Artalk.cz

Monológy o kvalite

Daniela a Linda Dostálkovy, společně s dalšími umělci, jež autorky vyzvaly ke spolupráci, se v rámci své výstavy Cold-Pressed, Low-Heat: virginorganicvegankosher v Domě umění měst Brna zamýšlí nad pojmem kvality a aspekty, které ji ovlivňují. Klára Hudáková se ve své recenzi věnuje jednotlivým vystaveným dílům, přičemž jejich kvalitu odhaduje na základě subjektivního úsudku – neboť jinak to podle autorky ani není možné.

dsc_3019

Monológy o kvalite

Je medzinárodná. Je podnetná. Je rôznorodá a určite je Cold-Pressed, Low-Heat: virginorganicvegankosher. Taká je výstava šiestich domácich aj zahraničných umelcov prebiehajúca v priestoroch brnenského Domu pánů z Kunštátu.

Vstup do jednoduchých, čisto bielych, vyľudnených priestorov hornej časti galérie Domu pánů z Kunštátu do mňa vniesol instantnú zmes relaxačného stavu a zároveň zvláštneho pocitu neistoty z toho, čo mám očakávať. Sestry Linda a Daniela Dostálkové v tvorbe tejto expozície nezastávali len rolu kurátoriek, ale zároveň aj zadávateliek a spoluautoriek. Pomocou minimalistickej prezentácie diel a strategického využita priestorov tak vytvorili statickú a zároveň pulzujúcu scénu pre šesť diel vytvorených hlavne domácimi a zahraničnými umelcami, pričom jedno z diel bolo vytvorené českou sudkyňou Ústavného súdu.

Všetky práce na mňa na prvý pohľad dohromady pôsobili ako zdánlivo jednoduchá, no vo svojej podstate komplikovaná myšlienková mapa, ktorú pri spoločnom brainstormingu za jedným pomyselným stolom vytvorili sestry spolu s danými umelcami. Z polylógov tak vznikli monológy. Ako tvrdil sprievodný materiál v podobe plagátu, hlavnou témou expozície je fenomém kvality a jeho vnímanie v kontexte súčasného umenia. Predstavené diela sa podľa autoriek vzťahujú k spotrebe a kvalite a výstava podľa ich vlastných slov predkladá „polyfóniu šiestich komodít“ venujúcich sa rôznym kvalitám (materiálnosti, interpretácii, prostrediu, komunikácii, civilizácii a flexibilite).

Kvalita sa prisudzuje rôznym veciam, napríklad aj umeleckým dielam, ktoré, ak by sme sa chceli priblížiť k slovníku a ponímaniu autoriek, môžeme v jednosmerne ekonomicky zameranom svete nazvať komoditami. Avšak za komodity sa v pôvodnom a zjednodušenom zmysle považujú produkty jednotnej hodnoty a kvality vyrábané vo veľkom množstve mnohými rôznymi výrobcami. S týmto faktom, väčšou doslovnosťou a objasneným predpokladom autoriek, že všetky vystavené práce sú zjednodušene komoditami, ktorým je prisúdená nejaká kvalita, môže nastať prenesenie významu a vyvstať otázka vplyvu umeleckéh trhu a dnešných ekonomických procesov na tvorbu a jedinečnosť umeleckých diel. Ale o tom možno nabudúce.

dsc_3052

Sprievodcom celej výstavy je ilustratívny produkt, kokosový olej, v dnešnej dobe považovaný za známku dobrej, respektíve výnimočnej kvality. Čo ale kvalita vôbec znamená? Kvality rôzneho druhu obvykle hodnotíme na základe zmyslového vnímania a sú potom nutne podmienené vnímajúcim subjektom a okolnosťami. Aj keď sa u nich dá rozlíšiť menšia či väčšia miera, nedá sa vyjadriť pomerom ani číslom a je spravidla tiež relatívna. Pojem kvality sa postupne preniesol do bežného života, do obchodu a marketing, a dnes znamená praktické ocenenie veci alebo služby, a to aj v teoretických súvislostiach, ako je napríklad kvalita života. Oproti označeniu „dobrý“ vzbudzuje slovo „kvalitný“ dojem nejakého objektívneho hodnotenia a samo o sebe často znamená vysokú akosť – „kvalitný výrobok“. Kvalita sa teda odvíja od normy a meria sa v stupňoch „dobrosti“, zaraďuje veci do určitých kategórií, triedi ich za účelom cenového odstupňovania. Je viacmenej určovaná zákazníkmi, divákmi, používateľmi či prijímateľmi a jej miera je tak často diskutabilná.

V prípade tejto výstavy kvalitu určujú samotní návštevníci, teda prijímatelia – autorky výstavy a tvorcovia diel k jej hodnoteniu dávajú „len“ podnet.

Podnet k posúdeniu materiálnej kvality zo strany Milana Housera prišiel vo forme jednoduchého objektu, ktorý vo mne vzbudzoval dojem čistoty a akejsi priehľadnosti, akú nesie štruktúra práve kokosového oleja. Litre tohto produktu boli spotrebované na výrobu homogénneho, plošne rozmerného bieleho kruhu so subtílnym reliéfom, ktorý sa stal odrazovým mostíkom prehliadky tejto výstavy. Kokosový olej obsiahnutý v diele sa v závislosti na priestore neustále mení a vysiela pachovú stopu, ktorá vyvoláva emócie a vytvára nové významy. Emócie vyvolala aj vo mne a pulzujúca vôňa ma nútila zas a znova sa vracať k objektu a sledovať zlbízka jeho štruktúru, povrch, materiál. Aj keď som mala meno Housera už dlho zaradené do kolónky „experimentátor s rôznymi materiálmi a ich formou“, týmto kvalitným dielom (a to nie len preto, že obsahovalo kokosový olej) prekvapil a pre mňa osobne posunul hranicu svojej schopnosti experiemntu a adaptácii sa na rozličné témy a prostredia.

dsc_2924

S hypnotizujúcim videom prehrávajúcim rozličné slová a výrazy napoly nahovorené, napoly naspievané samotnou umelkyňou, Norou Turato, som sa od materiálnosti posunula k experimentálnemu a priamemu komentáru a kritike neoliberálnej spoločnosti spájanou s politickou – ekonomickou a ideologickou – jednostrannosťou, za ktorou sa síce skrýva sloboda človeka, no sloboda určovaná peniazmi. Pri sledovaní tohto videa ma doslova bombardoval intenzívny prúd slov spájajúcich vysoké a nízke spoločenské hodnoty, verejné a osobné problémy, kultúru a kvalitu života, sociálne systémy a dnešnú spoločnosť ako takú. Týmto „verbal vomit-om“, ako sama autorka všeobecne označuje princíp svojej práce, komentuje a zároveň kladie otázky smerujúce na súčasnú (ne)kvalitnú spoločnost a komodity v nej zahrnuté.

S kvalitou spoločnosti sa spája aj kvalita prostredia nášho života. Náhľad do tohto prostredia priniesol britský umelec Dan Walwin vo svojej umelo vytvorenej scenérii zameranej na detaily konkrétneho exteriéru obydlia na periférii mesta. Detailami sa pokúša nabádať k všímaniu si na prvý pohľad marginálií, v širšom zmysle ale reflektujúcich vzťah ľudí k svetu prírody, ich okoliu a spôsobu života. Bohužiaľ v rámci môjho vnímania dielo nefungovalo dostatočne intenzívne na to, aby som sa nad ľudskou prítomnosťou v prírodnom prostredí zamyslela viac. Špecifický pohyb snímajúcej kamery po chvíli nadobudol repetitívny charakter, viac utlmujúci než upevňujúci moju pozornosť. Ani doprovodný hlas odkazujúci na ľudskú prítomnosť, objavujúci sa a zas miznúci v tichu, nebol dostatočne intenzívny a presvedčivý pre dosiahnutie chceného efektu. Osobne by som v snahe o hlbšie ponorenie sa do tejto práce a jej odkazu ocenila v rámci obsahovej stránky videa exkurz do viacerých rozličných scenérií. A možno by ani ako spestrujúci a ďalšie otázky vyvolávajúci doplnok neboli na škodu úryvky knihy Walden od jedného amerického filozofa, ku ktorej autorky v sprievodnom letáku prirovnávajú dané video.

dsc_3013

Vo svojom trojkanálovom videu sa Francúzka, Stéphanie Lagarde, venuje ohrozeným jazykom postaveným na pískaní, využívaným ako politické / poetické nástroje alebo spôsoby prežitia v niektorých izolovaných častiach sveta. Autorka skombinovala zvukové nahrávky od lingvistov a kognitívnych vedcov so zvukmi zozbieranými z rôznych krajín sveta a výsledkom je štvoraktová hra zahŕňajúca konverzáciu štyroch charakterov interpretovanú pískaným prejavom-jazykom. Audio zložka je doplnená o obrazy prostredia spájajúceho sa s daným jazykom a tieto dve časti tak dohromady vytvorili povznášajúcu a upokojujúcu atmosféru, ktorá bola bohužiaľ narúšaná zvukovým šumom z ďalších dvoch videí vo vedľajších miestnostiach. Pozitívne ohodnotenie by si zaslúžila vytrvalosť stojaca za tvorbou tejto práce a jej schopnosť docieliť finálny očisťujúci zážitok. Odkaz však ostal nejasný. V popisnom texte sprievodného plagátu je „zenový zážitok“ z tejto inštalácie a celé pôsobenie jej jazyka prirovnávané k rozhovoru s umelou inteigenciou – Rose, ktorý oproti nej pôsobí ako bezzubá konverzácia. Chcelo toto dielo teda upozorniť na kvalitu komunikácie podmienenú jej účastníkmi, diverzitou vyjadrovacích prostriedkov či spôsobom prijímania? Alebo len dáva do popredia špecifický jazyk nielen ako formu komunikácie, ale aj ako jedinečnú kultúrnu stopu?

