Ikonická Nakagin Capsule Tower v Tokiu sa búra 

Jedno z najvýraznejších diel japonskej súčasnej architektúry, Nakagin Capsule Tower v Tokiu, bude zbúrané v priebehu apríla. Túto ikonickú budovu sa i napriek veľkej snahe jej obyvateľov nepodarilo zachrániť, píše Barbora Komarová.

Nakagin Capsule Tower v Tokiu. Zdroj: Wikimedia Common

Ikonická Nakagin Capsule Tower v Tokiu sa búra

Po niekoľkých rokoch odkladov, hľadania alternatívnych riešení a crowdfundingovej kampane na zachovanie svetoznámej tokijskej budovy Nakagin Capsule Tower sa pred pár dňami začalo s jej demontovaním. Po 50 rokoch svojej existencie tak ikonická stavba japonskej metabolistickej architektúry dá priestor novému projektu. Jej súčasti by mali putovať do celého sveta ako jedinečný príklad ubytovacích jednotiek, prípadne do zbierok múzeí.

Kapsulová veža Nagakin, navrhnutá architektom Kišom Kurokawom a dokončená v roku 1972, bola prvým príkladom takzvanej kapsulovej architektúry vôbec. Jej základom sú dve betónové veže, ktoré tvoria konštrukciu pre viac ako 140 obytných jednotiek s rozlohou okolo 10 m2. V interiéri každého takéhoto „bytu“ nájdeme okrem postele napríklad aj šatníkové skrine, rozkladací pracovný stôl, varnú dosku, ako aj malú kúpeľňu, svojou veľkosťou zodpovedajúcou toaletám v lietadlách. Stenu oproti vchodu vypĺňa veľké kruhové okno.

Obytné jednotky v Capsule Tower však neboli určené na bežný život. Jej ideálny obyvateľ bol (typický japonský) pracujúci muž, biznismen, ktorý svoj byt využíva len na základné potreby a počas noci. Pôvodný Kurokawov plán, ktorý bol v súlade s ideami metabolistickej architektúry, bol vytvoriť adaptabilnú a ľahko opraviteľnú stavbu, ktorá by z mesta robila organickú, neustále sa meniacu entitu. Budova bola teda navrhnutá tak, aby sa jednotlivé kapsulové byty každých 25 rokov vymieňali za nové. 

Práve táto časť pôvodného konceptu priviedla z veľkej časti túto stavbu k jej koncu. Z finančných a organizačných dôvodov nebolo napokon možné jednotlivé kapsuly inovovať. Ukázalo sa totiž, že byty sa nedajú vymieňať po jednom, ale musia sa odstrániť aj všetky kapsuly nad nimi, na čom by sa museli dohodnúť všetci majitelia a majiteľky. Okrem toho museli v posledných rokoch obyvateľky a obyvatelia Capsule Tower čeliť mnohým problémom spôsobeným zanedbaním opráv a výmeny. Počas dažďov im do bytov zatekalo, nemali prístup k teplej vode, kruhové okná sa nedali otvárať, azbestové izolácie prestali plniť svoju funkciu a podobne. Naviac musela byť budova zabezpečená sieťou, pretože odpadávajúce kusy ohrozovali okoloidúcich.

Pre vzniknuté problémy a nedostatok financií na ich odstránenie sa už dlhšie diskutovalo o rozobratí budovy. V roku 2007 spoločenstvo vlastníkov budovy odhlasovalo jej predaj developerovi, ktorý mal v úmysle nahradiť ju novou stavbou, avšak neskôr vyhlásil bankrot. Vlastníci bytov založili Nakagin Capsule Tower Building Preservation and Regeneration Project, zorganizovali crowdfundingovú kampaň, dokonca chceli usporiadať aj konferenciu, počas ktorej chceli na budovu pritiahnuť väčšiu pozornosť. Všetko ale prekazila celosvetová pandémia, ktorá nielenže prerušila prílev zahraničných turistov, ktorí si kapsulové byty prenajímali, ale taktiež kampaň na záchranu budovy a diskusie. Nakoniec bola v roku 2021 predaná skupine realitných firiem zaregistrovaných pod názvom Capsule Tower Building. Hovorca skupiny povedal, že poslední obyvatelia sa odsťahovali minulý mesiac a demontovanie budovy sa začalo 12. apríla 2022.

Autorka portálu Hyperallergic Jasmine Liu koniec tejto známej stavby zhrnula takto: Kedysi predstavovala utopickú postfordistickú víziu budúcnosti, v ktorej bolo ľudstvo na ceste k dosiahnutiu nekonečného pohybu a symbiózy medzi prácou a životom, teraz predstavuje veža Nakagin neúspešný sen. Jeho zlyhanie môže byť na druhej strane dôvodom na oslavu: Jej idealizáciu slobodného života, vymazanie feminizovanej práce a sen o plochom svete bez priestoru možno prípadne považovať za dystopické.“

Barbora Komarová | Barbora Komarová je kurátorka a kritička, venuje sa súčasnému vizuálnemu umeniu. Bakalársky titul z dejín umenia získala na UK v Bratislave, magisterský na Université Rennes 2 vo Francúzsku, kde sa špecializovala na kurátorstvo a teóriu súčasného umenia. Momentálne pôsobí na VŠVU v Bratislave ako PR manažérka a zároveň ako doktorandka na katedre teórie a dejín umenia.