Terra Incognita
28. 5. 2014Komentář
Pri príležitosti 65. rokov existencie bratislavskej VŠVU pripravila SNG výstavu Rozmanitosť nutná / VŠVU Model 2014. Kurátorkami je trojica Lucia Gregorová - Stachová, Viera Kleinová a Alexandra Tamásová, ktoré v tlačovej správe objasňujú koncepciu výstavného projektu. Ten v sebe spája dva pohľady: „pohľad na školu a jej históriu ako celok (stvárnené do podoby časopriestorovej mapy / modelu v úvodnej sále výstavy) a záber na detail – vybrané študentské práce vytvorené za posledných päť rokov, ktoré výberovo reprezentujú súčasnosť všetkých školských katedier a ateliérov.“
Michal Stolárik vo svojej recenzii uvádza viacero oprávnených kritických pripomienok, ktoré sa netýkajú vystavených diel, ale smerujú k zameraniu výstavy. Okrem záveru, v ktorom konštatuje, že stačilo vystaviť iba priestorový model, sa s jeho výhradami stotožňujem. Myslím, že nestačilo. The Model VŠVU AFAD 1949-2014, reprezentujúci pohľad na históriu školy, považujem za slabšiu zložku dvojitej výstavy. Priestorovo veľkorysú inštaláciu, ktorú kurátorky označujú ako časopriestorovú mapu / model, vytvorili grafickí dizajnéri Branislav Matis a Marcel Benčík. Má podobu zoskupenia drevených hranolov, označených menami jednotlivých absolventov školy. Hranoly sú radené na časovej osi a združené podľa ateliérov či katedier. Objekt má podľa vyjadrení kurátoriek informovať nielen o škole samotnej, ale i o vzťahu medzi ňou a spoločnosťou. Z modelu sa má dať dokonca odčítať aj vývoj vizuálneho umenia- ako novovzniknuté ateliéry reflektovali dianie v súčasnom umení.
Osobne tento interpretačný optimizmus s kurátorkami nezdieľam. V skutočnosti inštalácia divákovi neumožňuje získať ani elementárne údaje s ktorými pracuje. Kto a kedy absolvoval katedru / ateliér a pod koho vedením, sa návštevník dozvie iba v prípade, že hranol s menom študenta nie je zakrytý ďalšími kusmi. Keďže celý model má podobu skladačky na princípe vrstvenia, dochádza k tomu logicky pomerne často. Priestorová mapa tak zneisťuje: má byť vnímaná ako „vedecký“ obraz, alebo ako umelecká inštalácia? Vedecké zobrazenia sú charakterizované ich funkčným kontextom a definuje ich niekoľko základných požiadaviek: 1. Majú byť pravdivé, zodpovedať faktom; 2. Majú prinášať relevantnú a užitočnú vedeckú informáciu; 3. majú tak robiť zrozumiteľným spôsobom (Ladislav Kesner - Obrazy a modely ve vědě a medicíně). Spĺňa priestorový model tieto atribúty? Ak budeme posudzovať objekt v intenciách, ktoré nám predkladajú autorky (trojrozmerný model - časopriestorová mapa) akú má informačnú hodnotu? Myslím si, že sa približuje informáciám sprostredkovaným vystavenými maturitnými tablami na chodbách stredných škôl. Je otázne, akú orientáciu môže poskytnúť táto mapa svojmu užívateľovi. V prípade modelov, máp, grafov, diagramov a pod. platí, že ich tvorca sa snaží komprimovať množstvo relevantných dát do čitateľnej a užívateľsky priateľskej podoby, ktorá predstaví vyhodnotené informácie. Tvorcovia inštalácie The Model VŠVU AFAD 1949-2014 tieto princípy negujú: na veľkej ploche vytvárajú nefunkčný model, či slepú mapu. Rozmerná a efektná priestorová realizácia, charakterizovaná formalistickou hrou akumulácie prvkov, tak nie je efektívna. Nepresnosť mapy nemusí spočívať iba v tom, že podá nekorektné údaje, ale i v tom čo nezobrazí. Časopriestorová mapa VŠVU prezentuje dejiny inštitúcie ako jednofarebný a kompaktný povrch bez ruptúr. Zásadné dejinné a politické zmeny sú vyjadrené iba v pomenovaní ateliérov, zmenami v personálnom obsadení školy a kolísaním počtu študentov v jednotlivých disciplínach. Takáto „kartografická cenzúra“ (J. B. Harley - Mapy, vědení a moc) poskytuje informácie iba oku zasväteného diváka a väčšinu návštevníkov výstavy stavia do pozície negramotných a nekompetentných pozorovateľov, ktorí objekt vnímajú iba z estetického hľadiska. Podobné, ale podrobné mapovanie pritom už na VŠVU prebehlo v roku 2009 (Fedor Blaščák, Miro Kohút, Ľubica Segečová: Memory kontrol 1989/2009 / Katedra sochárstva / VŠVU) a samotná VŠVU sa v rámci svojich výskumných úloh venuje i spracovávaniu vlastných dejín (tu).
Je škoda, že práve v období, keď je súčasné vizuálne umenie - často právom - terčom kritiky pre svoje „insiderstvo“ a elitárstvo, sa na pôde najvýznamnejšej výstavnej inštitúcie premárni príležitosť predstaviť najstaršiu vysokú umeleckú školu na Slovensku v širšom historickom a spoločenskom kontexte. Na podrobné mapovanie dejín existencie VŠVU si budeme musieť počkať. Zatiaľ majú jej mapy ešte veľa miest, ktoré sa v historickej kartografii označovali nápisom Terra Incognita.
Peter Megyeši | Narodený 1985, vyštudoval dejiny a teóriu umenia na Filozofickej fakulte Trnavskej univerzity v Trnave (2011), absolvoval študijné pobyty na FF UK v Prahe (2010/2011) a na FF MU v Brne (2013). Doktorandské štúdium ukončil na Katedre dejín a teórie umenia Trnavskej univerzity v Trnave dizertačnou prácou venovanou významovým vrstvám stredovekej ikonografie sv. Krištofa (2014). V rokoch 2014 – 2021 pôsobil ako odborný asistent na Katedre teórie a dejín umenia Fakulty umení Technickej univerzity v Košiciach. V súčasnosti pôsobí na Katedre dejín a teórie umenia Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave a ako vedecký pracovník Centra vied o umení SAV v Bratislave. Venuje sa výskumu umenia stredoveku a raného novoveku, ikonografii, ikonológii, emblematike, ale aj reflexii súčasného umenia a problematike interpretácie.