TS: Pozri sa v Staromestskej knižnici

Alexandra Gašparovičová, Greta Grega, Július Majerník, Jakub Užovič / Pozri sa / Kurátorka: Dáša Oršuliaková / Staromestská knižnica, Bratislava / 12. 5. - 10. 6. 2022

Pozri sa

Autorky a autori: Alexandra Gašparovičová, Greta Grega, Július Majerník, Jakub Užovič

Kurátorka: Dáša Oršuliaková

Vernisáž výstavy: 12. 5. 2022 o 18:00

Trvanie výstavy: 12. 5. - 10. 6. 2022

Staromestská knižnica, Panenská 1, Bratislava

Čo znamená vidieť? Odpoveď sa na prvý pohľad môže javiť ako intuitívna a jednoduchá. Prostredníctvom očného aparátu sa obraz vonkajšieho sveta v zmenšenej podobe premieta na sietnicu, ktorá plní podobnú funkciu ako senzor fotoaparátu. Už Decartesovi sa však podarilo demonštrovať, že (nevidíme presne to, čo sa nachádza pred našimi očami) proces videnia neprebieha tak bezprostredne, ako by sa mohlo zdať. Zďaleka totiž nekončí iba prenesením obrazu na sietnicu. Tento obraz, než je ho možné považovať za spracovaný, musí byť istým spôsobom „posúdený“, čo sa odohráva v mozgu. Omnoho viac, než detailnej a ostrej fotografií, sa videnie prostredníctvom očí podobá skôr akémusi rýchlemu náčrtu, ktorému musíme prisúdiť význam.

No moderné neurovedy nám v súčasnosti poskytujú nové nástroje, ako o videní premýšľať a umožňujú nám nachádzať ešte ďalšie zaujímavé nuansy. (Nielen) vďaka rôznym pozorovacím experimentom sa darí odhaľovať, že videnie nie je priamočiarym, jednosmerne postupujúcim procesom, ale funguje v akýchsi zložitých „slučkách“. To, ako sa pozeráme na veci, čo si na nich všímame a vyhodnotíme za podstatné alebo naopak, ignorujeme či prehliadame je zafarbené tým, čo o svete už vieme – alebo si aspoň myslíme, že vieme. Ako to zjednodušene vyjadril Nicolas Mirzoeff, „Videnie je niečo, čo jednak robíme a jednak sa to neustále učíme.“

Spolu so schopnosťou vidieť je neoddeliteľne previazaná aj možnosť byť videný. V tomto smere nám neurovedy pomohli rozšíriť perspektívu objavením takzvaných „zrkadlových neurónov“. Vďaka nim dokážeme nazerať na svet a v konečnom dôsledku i na seba samých nielen výlučne zo svojej vlastnej perspektívy, ale sme schopní predstavovať si a do tohto videnia zapracovávať aj perspektívy druhých. Povedomie o vlastnej individualite získavame, keď sa zároveň vnímame ako súčasť širšieho spoločenstva.

Pozývame ťa. Skús sa pozrieť. Možno uvidíš.