Pandémia ovplyvnila trestnú činnosť v umení

Interpol vydal od vypuknutia pandémie prvú verejne prístupnú správu o zločinoch týkajúcich sa kultúrneho majetku a nezákonného obchodovania s umením. Barbora Komárová v krátkej správe zo sveta píše, že reflektuje síce v dôsledku zatvorenia galérií a múzeí znížený nárast krádeží v týchto inštitúciách, ale zároveň eviduje po celom svete vysoký nárast zločinu v oblasti protizákonných archeologických vykopávok a krádeží artefaktov na objednávku. 

Zdroj: www.interpol.int

Obmedzenia spôsobené šíriacou sa pandémiou mali v roku 2020 výrazný vplyv aj na trestnú činnosť v umeleckom a kultúrnom sektore. Informuje o tom najnovšia správa, ktorú na základe prieskumu 72 krajín z celého sveta vydal Interpol. Ide o prvú správu o zločinoch týkajúcich sa kultúrneho majetku a nezákonného obchodovania s umením vydanú od vypuknutia pandémie a zároveň úplne prvú, ktorá bola sprístupnená verejnosti.

Správa s názvom Assessing Crimes Against Cultural Property sa venuje širokému spektru zločinných aktivít a ich nárastu či poklesu, ktoré boli zapríčinené zatvorením múzeí, obmedzením cestovania a mnohými ďalšími bezpečnostnými reštrikciami. Napriek tomu, že mnohé z doterajších nelegálnych spôsobov nadobúdania umeleckých artefaktov už neboli možné, dopyt po nich vôbec neustal. Preto sa napríklad po celom svete výrazne zvýšil počet nelegálnych vykopávok. Archeologické náleziská totiž nie sú chránené až v takej miere, ako napríklad múzeá, pričom najviac ohrozené sú lokácie vo vojnových či iných konfliktných zónach. Interpol udáva, že zatiaľ čo v afrických krajinách stúpli protizákonné vykopávky o 32 % (zo 44 na 153), v Južnej a Severnej Amerike až o 187 %, v Ázii a Južnom Pacifiku dokonca až o 3812 % (z 42 na 1563) v porovnaní s rokom 2019.

Interpol ďalej informuje o znížení výskytu krádeží artefaktov priamo z múzeí v každom zo skúmaných regiónov, okrem Južnej a Severnej Ameriky. Predpokladanou príčinou je znova pandémia, počas ktorej bolo až 80 % múzeí zatvorených nielen pre verejnosť, ale aj pre pracovníkov a pracovníčky, ktorí/-é dlhodobo pracovali z domu. Napriek tomu, niekoľko vysoko cenených umeleckých diel bolo ukradnutých z európskych inštitúcií v čase, keď boli policajné zložky zamestnané pandemickou situáciou napríklad obraz od Van Gogha z múzea Singen Laren v Amsterdame alebo tri umelecké diela z Christ Church College v Oxforde.

Počas pandémie bolo po celom svete nahlásených až 35 000 ukradnutých umeleckých artefaktov, pričom najväčšiu časť tvorili numizmatické objekty (mince a iné typy peňazí). Prieskum Interpolu upozorňuje, že mnoho artefaktov je kradnutých priamo na objednávku od zberateľov, ktorí majú záujem o špecifický objekt. V máji tohto roku Europol a Svetová colná organizácia uskutočnili operácie Athena II a Pandora IV, ktoré sa zamerali na odhalenie nelegálneho obchodovania s umením a starožitnosťami. Výsledkom týchto operácií, ktoré zahŕňali 130 krajín z celého sveta, bolo až 19 000 nájdených objektov.

Krok s rozvojom moderných technológií sa snaží držať aj samotný Interpol, ktorý vytvoril digitálnu databázu Stolen Works of Art, kde momentálne eviduje 52 000 odcudzených artefaktov. Nahlásiť ukradnuté diela tam však môžu len múzeá alebo iné inštitúcie. Pre širokú verejnosť je určená mobilná aplikácia, pomocou ktorej môžete získať prístup do databázy Interpolu, nahlásiť kradnuté dielo alebo potenciálne ohrozené kultúrne pamiatky či vytvoriť inventár súkromnej zbierky.

Barbora Komarová | Barbora Komarová je kurátorka a kritička, venuje sa súčasnému vizuálnemu umeniu. Bakalársky titul z dejín umenia získala na UK v Bratislave, magisterský na Université Rennes 2 vo Francúzsku, kde sa špecializovala na kurátorstvo a teóriu súčasného umenia. Momentálne pôsobí na VŠVU v Bratislave ako PR manažérka a zároveň ako doktorandka na katedre teórie a dejín umenia.