Pestrý obraz sídliskovej šedi

Víťazom desiateho ročníka Štipendia Radislava Matuštíka, určeného na podporu mladých kurátorov a realizáciu ich projektov, sa stala autorská dvojica Lucia Miklošková a Lucia Štrbáková. Ich výstavný projekt Panel Story je možné zhliadnuť v Galérii mesta Bratislavy v priestoroch Pálffyho paláca do 16. júna. Ako uvádzajú autorky v úvode tlačovej správy, výstava Panel Story je zameraná na tému hromadnej bytovej výstavby a reflexiu tohto fenoménu v súčasnom vizuálnom umení, so zameraním na hľadanie obraznosti panelového sídliska cez pohľad jednotlivca - obyvateľa či chodca. Na výstave sú prezentované diela pätnástich slovenských a českých autorov, poväčšine predstaviteľov najmladšej generácie vizuálnych umelcov a teda rovesníkov kurátoriek: Peter Cvik, Tomáš Džadoň, Juraj Florek, Sylva Francová (CZ), Pavla Gajdošíková (CZ), Katarína Hládeková, Martin Kochan, David Možný (CZ), Mira Podmanická, Rastislav Sedlačík, Martin Špirec, Lucia Tallová, Juraj Toman, Jaroslav Varga, Silvie Vondřejcová (CZ).

Výstava je miestnosťami delená do dvoch častí, podľa toho či vystavujúci autori pri koncipovaní svojich prác venovali viac pozornosti exteriéru panelákových sídlisk, alebo sa pri tvorbe zamerali na reflexiu ich interiérov. Takéto delenie však nie je striktne uplatnené, o čom nás už pri vstupe do expozície presvedčí plátno Lucie Tallovej Panelstory (2013), zobrazujúce pohľad z okna do ponurých architektúr panelákového sídliska, sčasti prekrytý jemným vzorom záclony. Maľba zachytávajúca situáciu pozorovateľa vizuálne prepája interiér a exteriér, verejné a súkromné. Využitie dekoratívneho rastra textílií pri radení maliarskych plánov sa už pre Tallovej tvorbu stáva poznávacím znamením. V tomto prípade funguje vzor záclony ako vizuálny znak odkazujúci v kolektívnej obraznosti k súkromnému priestoru bytu. Najpočetnejším médiom je na výstave maľba, okrem Lucie Tallovej sa ňou na výstave prezentujú i Juraj Toman, Juraj Florek, Rastislav Sedlačík a Peter Cvik. Juraj Toman vo svojej kompozícii Sídlisko (2012) abstrahuje obytnú panelovú architektúru do atmosférickej maľby, kde sa jednotlivé obrysy objektov rozplývajú v prospech emočného vyznenia scény. Obrazy Juraja Floreka Privat (2008) a Zima (2009) zobrazujú „krásu všednosti“ sídliskových scén v podaní historizujúcej plenérovej maľby. Plátno Mexican Bay (2010) Petra Cvika v sebe nezaprie školenie autora v „Štvrtom ateliéri“ bratislavskej VŠVU pod vedením I. Csudaia- charakterizuje ho technickejší výraz a „printový“ rukopis evokujúci digitálne manipulovaný obraz, vrstvenie a práca so štruktúrami neosobného industriálneho prostredia. Nejasné a miznúce kontúry sídliska na obraze Rastislava Sedlačíka Nightfall (2008) pôsobia nielen ako zobrazenie atmosférického javu zníženej viditeľnosti, ale i ako neuchopiteľnosť vizuálnej identity monotónnej sídliskovej zástavby. Na výstave zaoberajúcej sa témou hromadnej bytovej výstavby samozrejme dostal priestor Tomáš Džadoň, autor, v ktorého tvorbe reinterpretácie nielen panelákovej architektúry zohrávajú dôležitú úlohu. V Pálffyho paláci autorovu tvorbu zastupuje objekt „Správna“ architektúra (2009), ktorý kombinuje tradičnú slovenskú architektúru dreveníc s dnes už tiež tradičnou slovenskou stavbou – panelákom. Okrem formálnej hry skladby a porovnania mierky architektúr minulosti a súčasnosti prináša objekt rozohranie vzťahu medzi opozitnými podobami bývania: vidieckym a mestským, ľudovým a moderným, prírodným a prefabrikovaným. Panelák so začlenením „archetypálnych“ dreveníc v jeho základe nevdojak kladie otázky, kde, kedy, ako a z čoho sa vytvára nová tradícia. Napokon, „rodným domcom“ väčšiny generácie dnešných tridsiatnikov je práve panelák. Za najvydarenejšiu realizáciu v tejto sekcii výstavy považujem Re : byt Petržalka. (2010) Jara Vargu. Pracuje s témou panelových sídlisk na viacerých rovinách, nielen vizuálnych. Má črty urbanisticko-sociologického výskumu, ktorý priamo konfrontuje pôvodné zadanie architektonickej súťaže z roku 1967 pri výstavbe najväčšieho stredoeurópskeho sídliska- bratislavskej Petržalky, so súčasnou realitou. Re : byt Petržalka. pozostáva z rozmnožených jednolistových tlačí vo forme reklamného letáku pre návštevníkov, ktoré dokumentujú e-mailovú korešpondenciu autora s respondentmi/realitnými agentúrami.

Vargove požiadavky na bývanie v lokalite Petržalky, sformulované v inzeráte na základe architektonických a urbanistických kritérií súťaže zo šesťdesiatych rokov, sa u realitných agentúr stretávajú so širokou škálou odoziev a výsledná komunikácia ponúka neobyčajne zábavné čítanie. Korešpondencia má ale pritom i vážnejšiu rovinu. Je dôkazom neradostnej situácie - hovorí o priepastnom rozdiely medzi niekdajšími plánmi na žiadanú kvalitu sídliskového života a dnes ponúkanou realitou. Druhé strany tlačí reprodukujú fotografie odporúčaných ponúk, ktoré podľa realitných agentov spĺňajú požadované kritériá. Ešte kritickejší pohľad na situáciu obyvateľov sídlisk predostiera Martin Kochan vo svojom Antimonumente (2007). Kópiou konkrétneho popraskaného a pretmeleného panelu z bytového domu prekryl trnavský pamätník obetiam komunizmu. Išlo o umelecké gesto vyjadrujúce autorovu nespokojnosť s kvalitou pomníkovej realizácie a tiež o symbolický prenos vizuality periférie do centra mesta. Na výstave je prezentovaná fotodokumentácia akcie s radikálnym autorským konštatovaním, že skutočné obete komunizmu žijú práve v panelákoch. Negatívny pohľad na sídlisko, predstavujúc ho ako dehumanizované, zautomatizované a nepriateľské prostredie, nájdeme i vo videu Davida Možného Rahova (2008). Animácia pomenovaná podľa periférneho sídliska v Bukurešti precízne simuluje iluzívnu 3-D realitu konštruovania a dekonštruovania oživenej architektúry, pričom dôležitou súčasťou videa je zvuková stopa od Michala Mariánka. Poetickejší pohľad na sídlisko bez kritického ostňa ponúka tvorba Martina Špirca. V krátkom videu Akvarel (2012) je panelák prítomný iba ako mihotavý odraz na hladine. Ironické spojenie tuctovej panelákovej stavby a romanticky estetizujúcej formy jej vodného zrkadlenia dokonale vypointuje párik plaviacich sa kačíc, ktoré sčeria hladinu. V tom momente digitálny obraz skutočne pripomenie maliarsku techniku akvarelu. Fotografie Kataríny Hládekovej s názvom KVP (2011) zobrazujú úložné priestory, skrine, ktoré preberajú elementárne tvaroslovie panelákovej architektúry - ich steny tvorí štruktúra fasády s okennými otvormi a balkónmi. Spojenie, poukazujúce na architektúru ako na odkladací priestor, zrejme odkazuje k tradícii večnej kritiky panelových budov označovaných pejoratívne ako „nocľahárne“ či „králikárne“.

Do druhej miestnosti expozície vybrali kurátorky diela intímnejšieho charakteru, tematizujúce komornejšie priestory sídliskových interiérov. Zaujímavým momentom je rodová príslušnosť vystavujúcich - v tejto výstavnej sekcii nájdeme iba práce autoriek, v predchádzajúcej sú väčšinovo zastúpení autori. Lucia Tallová v lightboxoch s názvom Home (2012) opäť pracuje s vzorom jemnej textílie, ktorá je tentoraz kontrastne kombinovaná s podkladom technických pôdorysov bytovej dispozície. Séria fotografií Sylvy Francovej In panel (2011) zachytáva vybrané interiéry bytov pražského sídliska zariadené a pretvorené obyvateľmi podľa ich vkusu, potrieb a možností. Šesť fotografií dokumentuje prejavy ľudskej rozmanitosti odohrávajúce sa v typizovaných bytoch pre „štandardného“ obyvateľa. Práce oboch autoriek je možné chápať ako vyjadrenie individuality rozvíjanej za uniformnými fasádami panelákov. Příběh bytu (2000-2001) Silvie Vondřejcovej je autobiografický príbeh rodinnej krízy prevedený do troch takmer identických modelov bytového interiéru. Len miernymi zmenami vnútornej dispozície a odlišnými polohami nábytku v jednotlivých modeloch, sa vytvára chronologický záznam uskutočnených zmien v domácnosti. Byt tak predstavuje schematickú mapu rodinných vzťahov. Intimita, súkromie príbytku a jeho pretváranie na svoj obraz, to sú hlavné atribúty diel Miry Podmanickej a Pavly Gajdošíkovej. Prvá menovaná vytvára na stene galérie z filcu a vyšívania mäkkú plastiku Byt číslo 1 (2012), ktorá zobrazuje rôzne časti obytného priestoru, jednoduché kompozície domova. Gajdošíková v kresliarskom cykle I am staring at the corner (2006-2010) zachytáva plošnou lineárnou kresbou zákutia a detaily svojho bytu a pretvára ich v ornamenty domácej všednosti. Sprievodná autorkina animácia XYZ (2009) na základe modulovej výstavby opakovane konštruuje a prehodnocuje priestorové usporiadanie jednotlivých prvkov v priestore mriežky a v priebehu času. Video pôsobí ako manifestácia experimentu hľadania ideálnej priestorovej organizácie na vytýčenej ploche.

Výstava Panel Story upriamuje cez generačný pohľad pozornosť na viacero zaujímavých okolností spojených s vizuálnou reflexiou hromadnej bytovej výstavby. Tými hlavnými sú vzťahy a napätia medzi verejným a súkromným, unifikovaným a unikátnym, vonkajším a vnútorným, čo sa premietlo i do koncepcie rozvrhnutia expozičných priestorov. To, že výstava ponúka generačný pohľad neznamená, že je jednotný: kurátorsky pestrý výber diel slovenských a českých umelcov zodpovedá komplikovanému charakteru problematiky. Škála realizácií sa pohybuje od radikálnej kritiky, cez hľadanie nových estetických kvalít až po formovanie novej tradície či budovanie a zdieľanie identity. Senzibilnejšie a empatickejšie budú pravdepodobne vystavené diela vnímať diváci, ktorí majú s bývaním v paneláku skúsenosť. Ale otázky o vzájomných vzťahoch človeka a prostredia, ktoré jednotlivé diela nástojčivo nastoľujú, neminú žiadneho návštevníka tejto vynikajúcej výstavy.

Peter Megyeši Autor je interný doktorand na Katedre dejín a teórie umenia Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity, venuje sa umeniu stredoveku a súčasnému umeniu.

______________________________________________________________

foto:  Anna Horčínová