Kde je miesto galérií v novom zákone?

V pripravovanom novom zákone o múzeách, ktorý by mal do platnosti vstúpiť v druhej polovici tohto roka, ťahajú galérie za kratší koniec. Nielen, že boli vypustené zo samotného názvu, definované sú v ňom len jednou vetou galéria ako špecializované múzeum vizuálneho umenia, píše Veronika Vaculová Repová. 

 

Kde je miesto galérií v novom zákone?

Predsedníčka Rady galérií Slovenska (RGS) Ľudmila Kasaj Poláčková zverejnila písomné stanovisko, ktorým sa rada verejne a otvorene dištancuje od prípravy tohto zákona v takejto forme. Verejný list adresovala ministerke kultúry Natálii Milanovej s tým, že definícia galérie je nedostatočná a do návrhu neboli zapracované odborné pripomienky. O pár dní neskôr bola zástupkyňami RGS iniciovaná petícia za nepodporenie pripravovaného zákona o múzeách.

Naposledy táto téma intenzívnejšie zarezonovala koncom novembra v relácii slovenského rozhlasu – Rádia Devín. Kurátor Nitrianskej galérie Omar Mirza v nej diskutoval na tému Múzeá a galérie: Nová legislatíva – nová definícia?. Ako sa tento zákon pripravoval a je názov „múzeá vizuálneho umenia“ pre galérie správny? Pripravovaný zákon prináša aj nové benefity, no nasledujúci text sa bude venovať len tomu, čo značí vypustenie slova galéria. 

Nový zákon o múzeách

Najprv je potrebné poukázať na to, čo je obsahom pripravovaného zákona a čo je jeho prioritou. Zákon o múzeách sa sústreďuje prioritne na ochranu zbierkového fondu a zameriava sa na pamäťové fondové inštitúcie a ochranu zbierok. V súvislosti s jeho vznikom sa poukazovalo aj na potrebu presnej definície múzea aj kvôli grantom, keďže odborná a prezentačná činnosť v múzeách a galériách sa bez grantovej činnosti nezaobíde. Dokonca je tu náznak vytvárania nového grantového systému pri Ministerstve kultúry SR len pre tieto pamäťové a fondové inštitúcie. 

Ako sa postupom času ukazovalo, aktuálny zákon mal svoje nedostatky, na ktoré narážali zamestnanci*kyne múzeí a galérií v praxi. Práve novelizácia mala tieto nedostatky vyriešiť. Už v roku 2018 vznikla pri Ministerstve kultúry SR (MK SR) Dočasná pracovná skupina, ktorá bola zložená zo zástupcov a zástupkýň pamäťových fondových inštitúcií, čiže z kompetentných členov*iek, ktorí*é prinášali poznatky a pripomienky z praxe. Pomenovali základné problémy, ktoré bolo podľa nich potrebné riešiť. Vzhľadom na množstvo plánovaných zmien, ktoré vyplynuli z ich podnetov, ako aj z podnetov odbornej verejnosti, sa ukázalo, že z praktických dôvodov je jednoduchšie napísať nový zákon. Predloženie nového múzejného zákona sa tak stalo úlohou vyplývajúcou z verejného vyhlásenia vlády na roky 2020-2023. 

Na tvorbe zákona participovali pri Ministerstve kultúry dve pracovné skupiny –  Dočasná pracovná skupina pre tvorbu nového múzejného zákona a Pracovná skupina pre prípravu spoločných štandardov pre múzeá a galérie. K téme pripravovaného zákona sa venovali a vyjadrovali na viacerých zasadaniach aj členovia*nky Múzejnej a galerijnej rady, ktorá funguje ako odborný poradný a nezávislý orgán ministerky kultúry Slovenskej republiky v oblasti múzejníctva. RGS mala svojho nominanta*tku v každej skupine a rovnako nominovala svoju zástupkyňu aj do Múzejnej a galerijnej rady. Pracovný návrh zákona bol poslaný na pripomienkovanie na jar minulého roka RGS, Zväzu múzeí Slovenska a Múzejnej a galerijnej rade, následne boli do zákona zapracované pripomienky, ktoré boli vyhodnotené ako relevantné. Tento pracovný návrh bol predložený na októbrovom pracovnom stretnutí na Zvolenskom zámku, na ktorom ho zástupcovia Ministerstva kultúry Slovenskej republiky prezentovali zriaďovateľom múzeí a galérií, tiež zástupcom stavovských organizácií vrátanie RGS. Následne po tomto stretnutí predsedníčka RGS Ľudmila Kasaj Poláčková uviedla v otvorenom stanovisku RGS nesúhlasné stanovisko k príprave a podobe tohto zákona. 

