Artalk.cz

TS: Diana Bilichenko, Kasha Potrohosh, Ester Sabik v Galérii Jula Bindera

Diana Bilichenko, Kasha Potrohosh, Ester Sabik / ZaKOREŇovanie / kurátorka: Alexandra Tamásová / Galéria Jula Bindera, Banská Štiavnica / 29. 7. – 4. 9. 2022

ZaKOREŇovanie

Diana Bilichenko / Kasha Potrohosh / Ester Sabik

Trvanie výstavy: 29/7/2022 – 4/9/2022

Kurátorka: Alexandra Tamásová

Vernisáž: 29. 7. 2022 o 17.30

Galéria Jula Bindera, Nám. Sv. Trojice 21, Banská Štiavnica

Otvorené: streda- nedeľa: 12.00-17.00, sobota: 12.00-18.00

Živé umenie je zmyslovým orgánom, akýmsi „tretím okom“ sociálneho sveta. Je anténou, ktorá zachytáva jeho neviditeľné vlnenie vždy o čosi skôr, než vypláva na povrch kolektívneho vedomia. 

V posledných rokoch sme zažili (a stále prežívame) viaceré bezprecedentné udalosti – pandémia, vojna, klimatická aj politická kríza. Sú spochybňované základné parametre nášho uvažovania o svete a napriek intenzívnej snahe o analýzu a predikciu možného vývoja si musíme priznať, že tieto javy (zatiaľ) nedokážeme racionálne uchopiť. 

Výstava zaKOREŇovanie predstavuje tvorbu troch mladých umelkýň, ktoré, každá po svojom, vypovedajú o súčasnom svete a spôsoboch, ako sa s ním vysporiadať. Kríza tu nie je ani tak témou, ako skôr katalyzátorom novej tvorivosti. Ak individuálne aj kolektívne prežívame pocit rozpadu zavedených štruktúr, prirodzene každá*ý z nás vytvára viac či menej intuitívne stratégie, ako sa s týmto rozpadom vyrovnať; ako zabezpečiť, aby sa spolu s okolitým naratívom nerozpadol aj náš subjekt. 

Zakoreňovanie je jednou z týchto stratégií. Môžeme ho vnímať doslovne ako proces rastu koreňov (Bilichenko). Zároveň pojem odkazuje na hľadanie koreňov svojej rodinnej a národnej identity, nadväzovanie na odkaz predkov, prácu s tradičnou ľudovou symbolikou, ako to vidíme u Bilichenko, ale aj Kashe Potrohosh. Kasha vo svojej videoperformancií Berehynja reaguje na vojnu na Ukrajine, resp. všeobecnejšie na bolestivo vnímanú dualitu dobra a zla, násilníka a obete. Berehynja, postava zo slovanskej mytológie, ktorá sa koncom 20.storočia stala tiež symbolom ukrajinskej slobody, reprezentuje všetky pozitívne kvality života – je „symbolom matky všetkých bytostí, ktorá dáva život a chráni ho. Vojna je absolútnym opozitom Berehynje“ (KP). Ester Sabik pracuje s témou zakoreňovania ešte univerzálnejšie, vo význame spájania sa s prírodnými elementami. 

Hoci každá z autoriek sa venuje vlastným témam a jedinečným formálnym experimentom, vystavené diela spája niekoľko spoločných princípov. Je to predovšetkým dôraz na procesuálnosť; umenie je tu vnímané ako zážitok prebiehajúci v čase. Zároveň takmer všetky diela charakterizuje spájanie sa so zemou a vlastným telom, resp. ukotvovanie tela v zemi, symbolicky aj doslovne. Diana Bilichenko vo svojich objektoch reagujúcich na katastrofu a následnú regeneráciu zapája do tvorivého procesu princíp náhody a aktivitu ne-humánnych činiteľov – rastlín.  Kasha Potrohosh v čase psychického vypätia hľadala katarziu v jednoduchom, ale intenzívnom akte padania a splývania s lesným podrastom. Obdobne vznikali jej expresívne maľby – z potreby vrátiť sa k jednoduchosti, potešeniu z tvorby, v ktorej prehovára samotné telo svojimi intuitívnymi gestami. Ester Sabik pracuje s nájdenými prírodninami (kamene, ovocie, lastúry, kúsky dreva…), ktoré fotografuje, dotvára, alebo z nich skladá priestorové inštalácie. Fotografický proces postupne rozširuje z pôvodného stláčania spúšte až smerom k novodobému rituálu, ktorý zahŕňa prácu so základnými elementmi – zemou, svetlom, vodou a vlastným telom. 

Výstava tak ukazuje, že východiskom z krízy je možno zmena pohľadu na svet a naše miesto v ňom; posun od antropocentrizmu smerom k inému modelu, v ktorom človek a jeho racionalita nestojí na vrchole hodnôt, ale kde namiesto toho prehovára naše telo, intuícia, rastliny, živly…a my samy sme súčasťou jedného organizmu. 

Alexandra Tamásová, kurátorka

Napsat komentář

Vaše e-mailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *