Máte 1 novú správu

Galerie Aula FaVU - spravovaná Fakultou výtvarných umění VUT v Brně - představila ve svých prostorách na přelomu roku výstavu Zanechte zprávu. Recenze se vrací ke konkrétním dílům zde představeným, za nadčasovější a možná i důležitější však lze považovat zamyšlení se nad posláním tohto prostoru a jeho budoucností.

Galéria Aula je v istom zmysle rozporuplným priestorom. Svoju činnosť v roku 2004 zahájila veľkolepo: výstavou legendy videoartu a brnenského rodáka Woodyho Vasulku. Dnes sa ako školská galéria orientuje primárne na prezentácie ateliérov, študentských a klauzúrnych prác, kde-tu sa objaví konfrontácia so študentami zo susedných vysokých škôl. V roku 2008 hostila medzinárodnú súťaž študentov vysokých škôl Start Point, a v rôznych obdobiach vypĺňala priestor medzi školskými výstavami rôznymi kurátorskými projektami. Dramaturgia priesotru však nie je jasná, galérii chýba aj adekvátne PR, ktoré spôsobuje, že nezainteresovaní o galérii málokedy vedia. To, že sa medzi školskými výstavami občas objaví aj výstava „cudzia“, preto nezriedka zostane bez povšimnutia.

Výstava „Zanechte zprávu“ však nie je v priestore až taká cudzia, ako by sa mohlo zdať. Jaroslav Matula a Jana Babincová sa svojou účasťou na výstave vracajú na domácu pôdu: obaja sú „faváci“, absolventi ateliéru Petra Kvíčalu. Kombo učiteľ – žiak zastupujú Tomáš Vaněk a jeho študent Roman Štětina. Päticu dopĺňa Klára Jirková, absolventka Ateliéru monumentálnej tvorby Jiřího Príhodu.

Kurátorka výstavy Karina Kottová je zatiaľ viditeľnejšia skôr mimo svoje kurátorské aktivity, a jej činorodosťou a kreatívnými produkčnými schopnosťami je popretkávané hlavne pražské umelecké prostredie. Stojí napríklad za platformou UMakArt: You Make Art, ktorá sprostredkuje formou workshopov a akcií súčasné umenie mladým ľuďom, a bola jednou z organizátoriek premeny bývalej prádelne v pražskej psychiatrickej liečebni na výstavný a kultúrny priestor Prádelna Bohnice. Okrem toho je jednou z galeristiek virtuálnej INI Gallery, ktorá zastupuje mladých umelcov ako Anežku Hoškovú, Luciu Scerankovú či Vladimíra Houdka. Jej pôvodným ukotvením je však galeríjna pedagogika, ktorá sa výraznejšie premieta i do koncepcie výstavy „Zanechte zprávu“. Tá provokuje otázky o zdieľnosti umeleckého diela a je, slovami kurátorky, „polemikou nad tím, jaká je sdílná hodnota uměleckého díla v době, kdy jsme z velké části nedobrovolně vystaveni smršti všech možných informací a zpráv.“

Všetci vystavení umelci vo svojich dielach pracujú so skrytými či zakódovaným odkazmi. Jana Babincová sa vo svojej tvorbe dlhodobo venuje kódovaným maľbám. Myšlienky, pocity a spomienky kóduje na základe matematických radov do geometrických malieb. Jej nástenná maľba je zakódovaným záznamom zvuku z jedného z videí Romana Štětinu. Dve Štětinove videá môžeme chápať ako metaforu rozpadajúceho sa odkazu: sklenené bubny odliate z rôzne hrubého skla sa rozpadajú v návale rytmických úderov. Tie ustávajú až vtedy, keď sa aj posledné kusy skla trieštia. Dá sa správa prečítať aj vtedy, keď z nej zostanú len črepy? Jaroslav Matula vzdal hold Saskii Burešovej, jednej z posledných hlásateliek, jej veľkoplošným portrétom. Polystyrénová podobizeň vystupujúca z bielej steny je však skôr mementom, blednúcou spomienkou, odkazom na časy zašlej slávy televízneho hlásateľtva.

Za najrozporuplnejší príspevok výstavy by sa dalo považovať video Kláry Jirkovej. Jirkovej prístup sa okolo „zanechávania správ“ rozhodne točí, a v predošlých dielach sa ním zaoberala systematicky. Za všetky spomeňme dielo Braille Tatoo (2007), v ktorom na koži vytvárala 3D tetovania – odkazy v Braillovom písme, ktoré bolo pri dotyku kože možné prečítať, či jej prácu Zpráva pro příjemce (2009), v ktorej na rôzne čísla účtov posielala minimálne finančné čiastky, aby do správy pre recipienta mohla vkladať krátke poetické odkazy. Na výstave sa prezentuje videom, na ktorom za sieťkou proti komárom ticho padá sneh. Možno však práve nejednoznačnosť toho, „čo nám chce video povedať“, poukazuje na to, ako zúfalo sa snažíme odkazy prečítať a racionálne dekódovať, keď by sme sa skôr mali nechať unášať pocitom či atmosférou.

Na vernisáži k výstave sa medzi prítomnými pošuškávalo, že budúcnosť Auly je nejasná. V tejto situácii môže výstava pôsobiť aj ako odkaz kompetentným o stave a možnostiach galérie. Otázkou ostáva, či si túto správu prečítajú.

______________________________________________________________

Jana Babincová, Klára Jirková, Jaroslav Matula, Roman Štětina, Tomáš Vaněk: Zanechte zprávu / Galerie Aula FaVU / Brno / 13. 12. 2011 - 13. 1. 2012