Pandémia v zrkadle rodiny, rodina v zrkadle pandémie

Klan, kmeň, network, rodina či skupina ľudí, ktorá spolu sníva, smeje sa, učí sa, je, či spí? Damas Gruska recenzuje dvanásty ročník festivalu OFF Bratislava s podtitulom Rodinný portrét, ktorý sa venuje téme rodiny v doslovnom i prenesenom význame. Kladie si otázku, prečo je to v dnešnej dobe taká dôležitá téma, v ktorej však nenachádzame spoločný konsenzus.

Pandémia v zrkadle rodiny, rodina v zrkadle pandémie

Už 31 rokov patrí november v Bratislave tradične fotografii. A už 12 rokov sa popri Mesiaci fotografie koná i festival OFF. Oba podujatia majú mnoho spoločného i odlišného. Spája ich médium fotografie, približne rovnaký počet výstavných projektov (26 vs. 27), záujem o práce študentov i to, že oba festivaly majú svoju ústrednú tému. Líšia sa v mierke, ktorú jednotlivým vymenovaným oblastiam venujú, ako ich napĺňajú, svojim trvaním a okrajovo možno aj cieľovou skupinou. Mesiac fotografie sa venuje fotografii v jej tradičnejších podobách, výstavné projekty sú rozsiahlejšie a nachádzame ich na viacerých miestach Bratislavy. Festival OFF je posledné roky, a dnes možno naposledy, sústredený do budovy bývalého Domu odievania na bratislavskom Námestí SNP. Väčšina vystavujúcich je vyberaná na základe open callu, čo prehliadke uľahčuje sledovať vymedzenú tému konzistentnejšie, a taktiež sa nesústredí len na fotografiu, ale svoj register rozširuje aj o nové médiá. Sympatickým je aj fakt, že študentské práce tvoria rovnocennú súčasť programu (OFF Academy), čím prirodzene priťahujú mladú generáciu návštevníkov. (Aj keď návštevnícka základňa z radov mladej generácie, vrátane tej zahraničnej, sa v priebehu vernisážového večera prestriedala na oboch festivaloch.) A čo je dôležité, akási pomyselná rivalita obom podujatiam pomáha. 

Tohtoročná téma festivalu OFF Rodinný portrét síce evokuje jeden z najtradičnejších žánrov profesionálnej i amatérskej fotografie, ukážkami ktorého disponuje každá domácnosť, no jeho naplnenie je nakoniec ďaleko širšie. Na jednom konci spektra je to tradičný portrét rodiny: Rodinou Ritchie (Jana Ritchie) prehliadka začína, fotografia matky a troch dcér tvorí obálku katalógu. Na opačnom konci je akýsi parodický národný portrét v podobe inštalácie pozostávajúcej zo zapnutých ventilátorov, ktoré rozplápolávajú slovenskú vlajku, ktorú vidíme na obrazovke mobilného telefónu s názvom Slovensko: malá veľká krajina (Small dicks). No a medzi týmito dvoma pólmi nájdeme toho mnoho. Formálne od klasickej fotografie po inštaláciu, obsahovo s rôznym vymedzením pojmu rodina i pojmu portrét. Netradičné rodiny, rodiny gayov, portréty obetí rodinného sexuálneho obťažovania či inak zložitého detstva, „rodina“ Sokolov, portréty rôznych komunít. Rodiny v neobvyklých situáciách pandemického sociálneho dištancu, intímne chvíle fyzického či mentálneho odchádzania jedného člena, netradične komponované či aranžované portréty, prípadne referencie k iným témam. Portrét rodiny sprostredkovaný pohľadom do ich obydlia, práca s rodinnými archívmi či spomienkami alebo s amatérskou fotografiou. Rodiny rôzne odlúčené či rozdelené – čo zrejme predstavuje istý prekryv s ohlásenou témou Kdesi inde (sťahovanie, migrácia) budúceho ročníka festivalu. Mimochodom, je to i téma pre mňa najzaujímavejšej tohtoročnej finalistky nemeckej Ceny Národnej galérie 2021 Sung Tieu, ktorú možno vidieť v berlínskej Hamburger Bahnhof.

Zložitý výstavný priestor niekdajších kancelárií (diváci ho poznajú aj z výstavy finalistov Ceny Oskára Čepana roku 2018), vrátane malých kójí či polokójí sa podarilo dobre využiť aj za cenu, že niektorí autori/ky mohli byť zastúpení/é len jednou fotografiou z väčšieho cyklu. Impozantný je obrovský pankáčsky priestor na -3 poschodí, ale inštalačne je aj ten v rámci možností dobre využitý. Súčasťou festivalu sú aj obvyklé sprievodné akcie, výstavy fotografických knižných publikácií a udeľovanie cien (autor tohto textu bol pred rokmi členom jednej jury).

To, čo sa už nikdy nedozvieme, je, akú podobu by mal tento ročník, keby sa nekonal v jednej z vĺn súčasnej pandémie. Rodina dostáva iné dimenzie, predstavuje ľudí, s ktorými sme chtiac-nechtiac uzatvorení v obmedzenom priestore aj blízkych, ktorých strácame, či nemôžeme osobne vidieť aj keby sme veľmi chceli. Pandémia je i o sile komunít zvládať ju, ale aj o silách, ktoré spoločenstvá rozvracajú, polarizujú a traumatizujú. Pandémia mení portrét rodiny na strane tvorcov i na strane diváckeho vnímania. V tomto zmysle načasovanie nemohlo byť lepšie a jej naplnenie sa vyhlo ľahko očakávaným klišé. Každý z vystavujúcich má svojho kurátora, ale za najväčší benefit projektu považujem samotný výber organizátorov. Pestrosť uchopenia ústrednej témy ma vlastne zaujal ešte viac ako samotné diela. Tak trochu v duchu hesla, že výborný kurátorský projekt nemusí zahŕňať špičkové diela, i keď tu sa medzi nimi navyše našlo i veľa kvalitných.

Ali Saltan, Angelika Kollin, Bart Heynen, Bence Molnár, Daniel Laurinc, Daniel Skwarna, David Wadelton, Gregg Segal, Haruhiko Kawaguchi, Inka & Niclas Lindergård, Jana Ritchie, Karina Golisová, Kvet Nguyen, Linda Zhengova, Lorena Ros, Maciej Przemyk, Madeleine Kukic, Maksym Kozlov, Michał Jaszkowski, Natela Grigalashvili, Olja Triaška Stefanović, Patrycja Pawęzowska, Prune Phi, Roman Franc, Small Dicks, Ted Lau / Rodiný portrét / OFF Festival Bratislava / KC Dunaj, Bratislava / 5. – 19. 11. 2021

Foto: Leontína Berková