Najpodnetnejšou prácou z celej výstavy sa pre mňa stala úvaha už spomínanej českej právničky, Kateřiny Šimáčkovej, nazvaná Kvalita civilizace, v rámci ktorej sa autorka zaoberá definovaním základných medziľudských hodnôt, nakoľko tvrdí, že „vnímavost pro práva druhých nevyplývá jen z přirozenosti jednotlivce, ale též z přirozenosti člověka jako součásti skupiny, která spolu solidarizuje a pomáhá si.“ Slúchadlá s audiom som si nasadzovala s otázkou: „Čo je kvalita našej spoločnosti a civilizácie?“ Odchádzala som so záverom vyplývajúcim z hovoru autorky, a to „že kvalita života spočívá v tom, že si uvědomíme, že všichni lidé se rodí svobodní a se stejnými právy. Nikdo není svobodný, pokud nejsou svobodní všichni.“ Pozitívne hodnotím fakt, že sestry Dostálkové do výstavy zapojili aj niekoho z iných ako umeleckých kruhov, a tak umožnili vznik pozoruhodného a jasného komentára vychádzajúceho z iného uhla pohľadu a odborného podkladu.

dsc_3078

Špecifickú vzorku druhov kvalít uzatvárala flexibilita sestier Dostálkových. Reagovali na ňu videom s haďou ženou všemožne sa pohybujúcou v priestore luxusného auta. Auto je v dnešnej dobe považované za prostriedok uľahčujúci život a zabezpečujúci slobodnú individuálnu či skupinovú mobilitu. Hadia žena sa v interiéri pohybuje síce flexibilne, no len dovtedy, kým nenarazí na steny vozidla. Priestorovú mobilitu v súčasnosti berieme ako základ slobody a samozrejmosť, bez ktorej si náš „kvalitný“ život nedokážeme predstaviť, no ani dnes to ešte pre každého nie je úplne samozrejmá vec. Niektorí z nás môžu ešte stále v určitých situáciách narážať na „steny automobilu“.

Kvalita je pojem. Kvalita je črta. Kvalita je vlastnosť. Kvalita je podmienka. Kvalita je prístup. Kvalita je nástroj. Kvalita je vzťah. Kvalita je hranica.

Máme z nej rôzne druhy, ktorých existenciu si nemusíme uvedomovať každý deň, práve preto, že sú pre nás základnými faktormi podmieňujúcimi naše fungovanie. A aj predsa, keď sme schopní ich vnímať, často im nedokážeme priradiť výšku či rozsah. A práve táto „polyfónia šiestich komodít“ nám podľa svojich individuálnych kategórií a noriem predostiera základnú škálu týchto druhov a priestor, poprípade priamo spôsob ako ich výšku odmerať. Okrem vnímania základnej tématickej linky tejto výstavy, autori a ich práce majú tiež potenciál ponúknuť otvorenie širších a komplexnejších tém, a to divákovi, ktorý nebude len pasívne prijímať, ale aj aktívne s dielom interagovať.

Interagovala som. Uvedomila som si. Kvalita je všade a má tiež vplyv na široké pole nášho fungovania ako subjektov, ktoré ňou sami (ne)dobrovoľne oplývajú. Kvalita môže byť tiež schopná vytvárať rôzne imaginatívne aj konkrétne väzby. Kvalita je abstraktný pojem, ktorý ale zvládne mnoho konkrétnych a reálnych vecí.

A ešte niečo. Kvalita je relatívna, aj v prípade tejto výstavy. Záleží na vnímajúcom subjekte.

dsc_3112

Daniela a Linda Dostálkovy, Milan Houser, Stéphanie Lagarde, Kateřina Šimáčková, Nora Turato, Dan Walwin / Cold-Pressed, Low-Heat. virginorganicvegankosher / Dům umění města Brna / Dům pánů z Kunštátu / Brno / 14. 9. – 30. 10. 2016

Foto: Daniela a Linda Dostálkovy

Napsat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *