TS: Martina Chudá v Galérii Schemnitz

Martina Chudá: BEAUTYFIXION / Kurátorka: Marianna Brinzová / Galéria Schemnitz, Banská Štiavnica / 5. 3. 2022 - 15. 4. 2022

BEAUTYFIXION – Martina Chudá

GALÉRIA SCHEMNITZ

A. Sládkoviča 53/2

969 01 Banská Štiavnica

Vernisáž: piatok 4. 3. 2022 o 19.00 hod.

Trvanie výstavy: 5. 3. – 15. 4. 2022

Kurátorka: Marianna Brinzová

Otváracie hodiny: PO, ŠT, PIA, SO, NE: 12.00 – 17.00 hod.

Výstava Beautyfixion vizuálnej umelkyne Martiny Chudej bola do výstavného plánu Galérie Schemnitz na rok 2022 zaradená na základe výsledkov otvorenej výzvy, ktorú v kategórii autorský projekt vyhrala. Martina Chudá sa prostredníctvom výstavy zaoberá otázkami mýtu/ideálu krásy, tela a sebaprezentácie, ktoré podrobuje kritike, princípom feminizmu a (vlastného) prežívania intimity. Spomenuté princípy tvoria už dlhšie obdobie nosné prvky jej tvorby, ku ktorým sa cyklicky vracia. Výstava s názvom Beautyfixion prezentovaná v Galérii Schemnitz nie je výnimkou, tematicky nadväzuje na staršie dielo s názvom URGENCY (2018, video-performance ocenené niekoľkými cenami), ktoré sa stáva aj súčasťou intervencie v Štiavnici. Novovzniknuté diela (tvorené počas pandemického obdobia, 2020 – 2022) podporujú a prehlbujú ideu stanovenej témy a preväzujú sa s dátovo starším dielom do jedného celku. Konečný multimediálny výstup pozostáva z objektov, intermediálnych objektov, videí a video-performance. Ďalší rozmer intervencie znásobuje aj presah do online priestoru, keďže fyzické diela sú doplnené o rozhranie v podobe „instagramového“ filtru, ktorý si diváci pri návšteve výstavy môžu pomocou QR kódu načítať a vyskúšať na vlastnej (virtuálnej) koži.

Mnohovrstevnatosť významov, metaforickosť, práca s materiálom a jeho kontrastami, intermediálnosť, kritika, hyperbola, konceptuálny prístup sprevádzaný/podporený matériou, komunikácia s divákom, vnímanie umenia ako nástroja zvyšovania ľudskej citlivosti, potreba cez rovinu osobnú skúmať rovinu univerzálnu, to sú všetko charakteristiky, ktoré tvorbu Martiny Chudej vystihujú. V ideovej rovine autorka vychádza najmä z feministických teórií a ich kritiky mierenej voči tradičným genderovým rolám a rodovým stereotypom. Jej reflexie majú globálny, no zároveň i lokálny charakter, keďže ich často podrobuje aj kritike vlastnej kultúrnej identity. Prostredníctvom intervencie v Galérii Schemnitz sa v tomto prípade konkrétnejšie zaoberá fixáciou na vonkajšok/zovňajšok, spĺňanie určitých noriem nielen vizuálnych, ale aj rodových – stereotypných rolí, tým, čo je/nie je ženské alebo naopak mužské, a všetkým, čo sa vychyľuje z bežného priemeru – normám a tomu, čo je menej akceptovateľné alebo až neakceptovateľné. Do koncepcie jej diel aj samotnej výstavy sa teda premieta viacero konkrétnych symbolík a atribútov, ako telo a telesnosť, pokožka, kríž, mleté mäso, presýpacie hodiny, pohyb prstu pri „scrollovaní“ a pod. Jednotlivé objekty znázorňujú neforemné organizmy krížené s časťami ľudských tiel, ktoré akoby pozerajú cez betónové tvárnice, cez typ stavebného materiálu, ktorý autorka ručne vytvára, nepoužíva prefabrikát/ready-made. Diela vizuálne pripomínajú akéhosi hybridného, znepokojivého červa. Objavujú sa tu aj reprezentácie konkrétne spojené s vnímaním ženskej krásy – ženské prsia násilne vtlačené alebo, naopak, vyrastajúce z betónového objektu tvárnice. Objekt evokujúci tvar kríža zase v metaforickej i materiálnej rovine prepája organické, prírodné a prirodzené s umelým/anorganickým a normatívnym. Súčasťou inštalácie sú aj videá prezentované samostatne alebo ako súčasť objektov.

V rámci Beautyfixion teda vzniká rozsiahla intermediálna inštalácia reflektujúca fenomén vnímania fyzickej krásy (aj keď nielen tej, keďže autorka vždy obsahy/významy vrství) súvisiaci s pochybnou snahou o dosahovanie takzvanej dokonalosti – ideálu krásy. Martina Chudá usudzuje, že čo už vo svojej dobe kritizovala autorka Naomi Wolf vo svojej publikácii Mýtus krásy (The Beauty Myth, 1991), sa v súčasnosti aj vplyvom nových technológií, médií a najmä sociálnych sietí rozvinulo do hybridných, znepokojivých a niekedy až obludných rozmerov. Mýtus nadobúda svoju reálnu a zhmotnenú (i keď v skutočnosti nerealistickú) podobu, pričom nám skresľuje vnímanie skutočnosti a sveta okolo nás. Je ilúziou, ktorá sa zo sveta online preliala aj do offline priestoru a zase naopak. Táto ilúzia sa stala nesmierne toxickou, ovplyvňujúcou naše fyzické i mentálne zdravie a pohodu. Posadnutosť výzorom má za následok niekedy až deštruktívne zásahy do integrity tela i psychiky človeka, ktoré je jedinec (už dávno to neplatí len pre ženy) pre akýsi bájny ideál krásy alebo dokonalosti ochotný podstupovať. Stáva sa tak povrchným konzumentom – „surferom“ hltajúcim fiktívne falošné obrazy, ktoré naňho útočia cez rôzne retušovacie nástroje pc programov, filtre, upravované fotografie, „fake“ videá a podobne, bez hlbšieho kritického uvažovania o realite a potrebnosti.

Samotný názov výstavy Beautyfixion je slovnou hračkou – prešmyčkou, kde časť názvu „beauty“ odkazuje na krásu/ideál, zatiaľ čo „fixion“ evokuje slovo ukrižovania (z ang. crucifixion) ako metaforu obetovania sa pre dosiahnutie vyššieho cieľa, čo má súvis s kritickým odkazom na patriarchálne tendencie kresťanstva a cirkvi, ktoré sú v našej spoločnosti po stáročia hlboko ukotvované. Vo fonetickom význame sa v názve výstavy nachádza aj slovo „fiction“ (fikcia) ako narážka na to, že aj keď sa predstava o ideále snaží pôsobiť akokoľvek objektívne, je ilúziou. Autorka uvažuje nad tým, že sa táto predstava paradoxne dá do istej miery „zhmotniť“ prostredníctvom plastickej chirurgie a jej zásahov, čo sa tiež stáva podnetom pre jej hlbšie kritické uvažovanie. Na výstave túto úvahu v matériovej rovine predstavuje surovina mletého mäsa ako odkaz na drastické zásahy operácií. V prípade prúdu mletého mäsa vytekajúceho z očí namiesto sĺz poukazuje aj na psychický rozmer tohto problému, ku ktorému sa viažu napríklad rôzne poruchy príjmu potravy a depresie. Presýpacie hodiny ako symbol plynúceho času referujú k stigmatizácii prirodzeného procesu starnutia a snahu o dosiahnutie tzv. večnej mladosti a nesmrteľnosti. Vo videách sa taktiež objavuje metaforicky prenesená silueta hodín evokujúca čas a jeho nezadržateľný pohyb. Pohyb prsta pripomínajúci naše dennodenné „scrollorovanie“ sieťami sa zase dostáva do kontrastu s časom, ktorý beží raz dopredu a raz dozadu spolu s vyabstrahovanou „mriežkou“ z „instagramového feedu“, kde fotografie nahrádza textúra kože ako konkrétny obraz redukovaný na niečo neosobné a šablónovité. Vo video-performance URGENCY autorka opäť vymeriava vlastnú hmotnosť, ktorú následne vyvažuje objektmi, ktoré strojovo vyrába z mäsa, polotovaru. Berie na seba bezpohlavnú formu, čím odkazuje na akúsi redukciu individuality a rozmanitosti (nielen) telesných znakov a charakteristík celého spektra.

