Artalk.cz

Anketa Kam bude smerovať kultúra v Starom Meste?

Kam bude smerovať kultúra v Starom Meste nadchádzajúce štyri roky? Ako bude vyzerať verejný priestor? Aký program bude v kultúrnych centrách? Podarí sa odbyrokratizovať dotačný systém Starého Mesta? Oslovili sme desiatich kandidátov a kandidátky na post starostu bratislavského Starého Mesta v jesenných komunálnych voľbách. Medzi nimi je Zuzana Aufrichtová, Jozef Bača, Michal Čambal, Martin Gajdoš, Zuzana Luhová, Milena Minichová, Radoslav Števčík, Romana Tabák, Andrej Trnovec a Matej Vagač. Prinášame vyjadrenie troch kandidátov a jednej kandidátky, ktorí prejavili záujem vyjadriť sa pre Artalk k rozvoju kultúry v centre Bratislavy.

Staromestské centrum kultúry a vzdelávania – Pistoriho palác na Štefánikovej ulici v Bratislave. Zdroj: FB/Pistoriho palác

1, Vyberte tri kľúčové priority, resp. piliere z vašej koncepcie rozvoja kultúry v Bratislave-Starom Meste a bližšie predstavte, čo zohľadňujú a na čo konkrétne reagujú.

Zuzana Aufrichtová: Zohľadnenie špecifík mestskej časti, udržateľnosť a férovosť – program koncipujeme tak, aby zohľadňoval a komunikoval so špecifikami centrálnej časti Bratislavy – ide o najnavštevovanejšiu časť mesta (pred pandémiou cca 2 mil. turistov ročne), s vysokou historickou aj spoločenskou hodnotou. Špecifikom je aj tradične multikultúrny charakter mestskej časti. Súbežne s tým zohľadňujeme aj aktuálne potreby udržateľnosti prístupu ku kultúre, vytvárame férové prostredie, poskytujeme aktívnu podporu – nielen formou dotácií (tie vnímam ako veľmi dôležité), ale aj poskytovaním priestorov pre organizátorov z oblasti nezriaďovanej kultúry. 

Spolupráca na komunikácii, v technickej podpore a podobne – vyvstáva a je nevyhnutá potreba aktívne vyhľadávať partnerov v prostredí nezriaďovanej kultúry (vysokej, ale aj tej na komunitnej úrovni).

Zacielenie kultúrnych aktivít, poznanie kultúrnych potrieb rezidentov a návštevníkov – pri tvorbe kultúrnej ponuky Starého Mesta musíme pracovať s faktom, že prijímatelia kultúry nie sú iba Staromešťania (tí najmä), ale aj návštevníci, turisti či obyvatelia iných častí Bratislavy a Slovenska, ktorí tu pracujú či študujú. V roku 2021 sme začali s koncepciou približovania kultúry susedským komunitám Starého Mesta, v rámci ktorej sa podujatia, koncerty a pod. konajú v rezidentských častiach mestskej časti, resp. v ich blízkosti – teda nie iba na tradičných námestiach či nádvoriach staromestských palácov. V tejto súvislosti je potrebné zbierať a vyhodnocovať dáta tak, aby sme poznali kultúrne potreby obyvateľov a návštevníkov a vedeli na ne citlivo reagovať.

Kultivácia verejného priestoru – mestskej časti záleží na tom, aby bol verejný priestor bezpečný, kvalitný a čistý, a mal by byť aj nositeľom kultivácie a hodnoty. Výsledkom nášho dôrazu na kvalitu sú sochárske diela vo verejnom priestore od uznávaných autorov, napr. bronzová skulptúra na Námestí Mateja Korvína od Markusa Lüpertza Brémski mestskí muzikanti alebo napríklad dielo Mareka Kvetána, ktoré sa aktuálne realizuje ako protokolárne miesto, určené na vzdanie pocty padlým vo vojnách a bojoch za našu slobodu na Rázusovom nábreží. Prioritou v ďalšom období bude vytvorenie účinných procesov od výberu diela po jeho osadenie vo verejnom priestore; musí v ňom mať dôležité slovo poradný orgán expertov.

Michal Čambal: Na úvod chcem povedať, že nie som odborník v kultúre a ani v umení, aj keď som maľoval, mal som to ako záľubu a relax. To isté platí aj o hudbe. Rozvoj kultúry v Starom Meste by mal byť všeobecný a mal by obsahovať všehochuť. 

V prvom rade je potrebné oboznamovať deti s umením, čo sa deje už v materských školách a aj na základných školách. To je veľmi dobré a podľa môjho názoru aj postačujúce. Donedávna som mal deti v materskej škole a tam boli tieto aktivity pravidelné.

V druhom rade je to pohľad umenia na mládež a pohľad mládeže na umenie. Pre mňa osobne je umenie Monet, Dalí, Mucha, Warhol …. z hudby Strauss, Vivaldi, Ursíny, John Williams…. pre mňa sú toto umelci, a pre iných ľudí zas iní, no a pre mladých … no tak tých asi ešte nepoznám? 

Pri všetkej úcte musím však povedať, že pre mňa bude prioritná pomoc a podpora Staromešťanov. A umelci by mali byť tí, ktorí budú nápomocní Starému Mestu, starostovi a jeho obyvateľom, aby sa v centre cítili Staromeštania, ale aj návštevníci a cudzinci dobre, a aby práve umelci boli tými, čo pohladia oči, sluch a dušu, lebo tak spravia pre svoje umenie a okolie najviac. Veľmi dôležité a potrebné je venovať sa viac teenegerom, aby nemali dôvod nekultúrne postávať či posedávať v zime pred nákupným centrom pri Dunaji a popíjať, ale naopak ich angažovať do nejakých klubov (možno aj s podtónom kultúry). Privítal by som, keby umelci tvorili viac projektov smerom k mladým, do ktorých by sme ich mohli zaangažovať, aby svoj čas trávili zmysluplne.

Radoslav Števčík: Pri realistickom zhodnotení finančných možností mestskej časti by som rozvoj kultúry chcel postaviť na nasledujúcich pilieroch. Staré Mesto v súčasnosti disponuje piatimi kultúrnymi centrami – v Zichyho paláci, v Pistoriho paláci, na Školskej, Gaštanovej a na Františkánskom námestí. Pri napĺňaní ich aktivít chcem vo veľkej miere spolupracovať s nezriaďovanou kultúrnou scénou, a to najmä formou otvorených súťaží, ktorá vie zabezpečiť nielen kvalitnú náplň, ale aj získať si prostriedky na svoju činnosť z rôznych fondov. Takto vieme dostať do Starého Mesta skutočne špičkovú kultúrnu ponuku. Najlepšou vizitkou bude, keď to v kultúrnych centrách „bude žiť od rána do večera“. 

Naše kultúrne centrá a knižnice si vyžadujú pomerne veľké investície do rekonštrukcií, debarierizácie, technického vybavenia a podobne. Tu sa opäť chceme v čo najväčšej miere uchádzať o podporu z rôznych grantových schém. V tomto smere sa už veľa podarilo, ale samotná mestská časť musí byť vo väčšej miere pripravená na rôzne grantové výzvy a mať v zásobe dobre pripravené projekty. Staromestská samospráva bude stále aj aktívnym kultúrnym hráčom, nielen poskytovateľom priestorov. 

Samotná grantová podpora nezriaďovanej kultúre zo strany Starého Mesta sa za posledné roky znižovala, tento trend by som chcel obrátiť. Okrem toho staromestská radnica organizuje tradičné kultúrne podujatia, ako sú Kultúrne leto, aktivity pre seniorov a mládež, ale je tu i priestor pre iniciovanie nových aktivít, zameraných na verejný priestor, pamäť a históriu mesta, hmotné i nehmotné kultúrne dedičstvo, no i súčasné formy umenia a podobne. Synergetickým využitím lokality, skúseností našich pracovníkov a nezávislých odborníkov, spolupráce s etablovanými kultúrnymi inštitúciami tu môžeme vytvoriť aj kultúrne aktivity celoštátneho i medzinárodného významu. Máme na to potenciál, len ho dobre využiť. Ostatne, kultúrny návštevník je u nás vítanejší než ten, kto sem prichádza len za lacným alkoholom. 

Matej Vagač: Prvou prioritou je vôbec vytvoriť kvalitnú koncepciu kultúry pre Staré Mesto, pretože to nám dosiaľ, napriek našim požiadavkám, veľmi absentuje. Koncepciu však určite musíme robiť v spolupráci s mestom, ktoré tú svoju (Plán 2030) už nastavilo, a to naozaj kvalitne a participatívne. Až na základe koncepcie budeme vedieť, kam chceme kráčať aj v tejto oblasti. Čo je nám však jasné už teraz, je, že chceme vytvoriť také prostredie, ktoré organizáciám či subjektom nezriaďovanej kultúry pomáha rásť, poskytuje im príležitosti. V Starom Meste chceme kultúru najmä podporovať, nielen tvoriť tú našu. 

Mapping priestorov, nehnuteľností či majetku, ktorý vieme poskytnúť pre umelecké subjekty, ľudí tvoriacich v kultúrnom a kreatívnom biznise alebo na rezidencie, považujeme za rovnako kľúčový a spravíme ho ihneď. Samozrejme bude súčasťou vyššie spomínanej koncepcie. Chceme koncepčne nastaviť prenájmy staromestských majetkov, a to nielen po stránke ekonomickej, ale najmä obsahovej. Kultúra bude prierezovou témou nielen vo vzdelávaní či sociálnych veciach, ale naprieč všetkými oblasťami, ktoré budeme na úrade zastrešovať.

Prehľadné, férové a odborne hodnotené grantové programy a výzvy. Máme plán smerovať výšku alokovaných financií na kultúru na naviazanie na výšku rozpočtu.

Obnova knižníc na moderné multigeneračné komunitné priestory, súčasne pripraviť transformáciu knižníc a kultúrnych zariadení Starého Mesta z rozpočtových organizácií na neziskovú organizáciu/neziskové organizácie. Toto rozhodnutie sa bude opierať o výsledok auditu a opäť vyššie spomínanej participatívnej koncepcie. Cieľom je zvýšiť možnosti organizácie získavať externé zdroje vrátane Nórskych fondov a nastaviť efektívne riadenie a manažment spolu s kvalitným obsahom.

2, Kultúra v sebe zahŕňa viacero oblastí a rôzne typy divákov/-čok, či už z hľadiska záujmov, veku, pohlavia, marginalizovaných skupín atď. Aká je vaša koncepcia ohľadom vizuálneho umenia? Aké sú jej priority a ako zohľadňujú aktuálne potreby umeleckej scény? 

Zuzana Aufrichtová: V spolupráci s VŠVU sme po audite priestorov v kultúrnych objektoch vytipovali nepoužívané priestory pre dočasné ateliéry pre študentov a absolventov. Už druhý rok poskytujeme tieto priestory mladým vizuálnym umelcom bezodplatne (hradia len energie). Od minulého roku sme nastavili open calls pre organizovanie výstav v Staromestskej galérii v Zichyho paláci s poradným orgánom (Bohunka Koklesová, Jaroslav Kyša, Damas Gruska) čím sme podstatne kvalitatívne zlepšili úroveň výstav – v tomto transparentnom procese pokračujeme a aktuálne chceme takto postupovať aj pri výstavách v Pistoriho paláci. Ten je dlhodobo aktívne poskytovaný hlavne vizuálnemu umeniu – spolupracujeme s VŠVU, nezávislými kurátormi aj s organizátormi festivalov. Dopyt je vysoký, palác je obsadený do konca roku 2023. Open call chystáme spustiť v roku 2024. 

Vytvorili a spustili sme funkčnú dotačnú schému, kde sa môžu organizátori kultúrnych aktivít uchádzať o potrebné zdroje pre organizovanie výstav, festivalov, diskusií atď. Prostriedky na kultúru dokáže poskytovať aj staromestská nezisková organizácia Dobrý dom, ak ide o kultúrne aktivity s presahom do charitatívnej alebo humanitárnej oblasti.

Michal Čambal: Vizuálne umenie je súčasťou našich životov, treba ho rozvíjať a podporovať, dostávať ho viac do ulíc, na námestia, medzi ľudí. V Starom Meste máme viacero kultúrnych inštitúcií, ktoré ponúkajú návštevníkom množstvo výstav (pre menšie deti aj interaktívnych výstav a podujatí). Rovnako dospelí majú možnosť navštevovať múzeá, galérie, divadlá, kiná a tráviť čas kultúrne. V tomto trende je potrebné pokračovať, aby sme sa mohli považovať na kultúrny národ aj smerom k okolitým krajinám. Verím, že ak budeme ponúkať kvalitné vizuálne umenie, návštevníci budú do Bratislavy cestovať odvšadiaľ.

Radoslav Števčík: Staré Mesto má stále medzi jednotlivými mestskými časťami najvýznamnejšie postavenie aj v oblasti vizuálnych umení. Je tu najväčšia koncentrácia galérii, štátnych, mestských i súkromných. Diváci sú zvyknutí prichádzať sem za vizuálnym umením. Samotná mestská časť disponuje viacerými zavedenými výstavnými priestormi. U nich by sme chceli dosiahnuť jasnejšiu a pevnejšiu profiláciu i dramaturgiu a u niektorých i lepšiu propagáciu ich aktivít. Iste by pri tomto mohli pomôcť i kvalitné galerijné rady či v prípade priestorov určených pre amatérskych výtvarníkov, odborné vedenie. Okrem toho, Staré Mesto má v správe i veľa „negalerijných“ priestorov, ktoré nevyužíva vôbec alebo len minimálne. Tu vidím možnosť pre nezávislých kurátorov a galeristov, ktorým by sme ich mohli formou open callu za obojstranne veľmi výhodných podmienok poskytnúť. Takéto partnerstvo by mohlo významne obohatiť výstavnú mapu Bratislavy a dobré slúžiť obyvateľom, návštevníkom i samotnej umeleckej scéne. 

