V Berlíne umelci bojkotujú novú Kunsthalle

Candice Breitz a ďalší berlínski umelci a umelkyne vyzývajú na bojkot nového umeleckého priestoru na historickom letisku Tempelhof, píše Barbora Komarová v krátkej správe zo sveta.

Bojkot Kunsthalle Berlin, zdroj: FB/Candice Breitz

Berlínski umelci a umelkyne vyhlásili bojkot novovzniknutej inštitúcii Kunsthalle Berlin, ktorá je zastrešená súkromnou nadáciou Stiftung für Kunst und Kultur e.v. Bonn (Nadácia pre umenie a kultúru) a jej zakladateľom, kurátorom Walterom Smerlingom. Dôvodov bojkotu je hneď niekoľko − zvolenie samotného názvu, výber sídla na historickom letisku Tempelhof, ako aj pozadie a údajné súkromné záujmy nadácie, ktorá zároveň čelí ostrej kritike aj pre putovnú výstavu s názvom „Diversity United“.

Na svojom instagramovom účte umelkyňa Candice Breitz vyzvala na bojkotovanie Kunsthalle Berlin, ktorý sa mal začať v rovnaký deň ako sprístupnenie novej inštitúcie veľkou retrospektívnou výstavou francúzskeho umelca Bernara Veneta. Vo svojom vyhlásení okrem iného píše: „Namiesto toho, aby išlo o zvažovanú iniciatívu, ktorá je v záujme berlínskej umeleckej a kultúrnej komunity vo všeobecnosti (ako by ste mohli očakávať od inštitúcie s názvom ‚Kunsthalle Berlin‘), možno novú ‚Kunsthalle‘ najlepšie opísať ako cynickú neoliberálnu mašinériu, ktorá bude slúžiť predovšetkým na zvýšenie postavenia a súkromného bohatstva všetkých, ktorí sú s ňou spojení. Zatiaľ čo Walter Smerling môže mať vrelú podporu Vladimíra Putina, Armina Lascheta, Anselma Kiefera, Markusa Lüpertza a Larsa Windhorsta – (a čo je možno najväčším sklamaním, rôznych prominentných politikov) –, nemá podporu berlínskych umelcov a kultúrnych pracovníkov všeobecne. Pripojením sa k tomuto bojkotu chceme vyslať jasný odkaz: Táto ‚Kunsthalle‘ nie je to, čo berlínski umelci potrebujú. Nie je to ani to, čo väčšina berlínskych umelcov chce.“

Bojkot nie je vhodnou odpoveďou na dialóg a umelci, ktorí bojkotujú iných umelcov, určite nie sú niečo, čo chceme,povedal Smerling pre Artnet News v e-maile. „Som presvedčený, že nadchádzajúce rozhovory a reakcie na krásnu výstavu Bernara Veneta, ktorá predstavuje jeho celoživotné dielo, povedú k pozitívnym ohlasom miestnej umeleckej scény.“

Umelecká scéna má problém aj s dohodnutým (minimálne) dvojročným užívaním priestoru bývalého letiska Tempelhof, o ktorého získanie sa snažila už dlhšie. Letisko má bohatú históriu postavili a využívali ho nacisti, bol tu zriadený koncentračný tábor Columbia, v čase studenej vojny ho využívalo americké letectvo, neskôr sa stalo komerčným letiskom pre Západné Nemecko. Svoju prevádzku napokon zastavilo v roku 2008. Združenie berlínskych umelcov oň prejavilo záujem už pred niekoľkými rokmi a rokovalo o ňom s mestom. Chcelo v bývalých hangároch zriadiť nielen komunitné a výstavné priestory, ale tiež ateliéry či rezidencie. Prevádzka takto veľkých priestorov je však veľmi nákladná (aj v tisícoch eur na deň), a preto by sa ich iniciatíva nezaobišla bez podpory mesta alebo iných subjektov. 

Nadácia Waltera Smerlinga má za sebou však veľa silných sponzorov a podporovateľov, ako napríklad lokálnych i zahraničných (pravicových) politikov či podnikateľov, aj z radov výrobcov zbraní, áut, fast fashion módy, alebo tiež takých, ktorí boli zapojení v afére Paradise Papers. Pozadie získaných peňazí sa stalo, okrem iného, problematickým bodom v jednom z najnovších Smerlingových počinov putovnej výstave Diversity United, Contemporary European Art. Berlin. Moscow. Paris“, tematicky zameranej na „európske hodnoty“ a zahrňujúcej známe aj menej známe mená medzinárodnej výtvarnej scény. Po prvýkrát sa výstava prezentovala práve na letisku Tempelhof, momentálne je sprístupnená v Tretiakovskej galérii v Moskve a budúci rok by sa mala presunúť do Palais de Tokyo v Paríži. 

Z výstavy „Diversity United“ umelci a umelkyne postupne sťahujú svoje práce a nechcú byť viac uvádzaní/-é medzi vystavujúcimi. Doteraz tak spravili niekoľkí/-é, napríklad Mona Hatoum, Agnieszka Polska, Dan Perjovschi, Aleksandra Domanović alebo Eva Koťátková, iní/-é chcú ostať v anonymite. Napriek názvu a zámeru výstavy poradná rada nadácie a kurátori/-ky sú výhradne belosi a belošky. Hoci bola výstava podporená nemalými financiami nemeckého zahraničného federálneho úradu (v roku 2020 to bolo 500 000 eur, rovnakú sumu by mala dostať aj za rok 2021), vystavujúci/-e nedostali žiadny honorár: „Je problematické, že výstava s evidentne enormným rozpočtom, ktorá využíva verejnú infraštruktúru, nedokáže zaplatiť umelcom. Musíme zmeniť skutočnosť, že v umeleckom priemysle zarába každý okrem samotných umelcov,“ povedala Zoe Claire Miller, hovorkyňa bbk berlin, profesionálneho združenia výtvarných umelcov v Berlíne. Výstavu navyše podporili všetci traja prezidenti krajín, kde sa odprezentuje, a teda aj Vladimir Putin. Jeho vláda však nedávno pod výstrahou väzenia zakázala činnosť mimovládnej organizácie Petersburg Dialogue Forum, ktorá sprostredkúva vzťahy medzi nemeckými a ruskými iniciatívami a ktorá mala na výstave spolupracovať.

Vo svojich vyjadreniach Smerling obhajuje výstavu a tiež jej spojenie s Putinom, aj keď napätie v Rusku narastá v dôsledku situácie na Ukrajine. „Zámerom ‚Diversity United‘ je stavať mosty s umením, otvárať možnosť dialógu tam, kde všetko ostatné zlyháva,“ napísal Smerling. „Možno práve preto ministerstvo zahraničných vecí a prezident Spolkovej republiky Nemecko podporujú túto výstavu, pričom si plne uvedomujú svojich patrónov.“

Barbora Komarová | Barbora Komarová je kurátorka a kritička, venuje sa súčasnému vizuálnemu umeniu. Bakalársky titul z dejín umenia získala na UK v Bratislave, magisterský na Université Rennes 2 vo Francúzsku, kde sa špecializovala na kurátorstvo a teóriu súčasného umenia. Momentálne pôsobí na VŠVU v Bratislave ako PR manažérka a zároveň ako doktorandka na katedre teórie a dejín umenia.