Pnutia v sieti vzťahov

Radovan Čerevka sa dlhodobo zaoberá prepájaním tém súvisiacich napríklad s dynamikou rôznych mocenských vzťahov či reprezentáciou vojenských konfliktov v médiách. Peter Megyeši v recenzii upozorňuje na Čerevkovu dramaturgiu výstavy Akty oživenia – fakty skepsy, v ktorej dochádza k napínaniu siete všetkých spomínaných vzťahov. 

Pnutia v sieti vzťahov

Výstava Radovana Čerevku Akty oživenia – fakty skepsy vo Východoslovenskej galérii v Košiciach je predstavením aktuálneho autorského programu, založeného na spájaní tém mediálnej reprezentácie vojenských konfliktov, dynamiky mocenských vzťahov, kultivácie, kontroly a ovládania tela, rozvíjaných autorom dlhodobo a prezentovaných separátne na predchádzajúcich prehliadkach. Košická expozícia zároveň dokladuje výraznejšiu inklináciu k myšlienkam a estetickým tendenciám spojeným s tzv. špekulatívnym obratom a objektovo orientovanou ontológiou. Autor pracuje s hybridnou estetikou, utváranou kombinovaním diskurzov, mediálnych prostredí a situácií. Pohyb na hraniciach, ohliadanie nových terénov, prípadne snaha nachádzať biele miesta na kognitívnych a konceptuálnych mapách spája Čerevkovu tvorbu so špekulatívnym myslením epochy antropocénu. Rôznorodosť formujúcich sa prístupov prináša odhaľovanie, uvedomovanie alebo aj prehodnocovanie a utváranie nových sietí vzťahov a ich aktérov v rozšírených geografických, časových a neantropocentrických súvislostiach. 

Názov expozície Akty oživenia – fakty skepsy a forma inscenácie objektov sú pomenovaním a zviditeľnením autorských prístupov k uzlovým pojmom, konceptom a tematizovaním ich vzájomných pnutí. V diele Radovana Čerevku sa pointy významov odhaľujú práve v tenzii: intencia diela sa vyjavuje v citlivom napínaní diskurzívnych sietí. V názve výstavy je týmto metaforickým miestom interpretačného napätia interpunkčné znamienko (pomlčka), v rámci média výstavy a jej priestorovej inštalácie je ním juxtapozícia objektov s ich špecifickou sémantikou a emočným potenciálom. Pojmy, koncepty a sociálne konštrukty podrobuje autor kritike a rovnako spochybňuje ich vzájomné jasné vymedzenia a prípadné antagonizmy a dichotómie. Týka sa to predovšetkým vzťahov kultúra – príroda, bios – technológia, súčasné – archaické, mytologické – futurologické, telo – objekt, racionálne – mýtické, hra – vojna. Expozícia evokuje radikálnu emancipáciu objektov a absenciu subjektov. Jedným z uzlov v sieti týchto úvah sú vojenské konflikty a zbraňové systémy, ktoré môžeme chápať ako miesta zhmotnenia najpokročilejšieho technologického vývoja smerujúceho k transhumanizmu, ale reprezentácie vojen a militaristická estetika i rétorika pracujú zároveň s archetypálnymi obrazmi hrdinu a dávnymi mýtopoetickými naratívmi o boji dobra a zla. 

V inštalácii Optické balvany (2020 – 2023) rozvíja autor tematiku budúcich antropocénnych geologických kultúrnych vrstiev a prístupy fiktívnej archeológie. Predstavená nálezová situácia sugeruje, že zbraňové komponenty optík nočného videnia sa prebúdzajú zo svojho spánku a aktivujú vlastné vitálne funkcie. Biologická zložka vojaka sa premenila na fosílie a jeho technologický aparát ožíva. S viacvrstvovými napätiami v koncipovaní pseudomilitaristických artefaktov sa stretávame aj v objekte Matička v zbroji (2022). Skamenelina vojenskej taktickej vesty, so zvýraznenými sekundárnymi pohlavnými znakmi a evokujúca torzo pravekej Venuše, je podľa autorského sprievodného textu výsledkom úvah o analógiách medzi (na prvý pohľad antagonistickými) kategóriami konfliktu a boja na jednej strane a materstva a plodnosti na strane druhej. Táto línia uvažovania vedie Čerevku k hľadaniu previazanosti motívov hojnosti, vojny a materstva. Postava matky – chápanej aj ako metafora zeme či vlasti sa v dejinách stáva aj symbolickou figúrou, mobilizujúcou svojich synov do boja. Hľadanie prienikov medzi zdanlivo nesúvisiacimi kontextami a presvedčivé poukázanie na ich vzájomné ovplyvňovanie a prelínanie vedie k vzniku sugestívnych inštalácií. Autor v minulosti (Jazdec, s. 12 – 13) obdobne konfrontoval modelárstvo, masmediálnu reprezentáciu vojenských konfliktov a archeológiu. Tento spôsob špekulatívneho uvažovania, umeleckého výskumu a samotnej tvorby prináša odhalenia o spoločných znakoch a procesoch zdanlivo aj tak odťažitých fenoménov, ako je hra a vojna.

V práci Akty oživenia – Fakty skepsy – Environment pre akty, Akt I. – IX. (2023) vytvára autor environment, v ktorom zohrávajú hlavnú úlohu inštrumenty slúžiace na stimulovanie svalov a spaľovanie tuku vybraných telesných partií. Fragmenty aparátov, vychádzajúcich z podoby idealizovaných časti ľudských tiel, sú kombinované v prostredí pripomínajúcom torzá antického chrámu, pričom architektúra kultového miesta je tvorená cvičebnými a masážnymi pomôckami. Výsledné dielo evokuje druhý život osamostatnených entít, ktoré sa vymanili zo služby ľuďom a stali sa objektom uctievania. Svätyňa neznámeho kultu so svojbytnou estetikou, ikonografiou a rituálmi je spojená s adoráciou heroickosti a maskulinity. I v tomto prípade Radovan Čerevka prináša napätie pri testovaní pružnosti hraníc medzi organickým a anorganickým, medzi triumfalizmom a úpadkom, medzi dávnou históriou a vzdialenou budúcnosťou. Ponúka nám materiálové stopy novej mytológie vo veku biopolitiky, modifikácií a procesu komodifikácií ľudských tiel. Vytvára fórum, kde sú pestované militaristické rétorické figúry o gladiátoroch, prekonávaní seba samého, posúvaní hraníc ľudského tela a boji proti tuku a starnutiu.

Čerevkom zvolené metódy vzťahovania sa k svetu sú súčasťou aktuálneho obratu, v ktorom je možné nanovo definovať vzťahy k mimoľudským entitám a pokúsiť sa hľadať im nové miesto v imaginácii na individuálnej i kolektívnej úrovni. V tejto perspektíve môže byť balistický štít hrdinom (Balistic event / Balistická udalosť, 2023) a svet sa stáva opäť miestom úžasu, očarenia a mýtov. Okolie pre človeka nemusí predstavovať len zásobáreň zdrojov a súbor izolovaných lokalít na získavanie energie, ale môže byť vnímané predovšetkým ako priestor pestovania vzťahov, vzájomnej starostlivosti a vedomej účasti. 

Video Vtedy v Javorine (2023) v závere košickej expozície dokumentuje intervenciu v bývalom vojenskom obvode. Zdevastovaná krajina s opustenými a chátrajúcimi objektmi, nevybuchnutou muníciou a ekologickou záťažou predstavuje obetovanú zónu. V problematickom prostredí, poznačenom „hrou na vojnu“, sa autor so svojimi spolupracovníkmi rozhodol reštaurovať rozstrieľanú nástennú krajinomaľbu na exteriérovej cvičnej stene, používanej kedysi ako terč. Niekoľkodňovú obnovu monumentálnej schematickej maľby Vysokých Tatier autor poňal ako symbolickú obnovu, zacelenie rán: „Ale práve dnes (v čase vojny na Ukrajine) cítim odhodlanie uskutočniť takýto symbolický liečebný rituál.“ 

Nielen v rámci jednotlivých diel, ale i v celku dramaturgie výstavy sú významy sprostredkovávané napínaním siete vzťahov. Na základe nespočetných príkladov z histórie i pri pohľade na súčasné dianie je zrejmé, že obrazy môžu šíriť vojenskú propagandu, manipulovať realitu, prípadne slúžiť na pragmatické účely, ako je nácvik streľby. Po dystopických obrazoch a inscenovaných nálezoch posthumánneho sveta sa však v samom závere výstavy napokon dostávame k utopickej (?) a vzkriesenej predstave o umení, ktoré má transformačný potenciál a chce byť prostriedkom liečebného rituálu. V stave znova začarovaného sveta je to možné.


Radovan Čerevka / Akty oživenia – fakty skepsy / Východoslovenská galéria, Košice / 17. 2. 2023 – 14. 5. 2023

Foto: Zuzana Jakabová (Fotoreport k výstave si môžete pozrieť tu.)

Peter Megyeši | Narodený 1985, vyštudoval dejiny a teóriu umenia na Filozofickej fakulte Trnavskej univerzity v Trnave (2011), absolvoval študijné pobyty na FF UK v Prahe (2010/2011) a na FF MU v Brne (2013). Doktorandské štúdium ukončil na Katedre dejín a teórie umenia Trnavskej univerzity v Trnave dizertačnou prácou venovanou významovým vrstvám stredovekej ikonografie sv. Krištofa (2014). V rokoch 2014 – 2021 pôsobil ako odborný asistent na Katedre teórie a dejín umenia Fakulty umení Technickej univerzity v Košiciach. V súčasnosti pôsobí na Katedre dejín a teórie umenia Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave a ako vedecký pracovník Centra vied o umení SAV v Bratislave. Venuje sa výskumu umenia stredoveku a raného novoveku, ikonografii, ikonológii, emblematike, ale aj reflexii súčasného umenia a problematike interpretácie.