Hosťujúci kritik: Tatranská galéria v Poprade

Tatranská galéria v Poprade (ďalej len TG) bola oficiálne zriadená v roku 1960, kedy sa zavŕšil predchádzajúci zložitý vývoj inštitucionalizovania výtvarného života v regióne. Ten sa v minulosti formoval množstvom výstavných aktivít a spolkových iniciatív, ktorých história je podrobne spracovaná na webových stránkach galérie. Ešte komplikovanejšie než založenie samotnej inštitúcie boli jej dlhotrvajúce peripetie so získaním vhodných galerijných priestorov, ktoré by spĺňali požiadavky na administratívne zázemie, depozit a výstavy. Tieto zásadné problémy sa vyriešili, keď sa galéria v roku 2009 presťahovala do zrekonštruovaných priestorov popradskej parnej elektrárne. TG tak po takmer polstoročí našla vyhovujúce podmienky na svoju činnosť. Záverečná adaptácia Elektrárne na galériu bola ukončená na začiatku minulého roka.

Okrem pôsobivej industriálnej architektúry v Poprade disponuje TG i výstavnými priestormi v Spišskej Starej Vsi (Ulica SNP 44), kde je od roku 2013 stála expozícia nazvaná Galéria Ferdinand Katona (niekedy nazývaná i v obmenenej podobe - Galéria Ferdinanda Katonu. Oba varianty sa používajú i na webových stránkach a tlačovinách TG). Tvorba maliara Ferdinanda Katonu (1864-1932), rodáka zo Spišskej Starej Vsi, je návštevníkom priblížená prostredníctvom päťdesiatich olejomalieb a tridsiatich kresieb. Autorkou koncepcie expozície je riaditeľka galérie Anna Ondrušeková, ktorá je podpísaná i pod prvou stálou expozíciou TG z roku 2011 pod názvom Odkryté hodnoty. Stála expozícia v Elektrárni sprístupňuje návštevníkom galérie vybrané diela z jej zbierok v širokom časovom zábere. Predstavuje súbor diel s tatranskou tematikou (napr. Jaroslav Votruba, Ján Hála, Antonín Hudeček, Bohumil Kozina, Ľudmila Hynková), pokračujúc tvorbou predstaviteľov slovenskej moderny (Martin Benka, Miloš Alexander Bazovský - na informačnom paneli je ako jeho prvé krstné meno chybne uvedené Mikuláš, Gustáv Mallý- s chybne napísaným priezviskom Malý, Janko Alexy, Anton Jasusch, Peter Július Kern). Stála expozícia zahŕňa i najstaršie diela z depozitu galérie- maľby od anonymných maliarov z 18. storočia (alegorické maľby Štyri ročné obdobia, maľba s názvom Ruky), litografie od Rudolfa Alta, gvaš od Karola Tibélyho a diela Ferdinanda Katonu. Prezentáciu dopĺňajú olejomaľby Juraja Collinásyho, diela súčasných umelcov spojených s regiónom (napr. Michal Trembáč, Ondrej Ivan, Štefan Hudzík, Anna Fedáková, Eva Končeková), umelcov pochádzajúcich zo Spiša (Peter Pollág, Emil Sedlák, Mária Rudavská a Andrej Rudavský), kolekcia kresieb a grafických prác (Ladislav Medňanský, Max Kurth, Ľudovít Fulla, Alexander Eckerdt, Albín Brunovský, Igor Rumanský, Jozef Haščák) a v závere opäť prevláda téma Tatier (Július Jakoby, Ernest Špitz, Dušan Srvátka, Vladimír Popovič). Vo výsledku pôsobí stála expozícia Odkryté hodnoty nesúrodým dojmom: skôr než odborné smerovanie galérie a zberateľské preferencie, dokumentuje zložitú genézu utvárania zbierkového fondu galérie, ktorá vyplynula z nepriaznivých okolností prevádzky a finančných obmedzení. Je zjavné, že snahou autorky koncepcie výstavy bolo divákom sprístupniť početný a čo najpestrejší súbor z galerijných zbierok. Nástrahám spočívajúcim v inštalácii veľkého počtu diel rozličného charakteru, sa podarilo vyhnúť členením priestoru do jednotlivých výstavných častí, v ktorých vytvárajú diela relatívne samostatné okruhy. Zásadným výstavníckym nedostatkom je prezentácia olejomaľby Ruky (neznámy stredoeurópsky maliar z 18. storočia) v nevyhovujúcom zákutí, ktoré pri vstupe do priestoru vytvára transportné zariadenie pre imobilných návštevníkov. Obraz sa nachádza v tak stiesnenom prostredí, že divákovi neumožňuje od neho ani dostatočne odstúpiť.

