Artalk – Familienhalle

25. 3. 2014Michal RehúšKomentář

V nasledujúcom texte uverejňujeme príspevok Michala Rehúša k výsledkom výberového konania v bratislavskej kunstahalle. Požiadali sme o reakciu aj povereného riaditeľa novej kunsthalle Juraja Čárneho, ktorý sa verejne vyjadrí na tlačovej konferencii dňa 27. 3. o 10 hod. v Dome umenia/ Kunsthalle Bratislava. Témy tlačovej konferencie budú: priebeh a vyhlásenie výsledkov konkurzov na odborné pozície, oznámenie generálneho sponzora Domu umenia / Kunsthalle Bratislava, programová dramaturgia Kunsthalle Klubu (priestory V-klubu), pripravovaný hlavný výstavný program Kunsthalle Bratislava.

Napríklad v grantových komisiách na ministerstve kultúry pravidelne sedia autori a autorky kníh, ktoré sa uchádzajú o dotáciu. Jemnejšiu verziu reprezentuje hlasovanie v koncoročných knižných anketách, kde respondenti a respondentky odporúčajú svoje knihy alebo tvorbu svojich príbuzných, či pomerne častý jav, keď si spisovatelia a spisovateľky píšu recipročné pozitívne recenzie na svoje literárne diela. Omnoho závažnejší príklad konfliktu záujmov spojeného s nepotizmom sa najnovšie objavil v súvislosti s výsledkami výberových konaní na odborné posty v Dome umenia / Kunsthalle Bratislava.

Začiatkom februára tohto roku vypísal Dom umenia / Kunsthalle Bratislava (ďalej len kunsthalle) konkurzy na štyri zamestnanecké miesta: kurátor I, kurátor II, manažér výskumných, dokumentačných a publikačných aktivít a manažér vzdelávacích programov. Približne o mesiac neskôr kunsthalle na svojom facebookovom profile zverejnila výsledky konkurzov, vrátane faktov o priebehu konkurzu a zložení výberovej komisie.

Podľa týchto informácií sa do výberového konania prihlásilo 25 záujemcov, pričom podmienky pre postup do druhého kola splnilo 16 uchádzačov. Vyradili sa „kandidáti, ktorí nepreukázali „pedagogické zručnosti a schopnosti, orientáciu v oblasti súčasného umenia a aktuálnych trendov v oblasti galerijného vzdelávania“, resp. „orientáciu v oblasti súčasného umenia a aktuálnych trendov v oblasti galérií a múzeí““. V druhom kole členovia komisie bodovo hodnotili predložené písomné materiály (životopis, motivačný list, koncepcia) postupujúcich kandidátov a do tretieho kola, ktorým boli osobné pohovory, boli pozvaní ôsmi kandidáti s najvyšším bodovým hodnotením. Zverejnené informácie nešpecifikujú tieto počty podľa jednotlivých pozícií, ani neuvádzajú mená neúspešných kandidátov a kandidátok.

Kunsthalle na základe výsledkov výberového konania do svojho tímu prijala Mgr. Richarda Gregora (na pozíciu kurátora I), Mgr. Ninu Vrbanovú (na pozíciu kurátorky II), Mgr. Katarínu Trnovskú (na pozíciu manažérky výskumných, dokumentačných a publikačných aktivít) a Mgr. Danielu Čarnú, PhD. (na pozíciu manažérky vzdelávacích programov). Výberovú komisiu tvorili Jana Geržová, Mira Sikorová–Putišová, Alena Vrbanová, Martin Knut a Juraj Čarný (poverený riaditeľ kunsthalle). Výsledky konkurzu priniesli zaujímavé zistenia. Na pozíciu kurátorky II bola prijatá Mgr. Nina Vrbanová, dcéra členky komisie Aleny Vrbanovej, a na miesto manažérky vzdelávacích programov Mgr. Daniela Čarná, PhD., sestra člena komisie a povereného riaditeľa kunsthalle Juraja Čarného. Polovicu postov teda obsadili rodinní príslušníci členov komisie.

Na moju otázku, ako sa tento konflikt záujmov riešil, kunsthalle odpovedala: „Výberová komisia túto zložitú situáciu vnímala a možný konflikt záujmov riešila nasledovne: Počas rozhodovania boli uvedení členovia komisie mimo miestnosti, do rozhodovania o výbere daných kandidátov nezasahovali“. Ide o klasické riešenie, aké poznáme aj z iných podobných situácií. Žiaľ, týmto spôsobom sa konflikt záujmov ani zďaleka neeliminuje. Opomína sa totiž fakt, že daní členovia komisie môžu negatívne zasiahnuť do voľby kandidátov konkurujúcich ich rodine. Členovia komisie v konflikte záujmov by sa nemali vôbec zúčastniť procesu výberu zamestnancov na miesto, o ktoré sa uchádza ich rodinný príslušník. Podľa mojich informácií sa tak nestalo, mám totiž k dispozícii priame svedectvo, podľa ktorého sa spomínaní členovia komisie zúčastnili na osobnom pohovore s kandidátmi konkurujúcimi ich rodine.

V okamihu, ako sa uvedení členovia komisie dozvedeli, že o miesta v kunsthalle sa uchádzajú ich rodinní príslušníci, mali sa vzdať členstva v komisii a na ich miesta sa mali vymenovať iní experti a expertky. Takéto konanie by malo byť samozrejmosťou. Zdôvodnenie kunsthalle, prečo sa tak nestalo, bolo triviálne: „mená členov výberovej komisie sme zverejnili vopred, čo nebýva všade zvykom. Jedine z tohoto dôvodu sme ich už následne nemenili“. Kunsthalle skrátka fetišizuje prednostné zverejnenie zoznamu členov komisie na úkor transparentnosti výberového konania.

Zložitejšie je to však s povereným riaditeľom kunsthalle Jurajom Čarným. Podľa Zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme, ktorý sa, predpokladám, vzťahuje aj na neho, je totiž zamestnanec povinný „zdržať sa konania, ktoré by mohlo viesť k rozporu záujmov“. Rozpor záujmov „je skutočnosť, ak zamestnanec uprednostní osobný záujem pred verejným záujmom“, pričom osobný záujem je taký, „ktorý prináša majetkový prospech alebo iný prospech zamestnancovi alebo jemu blízkym osobám“. Okrem toho sa v zákone uvádza, že zamestnancov, „ktorí sú blízkymi osobami, a zamestnancov a fyzické osoby vykonávajúce verejnú funkciu, ktorí sú blízkymi osobami, nemožno zaradiť do vzájomnej priamej podriadenosti alebo nadriadenosti“. Nie som právny expert, ale zdá sa mi, že dané usmernenia by sa dali aplikovať aj na tento prípad. Daniela Čarná sa nemala uchádzať o zamestnanie v kunsthalle, vystavila tým totiž svojho brata do ťažko riešiteľnej situácie.

Na viaceré moje otázky týkajúce sa spôsobu hodnotenia a výberu kandidátov, vrátane prosby o zverejnenie zápisnice z výberového konania, kunsthalle už neodpovedalo. Poslednou odpoveďou bola ponuka na osobné stretnutie, na ktorom malo dôjsť k podrobnejšiemu informovaniu o detailoch priebehu konkurzu. Po mojom argumente, že daná vec zaujíma aj ďalších ľudí a že o prípadných získaných informáciách budem verejne informovať, čiže ľahšie je to vyriešiť verejne, som už žiadnu odpoveď nedostal. Považujem to za chybu, pretože by malo byť v záujme kunsthalle, aby sa akékoľvek negatívne podozrenia vyvrátili.

Michal Rehúš | Narodený 1982, je redaktor magazínu experimentálnej a nekonvenčnej tvorby Kloaka. Venuje sa literárnej kritike a tvorbe básní. V roku 2011 mu vyšla debutová zbierka poézie Program dekomunikácie (Vlna/Drewo a srd).