Overené hodnoty bez kompromisov

Nová súkromná galéria na Nedbalovej ulici v Bratislave je otvorená od októbra minulého roku. V stálej expozícii ponúka vyše 500 diel slovenského, prevažne moderného umenia rozdeleného do 4 poschodí novozrekonštruovanej budovy bývalej banky. Jej zakladateľom je majiteľ úspešnej antivírusovej firmy Eset Peter Paško, riaditeľkou, kurátorkou a teoretičkou Katarína Müllerová. Rozhovor s ňou viedla Katarína Hládeková.

Ste jedna z mála súkromných galérií svojho formátu na Slovensku. Kto a prečo inicioval jej vznik? Vznik galérie inicioval pán Peter Paško (jeden z mozgov, ktoré stoja za firmou Eset), jeho rodina a blízky priateľ Artúr Bartoška. K tomuto počinu ich priviedla láska k výtvarnému umeniu a rôzne pohnútky, ktoré súvisia s u nás tak zriedkavým javom zvaným filantropia.

Aká je koncepcia zbierky galérie? Do vzniku galérie je zbierka jasne zadefinovaná ako kolekcia kvalitného umenia, ktoré vznikalo v našom regióne od prelomu 19. a 20. storočia po súčasnosť. Už dnes obsahuje nosné diela autorov, ktorí tvorili a tvoria na našom území.

V akom zmysle reprezentuje výber diel v zbierke Slovensko? Odzrkadľuje jej zameranie stav živého umenia u nás? Od počiatku fungovania Nedbalky si všímam, ako si výtvarné publikum projektuje túžby na túto galériu. To je dobré znamenie – máme svoje miesto na scéne a potenciál urobiť dobré veci. To ale neznamená, že všetko prichádza hneď a „na zlatom podnose”. Galéria je tak trochu zvláštnosťou v tom, že vystavuje diela zo súkromného majetku zostavené do stálej expozície a to všetko v pomerne veľkej budove. Takže aj očakávania sú veľké. Ale je to predsa len súkromná zbierka, ktorej zostavenie trvalo naozaj rekordne krátko a nemôže byť porovnávaná s inštitúciami, ktoré sa venujú zberateľskej činnosti už dlhé desaťročia.

Primárne sa zameriavate na slovenskú modernu, vystavujete výhradne maľbu a sochu. V sekcii s názvom “Súčasné umenie” prezentujete diela druhej polovice 20. storočia. Čo je dôvodom absencie diel z konca 20. a začiatku 21.storočia ako aj absencie kľúčových médií súčasného umenia (ako napr.inštalácie, objektu, videa atď.) v tejto sekcii? Na spoluprácu s galériou som bola oslovená, keď bola koncepcia stálej expozície dávno definovaná. Odpoveď na túto otázku je podobná ako na tú predchádzajúcu. A k tým, ktorí by v galérii radi videli slovenské umenie celého 20. storočia vrátane konceptuálnych tendencií 60. a 70. rokov, ktoré sú na Slovensku zastúpené výnimočne kvalitnými autormi na svetovej úrovni i prestupovanie umenia do neklasických médií, patrím aj ja. Časť „Súčasné umenie“ (prvé poschodie v galérii) ktorej zostavovateľkou stálej expozície Zsófiou Kiss-Szemán je pomenovaná ako „širšie chápané súčasné umenie“ a jej autorka pochopiteľne pracovala s materiálom, ktorý mala v danom období v rukách. Nezabudnime, že Nedbalka je galériou slovenského moderného umenia a tendencie druhej polovice 20. storočia a súčasné umenie dostávajú priestor v rámci dočasných výstav na prízemí. Som presvedčená, že po 6 mesiacoch fungovania galérie je priskoro na zmeny zásadného charakteru.

Architektonické riešenie budovy nápadne pripomína New Yorské Guggenheim Museum. Aká je história jej súčasnej podoby? Architektúra prístavby k pôvodnej budove z 19. storočia na Nedbalovej ulici naozaj pripomína Guggenheimovo múzeum. Ale pripomína aj iné, menej známe stavby, ktoré využili princíp prísunu svetla do budovy zhora svetlíkom. A prísun svetla je dôvodom, prečo má táto budova to charakteristické riešenie. Prístavba k starému domu ktorý je vidieť z ulice bola pôvodne postavená pre banku ako administratívny „open space“ architektami Viktóriou Cvengrošovou a Virgilom Droppom. Rekonštrukciu budovy pre potreby galérie realizovala Ing. arch. Jarmila Kusá.

