Artalk.cz

TS: Marek Halász v Galérii Statua

Marek Halász: Formy krajiny / Kurátorka:  Xénia Lettrichová / Galéria Statua, Bratislava / 16. 3. – 13. 4. 2022

Teší ma predstava, že to, čo vidím, má tendenciu rásť a nevnímam v pozorovanom snahu o negáciu predchádzajúceho. Isteže, vidím tam aj zápas, no ten sa manifestuje ako radosť z hry foriem. Akési zrovnoprávnenie veľkosti a malosti. Skica sa stáva rovnako hodnotná ako jej technologický náročnejší ekvivalent. Takto sa pohrávam s otázkou, čo je lepšie a čo horšie? A baví ma to. Možno aj preto, že prichádzam k vyššie uvedenému bodu.

Marek Halász interpretuje hmotu. Ucelené dielo Formy krajiny prináša z regiónu Hontu. Malé objekty striedajú monumentálne štruktúry. Spája ušľachtilé s pomíňavým. Reinterpretuje a uvažuje o pôvode pozmeneného prostredia. Prvotné vyhĺbenie jamy niekým iným obkresľuje a vytvára sieť z pevného železa v mierke jedna k jednej. Vrstevnice, povrch podlahy z podhľadu. Dáva nám určitý nadhľad pozerať, odkrývať stavebnú kostru konkrétnej lokácie. Cez neho spoznávame aj niekoho ďalšieho. Vnímame stretnutie dvoch tvorcov, dvoch konzumentov. Rozprávajú sa cez hmotu a rovnako sýtia tých ďalších. Akoby ani inak nemohli, keď rozpoznali jazyk matérie. Autorova reakcia na pivnice a kamenné obydlia z Hontianskych Trstian sa v ďalšom rade stretáva s vývojom sochárstva 20. storočia. V kontexte dejinných období zažívame rôzne formy návratov. Konkrétne v tomto sa vraciam k stále potrebnému čudovaniu a žasnutiu nad premenlivosťou tvaru. Je to čas záujmu.

Svetlo míňa tmu, baterka kĺže pri stene v úzkom priestore tesne popri mojom tele. Som vo vnútri objektu. Prechádzam povrchy a vzápätí si ruky triem a zbavujem sa nečistoty. Nachádzam sa vnútri, nie však fyzicky, ale mentálne. Ako divák poznám tieto pocity, vtiahnutie sa deje často aj po pár dňoch. Je to ako kráčať priestorom a získavať skúsenosť transformujúcu postoje do iných sfér v rozpomínaní na čas poznávania, odhaľujúci čistú formu.

Niekto iný sial a niekto iný žal. Fragmenty roztrúsené v krajine chcú poctivého nálezcu. Ten dokáže upriamiť pozornosť na to podstatné, až potom prichádza archeológia. Umelec dokáže vzbudiť záujem a ukázať potenciál. Veľa zdokumentovaných vecí z rôznych výskumov sa stáva pre mnohých ľudí nedostupnými. Mentálne vyladenie chce až roky štúdia. Samozrejme existuje prezentácia nálezov a ich uvedenie do verejnej debaty, ale nastáva tu dialóg, ktorý veci posúva? Ak hej, tak je to väčšinou dialóg skromný, nedá mi nereagovať na príbuznosť slova, možno až súkromný. Tu však máme návod, ako to robiť poctivo a nepodliehať skratkovitým riešeniam. Umenie je partnerom pamäte. Rozpomínanie nás vracia späť ku koreňom, k prvým dojmom, vo svetle ohňa a mágie. Prenášaním tela na povrchy za účelom získania, nasýtenia fyzického a duchovného. V tomto bode sa téma stáva rovnako dôležitá aj dnes. Rituály sa nemenia, mení sa len kontext a žáner príbehu. Forma našej nápodoby sa vždy zobrazí v tvorbe určitého obdobia. Čo zobrazuje 21 reliktov? Zobrazujú návody, ako si ľudia za určitých dejinných období vytvárali systémy pomáhajúce prežiť. Dnes a možno aj na počiatku boli umením. Toto dielo čítame s autorom, ako aj bez autora. Marek Halász nám v objektoch dáva podnet čítať to, čo zachytil on z načúvania svojho predchodcu. Filozof a historik Zdeněk Vašíček raz v jednom rozhovore povedal: ,,Autentický objekt je ten, ktorý uchopíte vlastnými slovami.” Toto uchopenie je aj tu medzi inštaláciami a objektmi, vnímam šum, pri dobrom vyladení sa mení na ozvenu konkrétnych slov. Posvätnosť chvíle, očarenia a záujmu.

Stanislav Piatrik

Napsat komentář

Vaše e-mailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *