Artalk.cz

Chýbajúci článok vo vývoji tridsiatnika

„Dinosaury už dávno vyhynuli a naši primitívni predkovia sa delia o planétu so zvieratami, ktorá sa už vyvinula do známej podoby. Existuje však rasa, s ktorou sa človek odmieta deliť a na zemi vzplanul spor. “

02

Týmito slovami nás uvádza rozprávač do filmu „The Missing Link“ bratov Hughesovcov z roku 1988. Ľudoop (Australopithecus robustus) posledný svojho druhu, sa vydáva do nikdy nepoznaných a nepreskúmaných oblastí po tom, čo mu pravdepodobne Homo erectus vyhubil rodinu. Postupne s ľudoopom zažívame jeho osamelé dobrodružstvá na ceste divokou krajinou smerom k jasne danému koncu. Počas putovania si nesie primitívnu zbraň, ktorú naši predkovia zanechali „na mieste činu“ po vyvraždení jeho druhu, ale používať sa ju nenaučí.

Martian Špirec fascinovaný samotným filmom nám v dvoj-projekcii The Missing Link ponúka zábery, ktoré si nielenže prepožičiava, ale nanovo pretáča, pričom sa snaží napodobniť filmové kompozície aj ľudoopa. Sám sa vciťuje do role vyhnutého druhu, (ktorého vzhľad je známy zo skamenelín) a putuje krajinou. Veľká dvoj-projekcia, The Missing Link, s imanentnou evolúciou človeka a jeho samotným vývojom, sa tak stáva ústredným dielom autorovej výstavy s rovnomenným názvom v Open Gallery. Prvoplánovo sa umelcovo „pobehovanie“ v Adamovom rúchu môže javiť úsmevné, na strane druhej nás núti zamyslieť sa nad vývojom človeka. Aj pri malej dávke sebairónie každého návštevníka musí napadnúť, že napriek súčasným technickým vymoženostiam, sme sa v emocionálnom vývoji ďaleko nedostali. Tak ako sa dejiny kultúry do 20. storočia v cyklických periódach obracali k antike, tak sa Špirec po tridsiatke cyklicky zamýšľa a obracia k podstate samotného bytia a putovania človeka, ktorý sa „vyvinul do známej podoby“ a neostáva mu nič iné, len boj samého so sebou.

03

V druhej miestnosti galérie je projekcia „Bez názvu (Composition with Malamuth II)“. Autor sa opäť predstavuje v Adamovom rúchu, vysávajúc okolo Mamuta v expozícií Slovenského národného múzea (ďalej len SNM). Ako dieťa vyrastajúce mimo Bratislavy si Špirec spomína na výlet do SNM, kde sa fascinovaný prechádzal pravekou muzeálnou expozíciou. V dospelosti autor v múzeu pracuje a spätne si pripomína návštevu, počas ktorej mu nebolo umožnené dotýkať sa exponátov, v čom možno vnímať odvekú túžbu dotýkať sa predmetov a tým ich spoznávať. Video začína zapojením šnúry do zástrčky a nemotorným pribehnutím k samotnému vysávaču pri mamutovi. Statická kamera sníma úkon z mierneho nadhľadu a návštevník má možnosť sledovať prihrbeného vysávajúceho autora (pretože pozadím sme si všetci rovní?). Nemotorné pribehnutie k vysávaču, kde sa autor snaží zakryť to, čo má aj Adam pod figovým listom, rozpútava hru s divákom: „Ukáže či neukáže!“  Tento akt je badateľný aj v projekcii „The Missing Link“, kde si akoby zámerne vyberal scény, ktoré mu umožňujú, aby mu isté partie nebolo vidieť. Autor sa vyjadril, že príliš vypiplané video (v tomto prípade video-performancia) podľa neho stráca na hodnote. Či to pri vnímaní daných diel na hodnote ubralo alebo pridalo, to už je na posúdení samotného percipienta alebo percipientky.

04

Expozíciu doplňuje mobilný objekt s názvom  „IC Pleistocén“. Plastová pohyblivá kvázi jaskyňa s „dreveným lešením“ evokuje muzeálnu expozíciu. Špirec zámerne pracuje s umelo vytvorenými modelmi a vizualizáciami, ktoré nám ponúka aj samotné múzeum. IC Pleistocén nás upozorňuje, že ide o kulisy a nič z muzeálnych exponátov nie je vo svojej podstate „autentické“. Je to len jeden z pohľadov do minulosti, ktorý nás môže, ale nemusí nasmerovať pri hľadaní cesty vpred.

„Človek ovládol oheň a vie vyrábať nástroje a zbrane z kameňa. Primitívni ľudoopy nástroje ani zbrane nepoznajú a v zápase o jedlo a prístrešie sa človeku nemôžu rovnať. Zvuky a pach človeka sú všade prítomné a v noci jeho plápolajúce ohne označujú hranice zmenšujúceho sa sveta ľudoopov.“

 

Napsat komentář

Vaše e-mailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *