Umenie nemá alternatívu / Art Has No Alternative

14. 1. 2015Artalk Infoservis

Umenie nemá alternatívu / Art Has No Alternative / tranzit.sk, Beskydská 12, Bratislava / 9. 1. - 1. 2. 2015

Umenie nemá alternatívu / Art Has No Alternative

Vernisáž | Opening: 9. januára 18:00, 2015 | 9 January, 2015, 6 pm

Výstava potrvá do 1. februára, 2015 | Exhibition open until 1 February, 2015

Adresa | Address: tranzit.sk, Beskydská 12, Bratislava, 811 05, Slovakia

Otváracie hodiny: streda – sobota, 14.00 – 19.00

Opening hours: Wednesday - Saturday, 2.00 - 7.00 pm

Kurátorka | Curated by Hajnalka Somogyi

s návrhmi diel od/ with suggestions of works by Judit Angel, Petra Balíkova, Lýdia Pribišová, Andrea Soós, Katalin Székely

Výber diel od/ A selection of works by

Koordinácia projektu | Coordination of the project: Petra Balíková, Júlia Laki, Lýdia Pribišová, Andrea Soós

dizajn výstavy a grafický dizajn | Exhibition design and graphic layout: Zoltán Szmolka

Zhodnotenie, že umelci sú „idioti“ je medzi „normálnymi“, „bežnými“ ľuďmi často sa opakujúce pozorovanie. Bolo tomu tak po stáročia, no niektoré súčasné formy umeleckej tvorby, ako napríklad maľovať výkalmi, pobehovať nahý, alebo jednoducho robiť niečoho, čo je úplne obyčajné a nazývať to umením, v spoločnosti toto populárne presvedčenie len utvrdili. (V aténskej demokracii sa výraz idiōtēs používal na označenie človeka, ktorý sa nepodieľal na verejnom (politickom) živote mesta, bol egoistický a bez záujmu o širšie spoločenské otázky – teda prístup, ktorý Gréci hlboko odsudzovali.)

Zároveň je to však práve súčasné umenie, ktoré sa viac ako kedykoľvek predtým usiluje byť lepším, ako ten najlepší občan, slúžiť tým, ktorí to potrebujú alebo sú blízko. Umelci v dnešnej dobe fungujú ako sociálni pracovníci, učitelia, dizajnéri, či politickí aktivisti s cieľom vytvárať umenie, ktoré má priame, nevyhnutné a praktické využitie pre spoločnosť.

Umenie nie je ani idiotstvo, ani pomáhanie druhým. Snažiac sa skoncovať s takouto neplodnou dichotómiou, projekt Umenie nemá alternatívu sa usiluje poukázať na to, že aktivity priečiace sa zdravému rozumu, zbytočné, kontraproduktívne či nepochopiteľné vo svetle súčasného sociálneho alebo politického konsenzu, môžu byť práve spôsobom, ktorým môže umenie prispieť k normálnosti a blahu svojho okolia.

Názov projektu je prepožičaný z diela, šablóny/intervencie vo verejnom priestore Vlada Marteka z roku 1986. Výstava predstavuje umelecké stratégie rozvinuté vo verejnom mestskom prostredí, založené na priamej prítomnosti umelca a jednoduchej aktivite, ktorá môže byť absurdná, nelogická, nemorálna, rušivá, prehnaná, smiešna, trápna, heroická, poetická, riskantná či banálna, no nikto by ju nepovažoval za „normálnu“. Je to inštinktívne či podvedomé rozvracanie istých noriem, prekračovanie hraníc a demonštrovanie myšlienky, že takéto možnosti za hranicami toho, čo je konsenzuálne racionálne, bezpečné a akceptované, sa oplatí vyhľadávať a vyskúšať. Táto forma umenia sa nezameriava na vytváranie objektov, ale má byť spôsobom, ako žiť svoj život. Demonštruje sa tak práve občianska spôsobilosť ale aj zodpovednosť umelca. Neponúka a ani nevnucuje sa však žiadne riešenie; je úplne na prekvapených, zmätených, ohromených či strápnených okoloidúcich a náhodných divákoch, aké závery si z takejto skúsenosti vyvodia.

Prezentovaná zbierka prác pokrýva obdobie od konca 60.-tych rokov minulého storočia až po dnešok; geograficky sa týka územia východnej strednej Európy. Kurátorským zámerom bolo priniesť istú výpoveď prostredníctvom akumulácie: zhromaždiť tieto neškodné, efemérne umelecké počiny, ktoré sa udiali v priebehu niekoľkých dekád v rôznych mestských prostrediach, ako rýchle, hravé, nahnevané či tvrdohlavé záblesky v hmle a vystaviť ich prostredníctvom toku či zoskupení obrazov s cieľom nahromadiť a aktivovať v simultánnej prezentácii tú ohromnú energiu, ktorú so sebou niesli.

Zhromaždiť takpovediac kritickú masu umelcov v akcii. Projekt zobrazuje fotografie a videá nie ako umelecké diela, ale ako dokumentáciu takýchto aktivít – ich využité metódy sa pohybujú od grotesky a karikatúry až po provokáciu a poetickú agitáciu – ako absurdný balík nástrojov pre verejnú akciu: pre cvičenia v slobode, ktoré sú dnes tak veľmi potrebné v priestoroch východnej strednej Európy.

////////////////////////////// //

The notion that artists are “idiots” is an oft-recurring observation among “normal”, “average” people. This has been the case for centuries, but some contemporary modes of artistic creation, such as painting with excrement, running around naked, or simply doing nothing special and calling it art, have only served to cement this most cherished social conviction. (In Athenian democracy, the word idiōtēs referred to a person who did not participate in the public life of the polis, who was self-centered and unconcerned by larger, common affairs – an attitude that the Greeks deeply condemned.) At the same time, contemporary art is going further than ever in trying to be better than the best citizen, to serve those in need or within its reach. Artists today act as social workers, teachers, designers, or political activists in order to produce art that has a direct, inevitable, practical use for society.

Art is neither idiocy nor helping others. Doing away with this most unfruitful dichotomy, the project Art Has No Alternative aims to suggest that going against common sense, being useless, counterproductive, or incomprehensible within the frames of the current social and political consensus might just be the way for art to contribute to the sanity and well-being of its environment. Its title taken from a stencil work by Vlado Martek from 1986, the exhibition presents artistic strategies that are played out in urban public space, and that are based on the artist's direct presence and simple actions, which might be absurd, illogical, immoral, disruptive, excessive, ridiculous, rebellious, embarrassing, heroic, poetic, risky or banal, but which no one would consider “normal”: instinctive or conscious subversions of certain norms, cases of overstepping boundaries, as well as demonstrations of the idea that possibilities beyond the consensually rational, safe and accepted should be sought out and tried. This art is not focused on the creation of objects, but rather it is meant to be a form of living one's life. It is the artist's civic competence and responsibility towards common issues that is demonstrated. However, there is no solution offered or imposed; what conclusion the startled, confused, amazed or embarrassed passer-by/beholder draws from the experience is entirely up to them.

The collection of works presented here spans a time frame from the late sixties until today and a geographical area that is known as East-Central Europe. The curatorial strategy has been to make a statement through accumulation: to gather these most innocuous, ephemeral artistic acts that happened over several decades in various urban environments, like quick, playful, angry or stubborn sparkles in the fog, and display them in image-clouds in order to accumulate and activate the immense energy they carry, in a simultaneous presentation. To gather a critical mass of artists in action, so to say. It displays photos and videos of these actions -- the methods of which range from slapstick and caricature to provocation and poetic agitation -- as an absurd tool-kit for public action: for exercises in freedom that are badly needed in the agoras of East-Central Europe.

//////////////////////////////

Špeciálne poďakovanie umelcom a | Special thanks to all the artists and:

Jonathan Csaba Almási, Aanant & Zoo Gallery, acb Gallery, Artpool Art Research Center, Zdenka Badovinac, Roman Babjak, Archív Jána Budaja / Ján Budaj Archive, Drdova Gallery, Lina Džuverović, Dávid Fehér, Filmoteka of the Museum of Modern Art Warsaw, Foksal Gallery Foundation, Kveta Fulierová, Tomislav Gotovac Institute, Daniel Grúň, Dóra Halasi, Dóra Hegyi, Beáta Hock, Galerie Martin Janda, Mira Kerátová, Panka Kiss Kovács, Gabriela Kisová, Marie Knížáková, Galéria Jána Koniarka/Ján Koniarek Gallery, Kontakt. The Art Collection of Erste Group and ERSTE Foundation, Gizella Koppány, Emese Kürti, Ludwig Museum – Museum of Contemporary Art Budapest, Moderna Galerija Ljubljana, Pavlína Morganová, Emese Mucsi, Gyula Muskovics, Zoran Pantelić, Galeria Plan B, Marko Pogačnik, Mirko Radojičić, Raster Gallery, Józef Robakowski, Adam Rzepicki, Darko Šimičić, Katalin Simon, Branka Stipančić, Galerie Michaela Stock, Marinko Sudac Collection, Miško Šuvaković, Andrzej Świetlik, Katalin Székely, Lenke Szilágyi, János Szoboszlai, Katalin Timár, Tibor Várnagy