Matej Vagač: Vizuálne umenie má dnes mnoho podôb, a preto chceme, aby sa dostalo z „kamenných“ priestorov a inštitúcii viac do voľného prostredia (verejný priestor), viac medzi ľudí rôznych vrstiev spoločnosti či vekových kategórií. Chceme, aby sa stalo prirodzenou súčasťou našich každodenných životov a verejného priestoru. Súčasne si uvedomujeme, že musí taktiež nastoľovať otázky a odpovede na súčasné výzvy doby, ako je napríklad klimatická kríza, hodnotová kríza, komunikácia a tolerancia, životné prostredie a zeleň.

Preto nám bude veľmi záležať na tom, aby sa čo v najväčšej miere integrovali všetky skupiny obyvateľov Starého Mesta, nielen obyvatelia a obyvateľky v aktívnom veku, ale aj seniori, mladí ľudia a deti, vylúčené skupiny, skupiny so špeciálnymi potrebami a iní. 

Prioritou je opäť už toľko spomínaná koncepcia – jej nastavenie musí vychádzať okrem iného z kvalitne nastaveného participatívneho procesu s odbornou verejnosťou a potrebami subjektov pôsobiacich v kultúre.

3, Pre fungovanie novej vízie je veľmi podstatné personálne zázemie a spolupráca. Kto sa vo vašom tíme bude venovať oblasti kultúry?

Zuzana Aufrichtová: Oblasti kultúry sa venuje naše oddelenie kultúry a v rámci neho je to jeho vedúca Ľubica Hustá, v tíme sú Ján Hrčka, Matej Šálek, Betka Marendiaková, Daria Chriašteľová, Lucia Salzerová, Monika Spišiaková a ďalší. Do kultúrnej situácie Starého Mesta vstupuje svojimi úspešnými akciami aj oddelenie inklúzie a sociálnych vecí pod vedením Janky Langovej – jeden z nových úspešných a navštevovaných formátov na pomedzí kultúry a sociálnych vecí je festival Zo srdca (v roku 2022 sa konal druhý ročník), na ktorom účinkujú hudobníci, divadelníci, remeselníci so zdravotným znevýhodnením.

Michal Čambal: Nemôžem predstaviť nikoho v mojom tíme, kto sa bude venovať kultúre, a to iba z jedného dôvodu, že zatiaľ nie som starosta. Ale môžem prezradiť, že poznám dvoch veľmi šikovných ľudí, ktorí robia v kultúre a sú vo svojom odbore naozaj výborní. Na druhej strane je možný aj variant, že vedúci kultúry v Starom Meste je schopný človek a bude pokračovať vo svojej práci. V tomto momente sa neviem naozaj vyjadriť, kto bude mať na starosti kultúru

Radoslav Števčík: Okrem pracovníkov miestneho úradu, zvlášť oddelenia kultúry má Staré Mesto aj veľmi aktívnu riaditeľku Staromestskej knižnice. V „mojom“ tíme máme medzi kandidátmi na poslancov skúseného pamiatkara Jána Mackoviča, kultúrneho glosátora Damasa Grusku a grafického dizajnéra Richarda Guzmana. Nazdávam sa, že všetci traja aktívne sledujú dianie v rôznych oblastiach kultúry a vedeli by mi byť aktívnymi pomocníkmi pri formovaní a realizovaní kultúrnych politík. 

Matej Vagač: V rámci poslaneckej práce a tiež aj prípravy nášho Plánu pre Staré Mesto je líderkou témy kultúry poslankyňa Dana Kleinert, zakladateľka Slovak Fashion Council. Dana sa podieľala aj na víťaznej koncepcii kultúry pre Trenčín v rámci kandidatúry Trenčín Európske hlavné mesto kultúry 2026.

Ja som súčasťou tohto tímu a tiež aj Komisie kultúry na Starom Meste. Ako mestský poslanec som predsedom Komisie pre kultúru, médiá a ochranu kultúrneho dedičstva MsZ, kde sa nám podarili dôležité a prelomové veci – napríklad vznik Nadácie mesta Bratislavy, postaviť nové depozitáre pre GMB a MMG, vznik mestského divadla DPOH ako samostatnej neziskovej organizácie, transformáciu BKIS a mnohé iné…

Z našich kandidátov a kandidátok je viac ľudí, ktorí sa kultúre venujú, napríklad Hana Dojčanová, Veronika Frtúsová, Adam Berka, Michal Sládek, Lukáš Teren, Andrej Jaroš či Boris Hochel. Čo sa týka exekutívy úradu, tu nechceme dopredu hovoriť o konkrétnych menách, ale skôr si definovať požiadavky na výkon danej funkcie a podľa nastavených kritérií transparentne a férovo hľadať najlepších možných spolupracovníkov a spolupracovníčky.

Napsat komentář

Vaše e-mailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *