreže snehuliakovi hlavu,

schová si ju do mrazničky.

Možno sa zíde.

Keď džumelec vymýšľa výstavu doma,

rieši teplo rodinného krbu,

versus chlad rodinnej chladničky.

Žasne, že nemá magnetku Košíc.

Keď džumelec rieši názov výstavy v lese,

vynachádza slovo medzi magnetom a internetom,

zapína štyri gé a googluje,

že INTERMAGNET už existuje,

a to čo robí ho fascinuje.

pohľad do výstavy Intermagnet v galérii VUNU

Ta fajne si dal

Výstava Inter magnet otvára tému vplyvu umenia na mestský rozvoj a ukazuje predovšetkým, že kultúrny konzum vo forme reštaurácií, umeleckých galérií (v jednom rade alebo jednom riadku) tvorí dôležitý aspekt procesu gentrifikácie. Svojím prístupom, vďaka ktorému prepája kultúrnu kritiku s vizuálnou poéziou, kreslí Erik Sikora dejiny novej urbánnej krajiny. Pozrime sa napríklad na jeho krátke aforizmy, ak aforizmus chápeme ako vymedzenie (aj priestorové), ako lakonické a zapamätateľné vyjadrenia pravdy alebo niečoho dôležitého, čo sa predáva z generácie na generáciu.

Rodina ide na výlet, chladnička ostáva.

Erb mesta Košice je out, trebalo logo.

Predávanie z generácie na generáciu, nech sa to zdá akokoľvek nepravdepodobné, je cirkulácia kapitálu, cirkulácia know-how, ktoré chce vyzerať ako know-now. Je trocha bezradné, ale presvedčené, menej už presvedčivé ako všetko násilie v krajine okomentované lakonickým – ta čo už? Ako keď Erik na terase galérie vystaví predajný pouličný stánok zo začiatku 90-tych rokov z rodinného dedičstva a predáva tam svoje magnetky, výstavnú skriňu neúspechov lokálneho kultúrneho turizmu.

Štrkovisko Krásna je legálna skládka a obľúbené jazero naraz. Tam sa stavebný odpad Ytong hádže do jazera, voda sa k nemu správa ako k normálnemu dôstojnému kameňu a omieľa ho do okruhliakov.

Takto vyzerá staré dobré dialektické tvaroslovie, v ktorom lokálna, v tomto prípade stredoeurópska podoba, či pohoda kontrastuje so silnou potrebou industrializácie (aktuálne kultúrnym kapitalizmom).

Tak silno sa tomu povrchu dá veriť

že sa po ňom nespútane prehnalo BMWčko 7 Hybrid

hoci doma by nešlo po koberci

Akoby rast globálneho kapitalizmu dokázalo zastaviť malé rodičovské ponaučenie. Akoby sme skutočne dokázali ako v haiku, meditovať nad prchavými okamihmi našej globalizovanej existencie. Hlavne ak sú to dnes práve kultúrni manažéri, ktorí odstraňujú lokálnu kultúru pomocou štandardizovaných foriem kultúrneho konzumu, vykorisťovaním lokálneho jazyka.

Pohipsterčovanie Hlavnej

sila lokálnych slov:

mishte, dvadve, republika vychodu, fajne potraviny

čierna tabuľa, biela krieda

motivačné citáty o káve

malé biele kachličky

Ako kurátorský text poslúžila tlačová správa formulovaná ako zaplatený obsah pre médiá. Svoje kritické obsahy nechal Erik Sikora na zákazku maľovať lokálne experimentálne grafické štúdio, zameriavajúce sa na murálne maľby a reklamu, v ktorom pôsobí aj jeden z kurátorov a manažérov galérie VUNU s príznakovým lokálnym názvom NATRETO. Pod pokrievkou chutne namiešaného jedla,  výstava ponúkla fascinujúcu zmes malých pouličných stretov medzi korporátnou kultúrou (médiá, zábavný priemysel, turizmus, branding mesta), vysokou kultúrou (ambíciami malej nezávislej galérie), divokým kapitalizmom (developeri a ešte raz developeri) a neformálnou ekonomikou (pouličné stánky a všetci tí, ktorí sú ochotní parazitovať na lokálnosti vynútenej kultúrnym kapitalizmom).


foto: archív galérie

Erik Sikora / Intermagnet / VUNU / Hlavná 20 / Košice / 13. 6. - 20. 7. 2018

Ivana Komanická | Je teoretička umenia a kurátorka. Jej teoretické zázemie v radikálnej filozofii z Middlesex University v Londýne, kde študovala modernú európsku filozofiu ju nasmerovalo aj k politickému obratu v súčasnom umení. Na Fakulte umení v Košiciach učí súčasnú estetiku, zameriava sa na post-komunistickú situáciu a možnosti odporu voči neoliberalizmu. Pre Európsky kultúrny kongres vo Vroclavi pripravila výstavu o zmenách sociálneho postavenia, ktoré prináša východoeurópskym umelcom neoliberalizmus pod názvom See you there (2011).