TZ: Timotej Kosmel v Postpost gallery

Timotej Kosmel / Nové stopy / kurátoři: Viktória Pardovičová, Matúš Novosad / Postpost gallery / Brno / 6.12. 2021 - 7.1. 2022

Postpost gallery srdečne pozýva na výstavu Timotej Kosmel: Nové Stopy. Vernisáž sa uskutoční v pondelok, 6.12. 2021 o 18.00 hod v podchode na Orlí 22 v Brne. Inštalácia Nové Stopy uzatvára blok šiestich výstav realizovaných v prvotnej fáze činnosti Postpost gallery, ako nezávislého miesta prezentácie súčasného umenia vo vitríne mestského podchodu. Výstavu bude možné navštíviť každý deň, počas otvorenia podchodu, v čase 9-22 hod a potrvá do 7.1.2022. Spoluprácou s mladým autorom pôsobiacim prevažne na Slovensku dáva galéria priestor realizácii projektov prepájajúcich svety umenia i možnosti prezentácie v českom kontexte začínajúcich autorov/riek. Postpost gallery tiež pokračuje v sprievodnom programe výstav vo forme krátkych artist talkov publikovaných na sociálnych sieťach galérie pod názvom Postpost comments.

Timotej Kosmel v svojej multimediálnej tvorbe vychádza primárne z techniky maľby a sochy, ktoré spontánne kombinuje s grafickými prístupmi, a zároveň vytváraním inštalácií, ako špecifických procesuálnych záznamov činnosti. Jeho diela sú často zachytením akcií, individuálnych performance v prírode či na miestach verejného priestoru mesta, kde sa spoluaktérmi tvorby stávajú produkty bežného života spoločnosti/prírody. Umelecký prejav vo forme diela ako objektu, no rovnako záznamu chvíle prepájajúcej svety konzumu v kontrastoch prírodnej živočíšnosti balansujúcej na hranici existencie, zániku a stopy postupne transformovanej v čase, sa stáva autorovým komentárom súčasného stavu sveta i individuálneho prežívania reality. Timotej Kosmel aktuálne študuje na Univerzite úžitkového umenia vo Viedni a v spolupráci s Matúšom Novosadom vystavoval v POP UP priestore Galérie Jozefa Kollára v Banskej Štiavnici (2021).

Dielo prezentované v kontexte Postpost gallery slúžilo pôvodne ako grafická matrica. Grafiky, v podstate toho, čo dielo dokáže v svojom vrcholnom štádiu nevidíme. Vidíme ho až po ukončení procesu vzniku. Tak sa objekt v štruktúre „diela“ presúva na iné miesto: stáva sa vždy až spätnou imagináciou, otvárajúcou sa pred nami. Tá nie je triviálna, pretože sa do nej dostávajú aj vitálne  fantázie: imaginované dielo sa rozprestiera ako mesto; obrazy majú nohy, chodia po stenách a tvoria medzi sebou prostredia, pričom sa vciťujeme do autora a „kráčame spolu s ním“. Zároveň sa môžeme cítiť znepokojujúco a v strehu, keď si uvedomíme, že hlinené odtlačky, ktoré neskôr odlieval do sadry, snímal zo stien v pomerne rušných uliciach Viedne.