Artalk.cz

Kundy Crew v bratislavskom podzemí

V bratislavskom klube Fuga v piatok skončila prvá slovenská výstava skupiny radikálneho vyšívania Kundy Crew. Zatiaľ čo v susedných Čechách prebieha toto leto už druhý výstavný projekt, ktorého sú účasťou, dievčatá ďalej vyšívajú doma pri ventilátoroch.

FUGA-0232

Fuga je stredne veľký klub sídliaci v suteréne historickej budovy v centre Bratislavy. Priestor tu dostávajú väčšinou menšinové žánre a alternatíva. „Je to miesto pre chýbajúcu kultúru,“ povedal Tomáš, známy ako „Gargamel“, ktorý niektoré z akcií pre klub pripravuje a je aj kurátorom tejto výstavy. Vystihol to celkom presne. Kundy Crew mali od mája do konca júla v Prahe odprezentované monumentálne reprodukcie ich provokujúcich výšiviek vystavených galériou Artwall na nábreží pod Letenskými sadmi. Pred dvoma týždňami ich heslá vytlačené na plagátoch odštartovali v uliciach Orlové neďaleko Ostravy ďalší český projekt predstavujúci umenie vo verejnom priestore, tentoraz v regionálnych mestách. Projekt HATEFREE ART organizovaný centrom súčasného umenia DOX reaguje na negatívne postoje voči menšinám a nedostatok tolerancie, či nárast radikalizmu. U nás Kundy Crew zatiaľ takýto priestor nedostali a hoci sme tu mali vystavené originály, museli sme si za nimi vliezť doslova do podzemia. Na Slovensku kultúra výtvarnej alternatívy chýba.

FUGA-0200

Slovenská aktivisticko-umelecká skupina Kundy Crew prostredníctvom krátkych nápisov vyšitých krížikovou výšivkou vyjadruje svoje postoje voči stále aktuálnejším spoločenským problémom. Stručné, no výstižné a často vtipné až cynické heslá odkazujú k témam feminizmu, nacionalizmu, homofóbii či genderovej a queer problematike. Skupinu tvorí Eva, Nina, Iva a Gabika – vyštudovaná historička, žurnalistka a dve psychologičky. Tri žijú v Bratislave, Iva v Prahe. Kundy Crew v roku 2010 založili kamarátky Eva a Iva, ktoré sa inšpirovali podobným zoskupením, venujúcim sa krížikovej výšivke v Austrálii, Radical Cross Stitch. Neskôr sa pridala Gabika a Nina. „Gabika sa s Ivou zoznámila na výške, Nina, ako vtedajšia najskalnejšia fanúšička, prišla na náš prvý workshop,“ vysvetlila Eva. Nina na to s radosťou spomína: „Prišla som celá nadšená so záchodovým koberčekom, ktorý som si chcela vyšiť. Nakoniec sa však workshop nekonal, lebo tam bol nejaký koncert a ja som bola jediná, kto prišiel. Vyšívala som si tam teda sama. Postupne som sa k dievčatám pridala a začala som s nimi chodiť von. Oficiálne ma do skupiny začlenili v roku 2012 po tom, čo som vyšila nápis ‚ftáky f tŕní‘. Baby zhodnotili, že po tomto ma môžu zobrať a tak ma Eva v podniku Kastelán tupou ihlou pasovala za Kundu.“
Jednotlivé heslá vznikajú pomerne spontánne a čo kto vyšije je viac-menej voľné. Väčšina nápadov prichádza dosť živelne, veľké množstvo z toho sú výroky spoločných kamarátov, vytrhnutých z kontextu, ktoré si dievčatá zapisujú do telefónov a rôznych zošítkov. „Zapísané tam máme naozaj všeličo, no nie všetko z toho aj vyšijeme. Prechádza to určitou selekciou.“ Eva uvádza príklad: „Raz sme chceli vyšiť nápis ‚Menštruujem, teda som‘, no nakoniec sme zhodnotili, že by to mohlo uraziť ženy, ktoré z nejakého dôvodu nemenštruujú.“ Niektoré výšivky si dokonca našli ďalšie významy, než bolo pôvodne zamýšľané. Jeden z najznámejších sloganov skupiny ‚Ženy majú gule!‘ vznikal s odkazom na transsexuálnu tematiku. Väčšina ľudí ho však vníma vo feministickej rovine. Feminizmus je najviac skloňovaným prívlastkom skupiny. „Ja by som sa tak neoznačovala, ale mnoho vecí tak cítim,“ vraví Nina. „Nemám nad sebou žiadnu aureolu, že by som bola taká alebo inaká, ani o sebe nehovorím, že som toto alebo tamto.“ Naopak, Eva sa k tomuto hnutiu hrdo hlási. „To, že sama o sebe viem povedať, že som feministka, považujem za dôležité najmä preto, že na Slovensku je na feminizmus stále skreslený pohľad. Tým, že sa tak bude názorovo vyhraňovať čo najviac ľudí, sa celkový pohľad verejnosti postupne zlepší. Ľudia pochopia, že feministky nie sú žiadne Amazonky, čo nenávidia mužov.“

