Futurológia umelej inteligencie

Ako sa konfrontuje UI s tvorivosťou v umení? Peter Megyeši recenzuje výstavu v Galérii Medium, kde je spoločným znakom svet strojov a absencia prezentácie ľudského tela. Dôležitým aspektom výstavy sú otázky týkajúce sa informačných technológií a digitálnych médií, ktoré modelujú zážitky a skúsenosti divákov a aj ich účasť na finálnom vnímaní umeleckého diela. Výstava je súčasťou programu Nadácie Novum a predstavuje bývalých laureátov a laurátky. 

Danica Pišteková a Zuzana Hudáková, Liminal Existence 2.0, 2020 – 2022

Futurológia umelej inteligencie

Kolektívna výstava Umelecké a umelé: inteligencia, predstavivosť a tvorivosť v bratislavskej Galérii Medium je venovaná fenoménu umelej inteligencie a vzťahu vzájomnej komunikácie medzi rôznymi typmi inteligencie, pričom sa zameriava predovšetkým na rozšírené spektrum hodnotových otázok, ktoré tieto vzťahy generujú. Za koncepciou výstavy stoja Ivan Gerát a Marian Zervan, kurátormi sú Miroslav Haľák a Adrián Kobetič. V priestore galérie je vytvorených šesť výrazných inštalačných situácií, ktoré sú prípadovými špekulatívnymi štúdiami či kapitolami vzťahu humánneho k umelej inteligencii. V niektorých prípadoch je umelá inteligencia autormi chápaná v širokom zmysle, najmä ako opozitum k antropologickému, v zmysle dichotómie človek verzus stroj. Umelá inteligencia je tak situovaná do futurologickej posthumánnej doby, prípadne usúvzťažňovaná so situáciami, kde absentuje ľudský aspekt.

András Cséfalvay prezentuje dielo Automated Messiah Artificial Peace 2222 (2021), ktoré je hypotetickou úvahou o možnostiach vzťahu spirituality a umelej inteligencie. Videoinštalácia predstavuje fiktívnu futurologickú situáciu, v ktorej sa umelá inteligencia prostredníctvom rituálneho správania simulujúceho ľudské pohyby obracia k zbožštenému ľudstvu ako k svojmu stvoriteľovi. Špekulatívny kult, založený na rezíduách prebraných ľudských náboženských prejavov, evokuje obrátenú verziu cargo kultov. Tie sa rozvíjali pri strete technicky a technologicky menej vyspelých civilizácií s neznámymi produktmi, tovarmi a strojmi rozvinutejších kultúr. Vyznávači kultu predmetom prisudzovali božský pôvod a kontakt a obradnú manipuláciu s nimi považovali za médium transcendentnej komunikácie. V Cséfalvayovej úvahe sa prebudené vedomie umelej inteligencie obracia s úctou k svojmu pôvodcovi, pričom jeho algoritmy ho nasmerovali k používaniu potenciálne úspešnej symbolickej rituálnej komunikácie, ktorá je vlastná ľudom. Pôsobivé dielo predostiera nielen otázky o prežívaní a manifestovaní spirituality a kultúrnej výmene a adaptácii pri vzniku kultov, ale smeruje diváka/-čku aj k úvahám o nerovnomernej mocenskej vzťahovej dynamike subjektov a civilizácií.

Pavol Truben, Polarization, 2019

O tému možnosti a schopnosti komunikovať s nadobudnutým vedomím umelej inteligencie premýšľa aj Dominik Hlinka. V inštalácii obrazov Monkey on the phone against a wall (2022) predstavuje situáciu vychádzajúcu z predpokladu, že umelá inteligencia sa s nami snaží nadviazať kontakt. Juxtapozícia malieb s ironickým vyznením pracuje s formálnym jazykom, ktorý vychádza z vizualizácie šírenia internetového signálu. Inštaláciu chápem ako autorský skeptický komentár k predstavám o úspešnom nadviazaní obojstranne zmysluplnej komunikácie medzi umelou inteligenciou a človekom. Pochopenie intencie autora mnohovrstevnatej realizácie je ale značne závislé od objasňujúceho sprievodného textu kurátorov.

