Úroveň domácej umeleckej tvorby nezaostáva

Prehliadku tvorby absolventov a študentov doktorandského študijného programu katedry Maľby a iných médií, predovšetkým Ateliéru ±XXI Daniela Fischera a Štvrtého ateliéru Ivana Csudaia, na VŠVU v Bratislave predstavila výstava pod názvom „ArtD. – Umelci s titulom artis doctor“. Po uvedení v priestoroch bratislavského Domu umenia je výstava sprístupnená už len do 27. októbra v Stredoslovenskej galérii v Banskej Bystrici. Projekt inicioval umelec Michal Černušák a kurátorka výstavy Beata Jablonská, ktorá sa dlhodobo zaoberá domácou situáciou súčasnej maľby. V spolupráci s vystavujúcimi autormi zostavila výber diel prezentujúci tvorbu ich dizertačných prác. V kurátorskom texte zhodnocuje uplatnenie doktorandského štúdia v zázemí tejto katedry na VŠVU.

Katedra Maľby a iných médií zastáva na domácej scéne významnú pozíciu vo formovaní predovšetkým súčasnej maliarskej tvorby. Popri už menovaných ateliéroch prináša do prostredia katedry čerstvejšiu energiu aj Ateliér Mal+by, ktorý od roku 2008 prevzala Klaudia Kosziba. Študijnú platformu ďalej rozširujú centrá Ateliéru súčasného obrazu pod vedením Adama Szentpetéryho na Fakulte umení Technickej univerzity v Košiciach a Fakulta výtvarných umení v Banskej Bystrici s profesorským vedením Ľudovíta Hološku, Stanislava Balka a Štefana Balásza. V tomto prostredí sa potvrdzuje rozširujúci sa záujem o médium maľby, ktorá po oslabení v 90. rokoch už nadobudla pevné postavenie a rozvinuté smerovanie aj v tvorbe predstaviteľov mladej generácie.

Vybraná línia autorov reprezentuje orientáciu vyrastajúcu zo zázemia v úvode spomínaných ateliérov profesorov Daniela Fischera a Ivana Csudaia. Zastúpená tvorba umelcov má v danej oblasti už svoje značné renomé a hlbšie ukotvený program. V katalógu vydanom k výstave sa popri ukážkach diel dočítate v anotáciách jednotlivých autorov aj o konceptoch ich dizertačných prác. Ozrejmené teoretické východiská a zámery výskumov bližšie objasňujú kontexty rozvíjania ich výtvarnej tvorby.

V prehľade skúmaných tém a prístupov tvorby je rozoznateľná príslušnosť k domácim ateliérom a zameraní ich umeleckých programov. Pre Fischerov ateliér je príznačné individuálnejšie myslenie a vyjadrovanie, popri médiu maľby aj narábanie s inými médiami (objekt, inštalácia, fotografia, kresba) a ich prestupovanie. Zastúpené práce zasahujú širšiu oblasť záujmov o analytické skúmanie súčasných prejavov a vzťahov umenia z rôznych aspektov: Alena Adamíková sa v práci „Portrét. Vzťah medzi modelom a jeho zobrazením v maľbe 2. polovice 20. st.“ zaoberala premenou portrétu a jeho funkcie reprezentácie; Veronika Šramatyová skúmala v práci „Limity originality“ problematiku výtvarnej stratégie apropriácie; Monika Pascoe Mikyšková rozvíja tému „Prienik osobných a kultúrno-spoločenských mytológií v súčasnom umení“; Marcel Mališ sa v rámci témy „Obraz ako pochybnosť a archeológia obrazu“ zaujíma o vzťah umenia a ideológií; Martin Špirec v práci „Missing link“ rieši problematiku komunikácie v rovinách procesu tvorby a samotného aktu vystavenia; Katarína Poliačiková sa v práci „Čas po fotografii“ sústredí na fenomén času v súčasnom umení v súvislosti s médiom fotografie a Svetlana Fialová sa venuje téme „Médium kresba: skúmanie hraníc a jej potenciálu v súčasnom svete (od autentického záznamu po finálny artefakt)“.