FUGA-0230

Kundy Crew do galerijného sveta prenikli len nedávno, no stihli toho už pomerne dosť. Prvú výstavu mali minulý rok vo viedenskej Knoll Galerie, kde sa zúčastnili medzinárodného kolektívneho projektu zameraného na tému nacionalizmu. Jeden z vyšitých nápisov dal dokonca nosný názov celej výstave Unicorn is more than Nation. Diela z Knoll Galerie vo Viedni putovali priamo do ich budapeštianskej pobočky a odtiaľ do Prahy, kde sa stali súčasťou ďalšej kolektívnej výstavy Xenofilia v Národní technické knihovně. Prvá samostatná výstava prišla tento rok, už spomínaná veľkoformátová prehliadka reprodukcií vybraných výšiviek na pražskom nábreží, usporiadaná galériou Artwall. Jeden krížik, ktorý má reálne približne 2 milimetre, sa zrazu natiahol na 2 centimetre. Aj posledný projekt HATEFREE ART, ktorého sa Kundy Crew zúčastnili, prebieha v Čechách. V zahraničí to dievčatá majú slušne rozbehnuté. Na Slovensku sú zatiaľ širšej verejnosti známe hlavne vďaka mimoriadne populárnym tričkám od firmy Kompot s nápisom „ľuďom jebe“.
„Je super, že je to na tričkách natlačené, lebo práve tento motív je taký obľúbený, že by sme sa uvyšívali k smrti,“ smeje sa Eva.

FUGA-0198

Prvá slovenská výstava prebehla tento mesiac. „Dievčatá som oslovil preto, lebo sa mi páči čo robia a ako to robia. Ich tvorba je jedna z tých kultúrnych záležitostí, ktoré do Fugy patria,“ povedal kurátor výstavy. „Do pozície kurátora som sa postavil síce prvýkrát, k umeniu mám však blízko. Už niekoľko rokov sa venujem inštalovaniu umenia pre rôzne galérie a reklamné agentúry doma aj v zahraničí.“ Galéria vo Fuge je novým projektom klubu, ktorý Kundy Crew odštartovali a ďalej by mal mať pravidelný program. „Túto galériu som založil preto, lebo chcem poskytnúť priestor mladým umelcom, ktorých tvorbu iné galérie nechcú,“ dodal Tomáš.
Originály výšiviek komorných rozmerov sú vystavené na jednej stene, hneď oproti baru. Celá výstava má rovnako komorný formát, inštalácia však nikoho neurazí. Na vernisáži bolo vo Fuge plno. Dopadla nad očakávania, s návštevnosťou okolo štyristo ľudí. „Prišli aj vekové kategórie štyridsať plus, ľudia, ktorí by sa v takom klube inak nikdy neukázali,“ hovoria Eva a Nina. Denne podnik navštívilo len kvôli výstave v priemere tridsať až štyridsať návštevníkov, k čomu si u nás nemôžu gratulovať ani niektoré čisto galerijne zamerané inštitúcie. Prečo teda na Slovensku podobné projekty stále nedostávajú väčší priestor a ani vo sfére umenia nie sme schopní prekročiť určité tabu?
„Nastavenie spoločnosti v Rakúsku a Česku je iné ako na Slovensku, ľudia tam majú väčší záujem riešiť podobné témy a majú to podchytené aj rôznymi projektmi a galériami. V Čechách je väčšia debata okolo čohokoľvek, preto tam ten priestor vzniká. Tu sme vždy tak nejako v závoze,“ myslia si dievčatá a zároveň dodávajú, že by svoje výšivky rady videli aj v slovenských uliciach. „Pre nás sú dôležité projekty ako Artwall a HATEFREEART, kde sú diela vystavené vonku. Nikdy nebolo našou ambíciou hnať sa do nejakých akademických výstav. Takto to má väčšiu silu, uvidia to aj ľudia, ktorí by do galérie nezablúdili.“


Foto: Ninja

 

Napsat komentář

Vaše e-mailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *