Taliban sa snaží uchovávať afgánske kultúrne dedičstvo

Od roku 2021, keď v Afganistane prevzalo vládu hnutie Taliban, sa viaceré (nielen kultúrne) organizácie na protest stiahli zo svojich projektov v tejto krajine. Okrem toho vyvstala obava z opakovania sa scenára z roku 2001 v Bamjánskom údolí, kde Taliban zničil monumentálne sochy Budhov, staré niekoľko storočí. Zdá sa však, že súčasná vláda sa snaží existujúce kultúrne dedičstvo chrániť a žiada medzinárodnú scénu o pomoc, píše Barbora Komarová.

Archeológovia z Mes Aynak. Zdroj: Wikimedia Commons

Hoci sa Taliban nikdy nevyjadril k zničeniu historických sôch Budhov, v posledných rokoch sa z ideologického hľadiska neničili ďalšie pamiatky či artefakty. Na niektorých náleziskách sa však rozšírili nelegálne vykopávky, kradnutie alebo nebola zabezpečená dostatočná pamiatková starostlivosť. Riaditeľ ministerstva informácií a kultúry Talibanu v Bamijane Mawlawi Saifurrahman Mohammadi to dáva za vinu nedostatku financií na pokrytie nákladov za strážnikov a dodáva, že bez medzinárodnej pomoci hrozí podstatné zhoršenie stavu viacerých pamiatok. „Ministerstvo informácií a kultúry Afganského emirátu bude spolupracovať s medzinárodnými organizáciami, ktoré majú odborné znalosti v oblasti ochrany historických pamiatok v Afganistane, a podporovať ich,“ povedal tento rok pre magazín The Art Newspaper Atiquallah Azizi, námestník afganského ministra kultúry a umenia. 

Ešte koncom minulého roka zvažovalo Taliansko znovuspustenie výskumného projektu v Bamjánskom regióne, ktorý zastavilo okamžite po nástupe Talibanu. Vyhlásenie prišlo po tom, ako UNESCO a ďalšie organizácie vyzývali na pomoc v medziach sankcií uvalených na afgánsku vládu. Brendan Cassar, šéf kultúrnej jednotky UNESCO pre Afganistan, zhodnotil prístup Talibanu k ochrane islamských aj predislamských pamiatok ako proaktívny. UNESCO však môže pôsobiť v Afganistane len v rámci Transitional Engagement  Framework – komplexného plánovacieho dokumentu pre pomoc OSN. Plán uprednostňuje humanitárnu pomoc, spomína aj podporu ochrany kultúrnych pamiatok, ale obmedzuje angažovanosť a prejavy uznania súčasnej vlády.

Taliban vyhlasuje, že je v jeho záujme ochraňovať kultúrne dedičstvo svojej krajiny. Pod jeho ochranu sa dostali niektoré pamiatky a miesta, ktoré boli pre výskumníkov v minulosti „no-go“ zónami, no teraz sa sprístupnili pre výskum. Nedávno vláda dokonca podporila organizácie Aliph a Fond pre kultúru Aga Khan, ktoré vedú záchranný projekt jednej z najvýznamnejších budhistických pamiatok Mes Aynak. Mesto staré dvetisíc rokov totiž stojí nad podzemnými zásobami medi v hodnote okolo 100 miliárd dolárov, ktoré predošlá vláda ešte v roku 2008 predala čínskej spoločnosti. Po nástupe Talibanu k moci sa odborníci obávali okamžitého začatia ťažby, ktorá sa dlho odkladala pre prebiehajúci archeologický výskum. Vláda však vyhlásila, že záchrana náleziska už začala a plne podporí jeho zachovanie. Čínska spoločnosť si pre ťažbu medi zvolila jeden z najjednoduchších spôsobov tzv. „otvorenej jamy“, ktorý však okrem najhoršieho environmentálneho dopadu bude mať za následok zničenie celého antického mesta. Doterajšie objavy pritom archeológovia považujú za kľúčové pre skúmanie histórie a pôsobenia budhistickej komunity v Afganistane. Nálezisko zahŕňa niekoľko kláštorov so stúpami, nástennými maľbami, sochami, zoroastrijské chrámy, ako aj stopy priemyselnej činnosti, siahajúcej až do neskorej antiky.

V prebiehajúcej humanitárnej kríze, keď viac ako polovica obyvateľstva trpí akútnym hladom, vláda pod vedením hnutia Taliban vidí uchovávanie pamiatok ako ďalšiu príležitosť na zárobok pre svoje obyvateľstvo. Na náleziskách si okrem archeológov a archeologičiek vedia nájsť uplatnenie stovky ďalších ľudí na rôznych pomocných pozíciách.