Artalk.cz

TS: Klaudia Kosziba

Klaudia Kosziba – Opakovanie. Nová látka. / kurátorka: Veronika Repová / Veľká výstavná sieň, Liptovská galéria P. M. Bohúňa v Liptovskom Mikuláši, 12. 7. 2016 – 1. 10. 2016

 

foto_1500_1

Výstava maliarky a pedagogičky Klaudie Kosziby – Opakovanie. Nová látka je „ušitá“ priamo do priestorov Veľkej výstavnej siene Liptovskej galérie P. M. Bohúňa v Liptovskom Mikuláši. Na niekoľkých plátnach predstaví autorka svoju najnovšiu tvorbu, ktorá vypovedá o jej zážitkoch a úvahách a ich pretavení do maľby. Názov Opakovanie. Nová látka reflektuje stále návraty, ku ktorým sa už nedá vrátiť tým istým spôsobom už sú niečím iným, niečím novým.

Maliarska tvorba Klaudie Kosziby je charakteristická zaznamenávaním fiktívnych priestorov, určitých momentov a časových úsekov za pomoci reálnych prvkov. Preferuje zväčša ponurú farebnosť, napr. odtiene svojej obľúbenej sivej, ktoré rôzne variuje. Autorkine maľby sú podané akoby cez rozmazaný priezor, sú hmlisté.

Na to aby mohlo umelecké dielo vzniknúť potrebuje umelca, ktorý mu určí podobu, vznieti v ňom život. Umelca do súvislosti so zdrojom umeleckého diela spájal aj nemecký filozof Martin Heidegger. Podľa neho k tomu patria dva procesy – koncipovanie umeleckej myšlienky v obrazotvornosti a presadenie myšlienky do umeleckého výtvoru (M. Heidegger, Zdroj umeleckého diela, 2014, s. 92). Nie je to však také jednoznačné ako by sa mohlo zdať, na slovo zdroj sa pozerá z viacerých pohľadov. Vedie polemiku, čo rozumieme pod týmto pojmom – „Zdroj nie je v umelcovi ako príčine vytvorenosti diela.“ „Zdrojom umeleckého diela je umenie.“ Pre vznik umeleckého diela je nevyhnutná myšlienka vytvorená a vyformovaná autorom, pričom prebieha duševný proces. Ako zdroj rozumieme dôvod, príčinu vzniku diela. Samotné dielo je výrazovou zložkou umelca. Umenie nejestvuje pretože existujú umelecké diela. Pokiaľ je umenie, existuje nevyhnutnosť diela – a tá tvorí základ možnosti umelca. „Dielo je zdrojom umelca, umelec je zdrojom diela, nie je jedno bez druhého.“ (s.13)

Za inšpiračný zdroj vzniku diela sa môže považovať aj vstrebávanie a spracúvanie okolitých vnemov a vplyvov na ľudskú bytosť. Pre vznik výstavy bol inšpiráciou éterický príbytok na Lazisku, v obci na Liptove. Na výstave sa objavujú maľby a grafiky, ktoré sú hmotným uchopením nezameniteľnej skúsenosti. Niektoré autorka pomenúva „úryvkami“ – napríklad opakujúci sa ornamentálny motív na veľkorozmerných formátoch evokujúci raport na textílii, čo je po materiálnej stránke v jednom prípade pravdou, no pre druhý sa stala podkladom zakrývacia fólia. Sakrálny motív vychádzajúci z Verrochiovej maľby Anjel a Tobiáš sa tu vyskytuje v štyroch rôznych variáciách. Prevedením sa pohybujú v zelenej „močiarnej“ farebnosti. Priestor dopĺňajú záznamy architektúr, jej rôznych skladieb, napríklad až abstraktne pôsobiaca maliarska kompozícia pozostávajúca z náhrobných kameňov.

S neustálym opakovaním niečoho, nejakého javu sa stretávame nielen v bežnom každodennom živote, ale aj v rôznych druhoch umenia. Napríklad niekoľko postojov k opakovaniu je zachytených a uvedených v knihe od Sørena Kierkegarda (Opakování, 2006).

Opakovaním sú stále návraty, pre Grékov to bol výraz na rozpamätávanie sa. (s.9)

„Opakovanie a rozpamätávanie sa je rovnaký pohyb, ale v opačnom smere – to načo spomíname bolo, opakuje sa dozadu, vlastné opakovanie oproti tomu rozpomína dopredu – preto opakovanie robí človeka šťastným, namiesto toho rozpomínanie nešťastným.“ (s.10). Nová látka v sebe zahŕňa novú problematiku, centrum pozornosti sústredeného umeleckého bádania.
Veronika Repová

Napsat komentář

Vaše e-mailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *