Katarína Balunová: Mikuláš Kravjanský za scénou / Múzeum Vojtecha Löfflera, Košice / 4. 11. 2022 o 10.00 hod.

Prednáška: Mikuláš Kravjanský za scénou

https://www.katarinabalunova.com/about

4. 11. 2022 o 10.00 hod.

Múzeum Vojtecha Löfflera, Alžbetina 20, 04001 Košice 

www.lofflermuzeum.sk

Mikuláš Kravjanský (1928 – 2020) je na Slovensku pomerne málo známym autorom, nakoľko v r. 1968 emigroval do Kanady, kde sa stal profesorom dizajnu a divadla na Humber College v Toronte. Počas svojho života vytvoril scény a kostýmové kolekcie do viac ako 300 inscenácií. Je autorom viac ako 500 edícií grafických listov technikou leptu a suchej ihly.

V rokoch 1953 – 1958 vyštudoval Vysokú školu múzických umení v Bratislave, odbor scénografie u profesora Ladislava Vychodila. Ešte počas štúdií vytvoril zaujímavé návrhy pre Slovenské národné divadlo a iné scény. Jeho diplomový projekt pre Goldoniho Prefíkanú vdovu v réžii Júliusa Pántika, bol pokusom o abstraktný priestor delený priepustnými paravánmi. Dané stvárnenie bolo v slovenskom divadelníctve prelomové, zo zaužívaného socialistického realizmu do voľného stvárnenia divadelnej scény. Po ukončení štúdii umelec dostal ponuku ako scénograf do Divadla Jonáša Záborského v Prešove, kde počas štyroch rokov vytvoril významné scény pre predstavenia Líška a hrozno v réžii Vladimíra Petrušku, Sluha dvoch pánov v réžii Miloša Pietra a tiež Manon Lecaut od Vítězslava Nezvala. 

V roku 1964 Mikuláš Kravjanský dostal ponuku od Slovenskej televízie v Bratislave na miesto vedúceho výtvarného oddelenia, kde ostal až do roku 1968. V tej dobe tiež navrhoval pre Slovenské národné divadlo, Štátne divadlo v Košiciach, Spišské divadlo v Spišskej Novej Vsi a mnoho ďalších divadiel na Slovensku.

Po emigrácii do Kanady v roku 1968 získal miesto profesora dizajnu a divadla na Humber College v Toronte, kde učil šesť rokov. Zároveň rozbehol vlastné putovné divadlo pod názvom Black Box Theatre, kde sa inšpiroval tradičným Japonským divadlom Bunraku, pričom využíval techniku blue light. Predstavenia boli mimoriadne úspešné, vysielané aj v Kanadskej televízii CBC a CTV. V tom istom období robil Mikuláš Kravjanský menšie grafiky technikou suchej ihly, ktoré vystavoval v galériách v Toronte. Na základe exkluzívnej ponuky od vydavateľa z Floridy sa presťahoval do USA, kde vytváral malé aj veľkorozmerné grafické série tradičnou technikou v limitovaných edíciách. V roku 1998 sa vrátil do Kanady, kde pokračoval vo svojej voľnej tvorbe v médiách kresby, grafiky a maľby.  

Projekt z verejných zdrojov formou štipendia podporil Fond na podporu umenia.