Konceptuálna forma diel prezentovaných na výstave v podobe multimediálneho celku je v rámci realizácie prevedenia obohatená najmä po remeselnej/technologickej stránke, prácou s tradičnejšími sochárskymi technikami (modelovanie, formovanie a odlievanie z finálneho materiálu), čím autorka zámerne využíva tiež symbolickú hodnotu materiálov a ich kontrasty. Pre dosiahnutie hyperrealistického efektu pracuje so silikónom, ktorý priamo odkazuje na telesnosť a pôsobí organickým, skoro až živým dojmom. Silikónové časti spája s betónom, konkrétne betónovými tvárnicami, ktoré už názvom ironicky asociujú tvárnosť, no v skutočnosti sú len anorganickým konštrukčným prvkom, ktorý je formou a akousi ďalšou stanovenou „normou“ zároveň. Zámerom výstavy Beautyfixion sa cez ideové i materiálové východiská stalo poukázanie na aktuálnu problematiku, aktivizovanie kritického myslenia diváka a rozšírenie jeho vnímania v oblasti tejto témy, čo sa Martine Chudej napokon vo viacerých rovinách i podarilo. Výstava reflektuje konzumnú kultúru, až príliš fetišizujúcu telo a zovňajšok, ale tiež smeruje našu pozornosť na aktuálnosť plnú falošných obrazov a ideálov, ktoré často korenia oveľa hlbšie, a to v problematike moci, usmerňovania, dozerania a trestania...

Martina Chudá (*1990, Trnava) je absolventkou Animácie výtvarného umenia na Pedagogickej fakulte Trnavskej univerzity (2012) a Učiteľstva výtvarného umenia na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave (2014). Okrem voľnej tvorby sa podieľa na vedení alternatívnej galérie Výklad v Trnave, pedagogicky pôsobí na ZUŠ a je členkou Slovenskej výtvarnej únie v rámci združenia TXT. Vystavovala na sólo i skupinových výstavách na Slovensku aj v zahraničí (napr. sólo výstava KAMUFLÁŽ, Galéria VÝKLAD, Trnava, 2016; skupinová výstava Podoby Slobody, Nitrianska galéria a festival Divadelná Nitra, Nitra, 2019 atď.). V roku 2018 získala ocenenie TEXTILE ART OF TODAY – Ocenenie Danubiany (za dielo Urgency, 2018), na ktoré v roku 2021 nadviazala ďalším ocenením – cenou VIII. BIENÁLE VOĽNÉHO VÝTVARNÉHO UMENIA – GRAND PRIX (za dielo Pochodeň slobody, 2021 a Urgency, 2018). Vo voľnej tvorbe sa autorka venuje tvorbe objektov, inštalácií, videu a performance, ktoré často prepája do multimediálnych výstupov. Zaoberá sa kultúrno-sociálno-politickými témami cez prizmu súčasného feminizmu a jeho princípov. Komentuje spoločenské dianie, ako i verejný priestor. Žije a tvorí v Trnave.

Surové mäso použité pri vzniku diel/natáčaní videí bolo po ich vytvorení darované psiemu útulku v Trnave alebo autorkiným známym, ktorí kŕmia svojich psov BARF stravou.

Projekt z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia. Prezentované diela autorky Martiny Chudej z verejných zdrojov formou štipendia podporil Fond na podporu umenia.