Csudaiov ateliér potvrdzuje aj v doktorandskom programe najmä prehĺbený záujem o vplyvy digitálnych technológií na transformáciu súčasnej maľby a jej stratégie zobrazovania: Juliana Mrvová spracovávala tému „Prístupy k maľbe pod vplyvom technických obrazov“; Michal Czinege sa v problematike „Vplyv digitálnych technológií na maľbu“ sústredil najmä na technické špecifiká vrstvenia obrazu; Michal Černušák sa zameral na tému „Mediálny pohyb a generické mesto ako téma súčasnej svetovej maľby“; Rastislav Sedlačík v práci „Priestor v súčasnej maľbe pod vplyvom digitálnych technológií“ sledoval podoby a premeny prostredia urbánnej krajiny; Petr Bařinka skúma „Vzťah medzi maľbou a estetikou počítačových hier 80. rokov minulého storočia“ ako špecifickým zdrojom inšpirácie súčasnej maľby; Patrícia Koyšová sa v súvislosti s témou „Vplyv digitálnych technológií na maľbu“ zaoberá najmä samotnou realizáciou maľby v materiály.

Okruh autorov rozšírili iniciátori projektu ešte o dvoch reprezentantov doktorandských programov z ďalších ateliérov na VŠVU. Pôvodný Ateliér maľby zastupuje tvorba Michaely Rázusovej Nociarovej, ktorá absolvovala doktorandské štúdium dizertačnou prácou s témou „Hladina / O obraznosti vody“ ešte pod vedením Jána Bergera (do roku 2008) formálne maliarske problémy. V pôvodnej koncepcii uvedenej v Dome umenia v Bratislave bola zahrnutá aj dizertačná práca „Nárečia súčasného umenia“ Tomáša Ďžadoňa z Neateliéru Dezidera Tótha.

Inštalácia vystavených diel ukazuje širšie spektrum prístupov a tendencií súčasnej maľby. Popri vysporiadavaní sa so samotným maliarskym médiom sa tu objavuje jeho prestupovanie, experimentovanie a posúvanie sa k iným médiám: objektu, inštalácii, fotografii, či kresbe. Častejší je záujem o formálne maliarske problémy v súvislosti s vplyvom digitálnych technológií. Po obsahovej stránke komentovanie aktuálnych spoločenských tém ako aj rozvádzanie umeleckých reflexií.

Zastúpenie súčasnej figurálnej maľby rozvíja v hyperrealistickej tvorbe Veronika Šramatyová. Od gvašových detailných miniatúr sa autorka vracia k maľbe rozmernejšieho formátu. V téme obrazu s názvom „Matky“ naráža na tento sociálny status v súčasnej spoločnosti. Tradičné zobrazenie portrétu prekračujú maľby Aleny Adamíkovej, v ktorých rozvádza motívy zastierania identity, alebo naopak odkrývania vnútorného sveta. V jednej zo sérií rozmerných olejomalieb (prezentovaná dielom „Dívajúca sa do svojho vnútra“) pracuje s tvárami detí, do ktorých premieta sugestívne priestory krajín ako duševné obrazy. Symbolické a fragmentárne narábanie s ľudskou figúrou je príznačné v tvorbe Moniky Pascoe Mikyškovej. Vo vystavených akvarelových obrazoch izolovaných tiel a ich fragmentov sa dotýka intímnych tém ľudských vzťahov. Michaela Rázusová Nociarová pozoruje stvárnenie figúry v spojitosti s témou „obraznosti vody“, v ktorej sa zaujíma o špecifické maliarske problémy formy, svetla a farebnosti.