Pavol Truben v priestorovo veľkorysej inštalácii Polarization (2019) kombinuje rady školských lavíc s lampami, ktoré sú vzájomne prepojené neónovými trubicami. Realizácia je otvorená interpretáciám. Provokuje k spektru rôznorodých asociatívnych podnetov a komentárom, ale v kontexte koncepcie výstavy a jej načrtnutým výkladovým rámcom je možné vnímať ju ako metaforické vyjadrenie zásadných rozdielov pri zdieľaní a šírení informácii v ľudskom a arteficiálnom svete. Usporiadanie lavíc v priestore fyzicky manifestuje hierarchické systémy, v ktorých sa tradične reprodukuje vzdelanie. Zhmotnený lúč svetla vzájomne prepojených svietidiel evokuje nehierarchické sieťové informačné systémy a strojové učenie umelej inteligencie. Trubenovi sa prostredníctvom vizuálne sugestívnej realizácie podarilo vyjadriť paradigmatickú zmenu systémov prenosu a šírenia informácií. 

Danica Pišteková a Zuzana Hudáková v práci Liminal Existence 2.0 (2020 – 2022) spájajú odev a architektúru v hybridnom enviromente, ktorý je oživovaný cyklickým nafukovaním a vyfukovaním. Objekt je poňatý ako interaktívne rozhranie tela, odevu a architektúry, ako priestor premýšľania o funkciách a hraniciach, ako príležitosť aktualizovať preformátované kultúrne a sociálne významy nového celku a jeho rekontextualizovaných komponentov. Výsledný objekt pôsobí ako schránka pre formujúce sa kolektívne telo.

Jozef Pilát, Deň zúčtovania, 2022

Marek Kvetan v diele Touch of creator (2016) pracuje s estetikou devocionálnych predmetov. Na podstavci vytvoril pseudosakrálny barokový objekt, relikviár v podobe kostrových pozostatkov ľudskej pravice s ukazovacím gestom smerujúcim k nebesiam. Vzťah diela k téme výstavy je pomerne voľný, sprievodný text ho však definuje ako variant relikviáru kybertechnologickej doby, plný anachronického pátosu.

Deň zúčtovania (2022) Jozefa Piláta kombinuje objektovú inštaláciu s videoprojekciou. Je radikálnou úvahou nad otázkou, ako by vyzeralo prevzatie moci umelej inteligencie nad agrokultúrnymi procesmi a technológiami, konkrétne nad traktormi. Čo ak by algoritmy vyhodnotili, že človek je prekážkou k dosiahnutiu želanej biodiverzity na planéte?

Zrejme nezámerným je ponurý až tragický tón celej výstavy, vyplývajúci zo spoločného znaku predstavených diel, ktorým je silno pociťovaná absencia ľudského tela. Inštalácie v celku sugerujú postapokalyptickú atmosféru, kde svet strojov vytlačil a nahradil ľudstvo: školské lavice bez žiakov, nahromadené kusy opusteného oblečenia, traktor bez vodiča, neobhospodarované polia zarastené bodliakmi, opica s telefónom. Človek, resp. celé ľudstvo sú prítomní len vo forme nejasnej spomienky na vzdialenú a mytologizovanú minulosť. Tá je premietnutá do foriem kultového pripomínania niekdajšieho stvoriteľa, akou sú napr. relikvia kosti ľudskej ruky v inštalácii Mareka Kvetana či Cséfalvayove humanoidné roboty vykonávajúce ceremóniu v posthumánnej dobe.

Zdá sa, že v umeleckej imaginácii a kurátorskom výbere dominujú predovšetkým kritické pohľady na dopady využívania umelej inteligencie. Emocionálna naliehavosť predstavených zhmotnených vízií vychádza z uvedomenia si skutočnosti, že aj keď autori/-ky v rámci umeleckého výskumu domýšľajú načrtnuté hypotetické situácie do ich limitných možností až ad absurdum, ich naplnenie nám už v súčasnosti nepripadá ako číra fikcia zo žánru vedeckej fantastiky.

András Cséfalvay, Jozef Pilát, Danica Pišteková, Marek Kvetan, Pavol Truben, Dominik Hlinka / Umelecké a umelé: inteligencia, predstavivosť a tvorivosť / Kurátori: Miroslav Haľák, Adrián Kobetič / Koncepcia výstavy: Ivan Gerát, Marian Zervan / Galéria Medium, Bratislava / 20. 9. – 9. 10. 2022

Foto: Ján Šipöcz (Fotoreport tu.)