Nie je to o názve, ale o obsahu     

V otvorenom stanovisku rady galérií k pripravovanému zákonu o múzeách pôsobí ako kľúčový problém „vypadnutie“ pojmu galérie už z názvu samotného zákona. Slovo galéria nahradilo v zákone pomenovanie múzeum vizuálneho umenia ako druh špecializovaného múzea. Predsedníčka RGS Ľudmila Kasaj Poláčková píše v tomto otvorenom stanovisku: „Čo sa týka predmetu zákona: vypustila sa z názvu „galéria“, čo RGS považuje za nesprávne – galérie spĺňajú aj funkcie, ktoré múzeá nie (napríklad sú aktívne na poli prezentovania, formovania a zhodnotenia súčasného vizuálneho umenia) a príklady na ich fungovanie nachádzame vo svete (porovnaj: National Gallery v Londýne a pod.). Neprináša dostatočne presnú definíciu pojmu „galéria“ (súčasný návrh hovorí jednou vetou, že galéria je múzeum so špecializáciou na prezentáciu vizuálneho umenia – táto definícia je absolútne nedostačujúca a nepostačujúca). Ďalej v petícii na nepodporenie zákona vystupuje RGS radikálne: „Múzeá a galérie sú dve odlišné a nezlučiteľné inštitúcie, ktoré nemôže zastrešiť legálna definícia múzea. Galéria jednoducho nie je múzeom.“ Členovia múzejnej a galerijnej rady sa téme nového zákona venovali a s aktuálnym návrhom múzea jednomyseľne súhlasili, členkou tejto rady je predsa aj nominantka RGS, preto pripomienky zo strany RGS pôsobia sčasti neadekvátne. Galéria rovnako ako múzeum je priestor, ktorý nám slúži na vystavovanie umenia, aj keď majú tieto slová odlišný pôvod, a ako inštitúcie svoj historický vývoj, nenájdeme v tom úplne jasný rozdiel, prečo poznáme pod rôznymi názvami inštitúcie, ktoré fungujú vlastne na tej istej báze ako napríklad MoMA (The Museum of Modern Art) a The National Gallery v Londýne. Ide o to, na čo sa špecializujú. Je to v prvom rade o obsahu nie o názve, proste v týchto inštitúciách by malo byť hlavnou profilovou náplňou vizuálne umenie, či už budeme hovoriť o galérii alebo Múzeu vizuálneho umenia.

Naproti tomu, keď sa pozrieme napríklad na českú múzejnú legislatívu, zákon o múzeách a galériách (ako inštitúciách) nemajú, v súčasnosti sa vytvára návrh zákona. K dispozícii majú však radu metodických pokynov (viac na stránke Asociace muzeí a galerií ČR). Aktuálne v Česku platí Zákon o ochraně sbírek muzejní povahy a o změně některých dalších zákonů (viac tu) a v tomto zákone je galéria taktiež definovaná jednou vetou, kde sa o nej jasne píše, že je to špecializované múzeum: „Galerií je muzeum specializované na sbírky výtvarného umění.“

Schodnú cestu pre definíciu galérií ako špecializovaných múzeí vizuálneho umenia môžeme nájsť v súčasnej definícii múzea, ktorá bola prijatá na generálnej konferencii ICOM v Prahe a znie nasledovne: „Múzeum je nezisková, stála inštitúcia v službách spoločnosti, ktorá skúma, zhromažďuje, uchováva, interpretuje a vystavuje hmotné a nehmotné dedičstvo. Múzeá podporujú rozmanitosť a udržateľnosť svojou otvorenosťou k verejnosti, prístupnosťou a inkluzívnosťou. Múzeá pôsobia a komunikujú eticky, profesionálne a za účasti komunít a ponúkajú rozmanité skúsenosti pre vzdelávanie, zábavu a zdieľanie názorov a vedomostí.“ 

Kto je váš zriaďovateľ?

Najprv sa treba zmieniť o tom, že galérie a múzeá, na ktoré sa vzťahuje súčasný aj pripravovaný zákon, majú rôznych zriaďovateľov. Napríklad priamo pod ministerstvo kultúry patrí Slovenská národná galéria, Slovenské národné múzeum a Kunsthalle Bratislava. Ostatné regionálne galérie patria väčšinou pod zriaďovateľov, ako sú vyššie územné celky, alebo sú tu ešte mestské galérie, ktoré patria pod správu mesta (napr. Galéria mesta Bratislavy). V očiach nejedného zamestnanca*kyne v inštitúcii zriaďovateľov, ako je napríklad vyšší územný celok, môže označenie múzeum vizuálneho umenia evokovať len inú obmenu múzea, teda v tom zmysle, že nemusí vnímať špecifiká, ktoré galéria obsahuje. 

Zriaďovateľ môže napr. v rámci šetrenia, či už energií, alebo ľudských zdrojov inštitúcie ako múzeum a galéria (respektíve múzeum vizuálneho umenia) zlúčiť. Môžeme si položiť otázku: „Ohrozilo by to aktivity takýchto galérií?“. 

A to sa nebavíme len o fiktívnych predstavách. K zlučovaniu múzea a galérie už v minulosti predsa došlo, keď sa 1. januára 2004 zlúčila Novohradská galéria s Novohradským múzeom v Lučenci (pozn. sídlili a stále sídlia v jednej budove). V súčasnosti funguje s múzeom pod spoločným názvom: Novohradské múzeum a galéria v Lučenci. Viedlo to k tomu, že pred tým dve samostatné inštitúcie dostali po zlúčení jednu riaditeľku a výstavná činnosť galérie sa začala odohrávať v spoločnej dramaturgii s výstavnou činnosťou múzea. Túto inštitúciu tvoria spoloční zamestnanci múzea a galérie, ktorí spravujú zbierkový fond, lektori a historička umenia, ktorá je jednou z odborných zamestnancov. Vizuálne umenie je jednou časťou múzea a nemá dominantné postavenie, ako by to malo byť pri galériách, alebo múzeách profilujúcich sa na vizuálne umenie (ako bolo tomu pred tým, než boli tieto inštitúcie zlúčené). Toto je zrejme jeden z dôvodov, prečo podľa všetkého RGS nechce, aby bolo zo zákona vypustené označenie „galéria“, a keď to už inak nejde, tak sa aspoň usiluje o rozšírenie jej definície, ktorá by bola v zákone zapracovaná. 

Podľa informácií z Ministerstva kultúry SR bol návrh zákona o múzeách, po zapracovaní pripomienok z októbrového stretnutia MK SR so zriaďovateľmi múzeí a galérií vo Zvolene, zaslaný Múzejnej a galerijnej rade, ktorá mala doručiť ministerstvu svoje stanovisko k zákonu pred začatím legislatívneho procesu. (Za informácie ohľadom tvorby zákona o múzeách ďakujem riaditeľke odboru múzeí, galérií a knižníc Beatrix Erdódy.)    


Autorka textu je členkou RGS za Liptovskú galériu P. M. Bohúňa v Liptovskom Mikuláši a zároveň je členkou Kontrolnej komisie RGS.

Ilustrácie: Slavomíra Ondrušová

Veronika Vaculová Repová | Je historička umenia a kurátorka. Vyštudovala dejiny a teóriu umenia na Trnavskej univerzite v Trnave (2014). Publikovala v časopisoch Profil súčasného umenia a Múzeum. Pracuje v Liptovskej galérii P. M. Bohúňa v Liptovskom Mikuláši ako kurátorka - dokumentátorka.