Priestor na prízemí je venovaný dočasným expozíciám. Aký je jeho rámcový výstavný plán? Po predstavení dvoch osobností slovenského umenia druhej polovice 20. storočia Stana Filka a Juraja Rusňáka. Aktuálne prebieha tematická výstava "Viditeľné trvanlivosti"  mladých umelcov etablovaných na našej súčasnej scéne (vystavujúci autori: Erik Binder, Lucia Dovičáková, Tomáš Džadoň, Patrik Kovačovský, Marek Kvetan, Svätopluk Mikyta, Michal Moravčík, kurátorka: Katarína Müllerová, viac tu ). Na leto chystáme výstavu abstraktného umenia z našich zbierok, jednáme o zapojení sa do Mesiaca fotografie a na konci tohto roka s najväčšou pravdepodobnosťou prebehne súťaž VÚB Maľba roka v našich priestoroch. Aj vďaka týmto projektom dúfam, že sa Nedbalka nestane slonovinovou vežou, ale živou súčasťou diania v kultúre na Slovensku.

Ako vystupujete na pôde trhu s umením? Navštevujete umelecké veľtrhy a aukcie? Galéria Nedbalka je síce súkromná, ale nekomerčná galéria. Takže nijako. Jej zakladatelia pochopiteľne museli vystavené a deponované diela niekde získať, mojou úlohou je dať galérii obsah a starostlivosť odborníka a zabezpečiť jej prevádzku. Umelecké veľtrhy a aukcie samozrejme sledujem, ako všetci kolegovia kunsthistorici.

Plánuje sa zbierka rozšíriť aj o aktuálne umenie? Aké sú k tomu dôvody? Zberateľská činnosť členov správnej rady nekončí a myslím že ani neskončí pri 60. rokoch minulého storočia. Dovolím si ale povedať, že už nie sú nútení zaplniť priestory našej budovy tak bleskovým tempom akým to bežalo počas posledných dvoch rokov.

Aké sú krátkodobé a dlhodobé plány galérie? Krátkodobé plány som načrtla v otázke o budúcich výstavách, dlhodobo vnímam galériu ako miesto pre prezentáciu overených hodnôt našej výtvarnej kultúry bez kompromisov v oblasti kvality vystavovaných diel.

V čom vidíte prínos galérie a čo je Vaším cieľom ako jej riaditeľky? Prínos galérie cítim skoro každý deň. Máme relatívne dobrú návštevnosť, ktorá dúfam časom (aj vďaka výstavnému programu) neklesne. Mojím cieľom je udržať si priazeň verejnosti a pozitívnu energiu, ktorá bola vygenerovaná samotným počinom jej založenia. Zároveň sa snažím vybudovať reputáciu miesta, ktoré popri popularite laickej verejnosti nestratí odbornú tvár.

 

 

Katarína Hládeková | Katarína Hládeková (*1984) je umělkyně, kurátorka a pedagožka. Absolvovala studium volného umění na košické KVUaI a brněnské FaVU, kde v roce 2018 dokončila doktorandské studium. Jejím hlavním autorským zájmem je zkoumání povahy vizuálního zobrazení, kterou dlouhodobě prověřuje prostřednictvím tématu modelu. Zajímají ji sebereferenční postupy v umění a napětí mezi nápodobou a realitou. Formálně se pohybuje na pomezí médií objektu, instalace, fotografie a občas také pohyblivého obrazu. Od roku 2012 se kromě volné tvorby věnuje také pedagogické činnosti. Aktuálně působí na FaVU v Brně jako asistentka ateliéru Kresba a grafika a proděkanka pro studium. V roce 2016 byla nominována na Cenu Jindřicha Chalupeckého; v roce 2018 pak na Cenu NOVUM. Jako kurátorka je (spolu)autorkou několika výstavních projektů realizovaných Galerií TIC, kde se aktivně podílí i na koncepci a realizaci výstavního programu. V minulosti prošla řadou projektů stojících na hranici volného umění a vystavování (Galerie 1k15, Galerie Jádro, Solo offspace, GRAU kllktv). Ve volném čase píše recenze pro artalk.cz. Je autorkou knih Štyri modely (Brno, 2016) a Model a metoda (Brno, 2015) a spoluiniciátorkou knižní řady Popteorie zaměřené na průniky umění a teorie (spolu s Václavem Janoščíkem a NSCU Praha). V roce 2019 spoluzaložila kolektiv Café Utopia (se Zuzanou Janečkovou, Marikou Kupkovou a Markétou Žáčkovou), který kurátoroval 7. ročník mezinárodního bienále umění ve veřejném prostoru Brno Art Open 2019 s názvem Jsem závislý objekt.