TS: Machnáč už 16 mesiacov čaká na vyvlastnenie

Už je to takmer 16 mesiacov od podania návrhu na vyvlastnenie Liečebného domu Machnáč. Nezisková organizácia Spoločnosť Jaromíra Krejcara sa k podaniu na vyvlastňovací orgán - Okresný úrad v Trenčíne - odhodlala v nadväznosti na vyše desaťročné snahy o záchranu jedinečnej architektúry 20. storočia, ako aj neúspešnú snahu o riešenie stavu tejto národnej kultúrnej pamiatky dohodou s majiteľom.

Machnáč už 16 mesiacov čaká na vyvlastnenie

Dnes je to takmer 16 mesiacov od nového vlastníckeho pomeru majiteľa objektu Keorlen Trade s. r. o. a jeho nájomníka o. z. Machnáč, ktorému cenný monument na okraji parku v Trenčianskych Tepliciach zveril do dlhodobého nájmu. K dnešnému dňu sa vlastník s priamym prístupom a možnosťami na zlepšenie technického stavu pamiatky neodhodlal k fyzickým krokom, ktoré by viedli k záchrane a stabilizácii objektu.

Spoločnosť Jaromíra Krejcara, nezisková organizácia založená osobnosťami slovenskej akademickej sféry za účasti popredných teoretikov modernej architektúry, spojila pre záchranu Machnáča osobnosti naprieč kontinentmi. So zámerom zachovať a obnoviť Machnáč do pôvodnej podoby z roku 1932 oslovila o podporu univerzity v Európe a USA. Stalo sa tak aj s cieľom vyvrátiť tvrdenia majiteľa LD Machnáč spoločnosti Keorlen Trade s. r. o. a jeho nájomníka o. z. Machnáč, ktorí v procese prebiehajúceho vyvlastňovacieho konania uviedli, že ako dielo Jaromíra Krejcara, tak ani samotný Liečebný dom Machnáč, nie sú predmetom medzinárodného významu.

Podpora z Českého vysokého učení technického, University of Michigan a z Princeton University však hovoria presný opak a za zachovanie kultúrnych kvalít medzinárodného významu sa vyjadrili uznávané kapacity globálnej architektonickej reprezentácie. Osobnosti, akými sú profesor Rostislav Švácha, profesorka Beatriz Colomina a profesor Kenneth Frampton sa postavili jednoznačne za zachovanie LD Machnáč v jeho originálnej podobe a medzinárodný význam Machnáča potvrdili aj jeho komparáciou s monumentmi jedinečného súboru liečebných zariadení pre zdravie, ktoré spolu s Machnáčom tvorili základ nového moderného zdravotníctva na Európskom kontinente.

„Vo svetle tejto mimoriadne cennej podpory ostáva jediným cieľom našej neziskovej organizácie Spoločnosť Jaromíra Krejcara vytrvať v nastolenom procese prebiehajúceho vyvlastňovacieho konania, teda úradne nariadenom odpredaji chátrajúcej nehnuteľnosti,“ uviedol riaditeľ neziskovej organizácie SJK, architekt Martin Zaiček. Ako ďalej doplnil, je načase, aby majiteľ a jeho nájomca verejne odprezentovali vypracovanú projektovú dokumentáciu s návrhom obnovy Národnej kultúrnej pamiatky od ateliéru FVA, ako aj zverejnili vypracovaný historicko-architektonický prieskum, ktorý spracoval autorizovaný architekt Alexander Németh. Oba tieto dokumenty totiž vo vyvlastňovacom procese vyvlastňovaný užíva ako argument, prečo by nemalo dôjsť k vyvlastneniu objektu. “Ako však vidíme priamo v Trenčianskych Tepliciach, súčasne nedochádza k žiadnym krokom, ktoré by na mieste zastavili exponenciálne chátranie a objekt odborne stabilizovali.” Na záver podotkol: „Nám ako účastníkom konania navyše vyslovene zabránil nahliadnuť do údajne spracovanej dokumentácie, ako účastník konania preto ani nevieme potvrdiť jej existenciu.“

Do procesu však vstupuje nová skutočnosť, a to začaté trestné konanie vo veci poškodzovania národnej kultúrnej pamiatky bývalého Liečebného domu Machnáč v Trenčianskych Tepliciach. Orgány činné v trestnom konaní tak majú možnosť preukázať, kto zodpovedá za súčasný stav pamiatky a dlhotrvajúce znehodnocovanie jej spoločenskej hodnoty. Je verejným záujmom, aby sa tento svetový unikát obnovil do pôvodnej podoby a mohol čo najskôr slúžiť širokej verejnosti, ako tomu bolo medzi rokmi 1932 až 2002. „Intenzívne pracujeme na medzinárodnej rekognícii tohto diela tak, aby potenciálne mohol v roku 2026 slúžiť programu EHMK Trenčín. Za týmto účelom sme opakovane oslovili majiteľa o kúpu objektu za jeho súdnoznaleckú spoločenskú hodnotu,“ uviedla na záver predsedníčka správnej rady neziskovej organizácie Spoločnosti Jaromíra Krejcara, docentka Bohunka Koklesová.