Ďalšia maliarska línia výstavy sleduje premeny maľby najmä v súvislosti so vstupom digitálneho obrazu a nových technológií ovplyvňujúcich maliarsky proces ako aj estetiku obrazu. Túto tendenciu rozvíjajú predovšetkým reprezentanti Csudaiovho ateliéru. Tvorbu Juliany Mrvovej tu zastupujú rozmernejšie diela „Lode na plytčine (after Aleš)“, či „J.P.Sarte on the Dune“ zachytávajúce obrazy výsekov náladových krajín so symbolicky skrytým odkazom. Rastislav Sedlačík programovo reflektuje súčasné premeny urbánneho priestoru, ktoré spracováva v sugestívnych obrazoch zakutí panelákových sídlisk alebo mestských periférií. Jeho maliarsky prístup kombinujúci postupy digitálnych technológií sa prejavuje vo výrazovej premenlivosti jeho maliarskeho „rukopisu“. Aktuálne civilizačné témy rozvádza vo svojich maľbách Michal Černušák. Komponuje v nich prebraté historické formy a motívy vo fiktívnom prostredí. Jeho obrazy často evokujú až akési apokalyptické vízie. Príkladnú ukážku zastáva jeho dielo „Playing with God“. Špecifické východisko vplyvu počítačových hier 80. rokov ako inšpiračný zdroj súčasnej maľby si stanovuje Petr Bařinka. V jeho tvorbe je značnejšie citeľný grafický prístup, ktorý autor nadobudol predošlým štúdiom (Ateliér ilustrace a grafiky a Ateliér sochařství na VŠUP Praha). V prezentovanom diele „In the Dark Crystal“ nahrádza realizáciu lineárnej kresby použitím materiálu vlny fixovanej akrylom s výsledným efektom reliéfu. Záujem Michala Czinegeho sa v súvislosti s vplyvom digitálnych technológií bližšie sústredí na technické otázky späté s možnosťami generovania a vrstvenia obrazu. Na výstave sú zastúpené maľby z jeho série „Musí tam niečo byť“, v ktorej improvizuje s maliarskym prepisom obrazov krajín so zakomponovanou figúrou. Prístup Patrície Koyšovej sa orientuje na samotnú realizáciu maľby v materiály. Prostredníctvom experimentovania s rôznymi spôsobmi nanášania farby ako je liatie, či striekanie, skúma vlastnosti a možnosti tohto výtvarného materiálu. Nanášaním maliarskej hmoty vytvára vizuálne pôsobivé abstraktné obrazce farebných štruktúr.

Ďalší okruh výstavy predstavuje tvorbu reprezentantov Fischerovho ateliéru, ktorí prestupujú hranice klasického média maľby alebo sa posúvajú k iným médiám. Posun k médiu objektu až inštalácii využívajú vo svojej tvorbe Marcel Mališ a Martin Špirec. Pre tvorbu Martin Špirca je príznačný hravý ironický prístup, s obrazom tu pracuje ako materiálnou plochou, ktorú možno vrstviť, prerezávať a formovať jej plastický rozmer. Marcel Mališ prezentuje na výstave popri metafore objektovej inštalácie „TRANS“ aj ukážku svojej maliarskej tvorby z rozširovanej série hyperrealistických malieb s motívom nákupných tašiek ako „portrétov konzumnej spoločnosti“. Katarína Poliačiková v zastúpených fotografiách pod názvom „Light is a light is a light (After Hopper)“ pracovala s privlastnenými maľbami Edwarda Hoppera, ktoré následne previedla v negatíve do fotografickej techniky solárnej tlače. Jej zámerom bolo reagovať na špecifickú svetelnú atmosféru Hopperových obrazov označovanú ako „dark light“. K rozvíjaniu súčasných prejavov média kresby sa posúva Svetlana Fialová. Na veľkoformátových kresbách vystavených diel „Veľmi nešťastný koberec“ a „Bez názvu“ predvádza náročne vykreslené figuratívne motívy a kombinovanie viacerých techník ako je napríklad vstupovanie do kresby kolážou. Tohtoročné udelenie prestížnej britskej Jerwoodovej ceny za kresbu Svetlane Fialovej naznačuje, že úroveň domácej umeleckej tvorby nezaostáva za súčasným svetovým dianím.

Katarína Baraníková

Autorka pracuje ako kurátorka v Stredoslovenskej galérii v Banskej Bystrici.