Okrem stálej expozície som mal v čase mojej návštevy v TG možnosť vidieť dve samostatné výstavy: Zvnútornenie Štefana Hudzíka pod kuratelou Anny Ondrušekovej a Plusy a mínusy Františka Turcsányiho v kurátorskej koncepcii Edity Vološčukovej. V oboch prípadoch išlo o autorské výstavy, v prvom prípade pri príležitosti životného jubilea. Keďže formát textu neposkytuje dostatočný priestor na hodnotenie výstav formou recenzie – a napokon, nie je to ani v jeho intenciách – obmedzím sa na niekoľko všeobecnejších poznámok, smerujúcich k prevádzke TG. Súbežné prebiehajúce výstavy môžeme v istom zmysle považovať pre výstavnú činnosť galérie za symptomatické: výstavy prezentujú tvorbu jedného umelca, najčastejšie spojeného s regiónom a pri príležitosti dosiahnutia životného jubilea. Alternatívou je spájanie umelcov do výstav na základe ich príbuzenských vzťahov- v zmysle obľúbeného „generačného dialógu“, ktorý je v podstate jednoduchou prehliadkou tvorby. Takto definované projekty môžu byť hodnotené – v niektorých prípadoch možno nespravodlivo, ale inokedy oprávnene - ako stávka na istotu, ako nenáročné projekty pre nenáročné a konzervatívne publikum. V rámci takto zabehnutých predstavovaní umelcov už neostáva dostatočný priestor na projekty s jasnou kurátorskou koncepciou, teoreticky „podkutejšie“, v dobrom zmysle slova problematizujúce a meniace i všeobecný pohľad na kurátora v regionálnych inštitúciách, ktorý je ešte vždy často chápaný iba ako uvádzač výstavy, tvorca tlačovej správy a servisman umelca.

Pri prechádzaní registrom podujatí TG som nadobudol pocit, že pozornosť pracovníkov galérie je presmerovaná do sprievodných, doplnkových aktivít a na výnimočné výstavy, založené na silných kurátorských projektoch a bádateľskej činnosti, nezostáva energia a čas. Samozrejme, bolo by nezmyselné vyčítať akejkoľvek galérii, že organizuje i prednášky, koncerty, tvorivé dielne, kurzy večernej kresby pre verejnosť, súťaže pre deti či letné akadémie. Práca s verejnosťou a najmä edukačná činnosť s deťmi je oprávnene širokou verejnosťou chápaná ako zmysluplná investícia do budúcnosti a kultivácia potenciálnych návštevníkov. Tento jav obecnejšej povahy, kedy regionálne galérie pripomínajú skôr „kultúrne domy“ a „osvetové strediská“ so širokým poľom pôsobnosti, než zbierkotvorné a mienkotvorné inštitúcie, spočíva zrejme v ich personálnom obsadení a rozpočte. Sprievodné aktivity sú tak často z núdze cnosť, pretože inštitúciám chýbajú prostriedky na systematické vytváranie zbierok a odborní pracovníci na umeleckohistorický výskum.

TG sa mi v súčasnosti spája najmä s výnimočným priestorom zrekonštruovanej industriálnej pamiatky. Tá na mňa napriek jej vyše storočnej histórii pôsobila paradoxne súčasnejšie, ako diela vystavujúceho jubilanta. Je príznačné, že výrazná architektúra bývalej parnej elektrárne inšpirovala logo galérie a dominuje i grafike jej webovej stránky. Po polstoročí provizórií dnes disponuje TG mimoriadnymi priestormi, teraz sa môže zamerať predovšetkým na to, aby ich zapĺňala adekvátnym obsahom.