Artalk.cz

TS: Gábor Gerhes a Martin Piaček v Galérii umenia Ernesta Zmetáka

Gábor Gerhes a Martin Piaček: PERTU NO 14 / Kurátor: Helena Markusková / Galéria umenia Ernesta Zmetáka v Nových Zámkoch / 9. 9. – 23. 10. 2021

PERTU NO 14 – Gábor Gerhes – Martin Piaček 

Termín realizácie:  9. 9. – 23. 10. 2021

Miesto výstavy: Galéria umenia Ernesta Zmetáka v Nových Zámkoch

Kurátor: Helena Markusková

Štrnásty ročník dlhodobého projektu PERTU nadväzuje na jeho ťažiskový program, zameraný na hľadanie analógií v súčasnom slovenskom a maďarskom výtvarnom umení. Pokračuje v skúmaní náhodných paralel v tvorbe výrazných osobností, ktoré sú založené na názorovej, štýlovej, tematickej či generačnej príbuznosti. Vytvára tak jedinečný komunikatívny priestor pre dialóg dvoch kultúr a objavenie nových súvislostí. Po pilotných ročníkoch hľadajúcich svoju tvár (1993, 1995) a krátkej prestávke, Helena Markusková zahájila v roku 1999 program hľadania analógií. V  nasledujúcich rokoch projekt postupne prešiel naprieč slovenskou a maďarskou scénou. V rámci neho sa doteraz stretli: László Fehér a Martin Knut (1999), Milan Bočkay a Gyula Pauer (2001), Július Koller a Sándor Pinczehelyi (2003), Ádám Kéri a Juraj Meliš (2005), Peter Bartoš a Tamás St.Auby (2007), Klára Bočkayová a Zsófia Pittmann (2009), Juraj Bartusz a István Nádler (2011), Károly Hopp-Halász a Peter Rónai (2013), Milan Dobeš a János Fajó (2015), Emese Benczúr a Emőke Vargová (2017), Endre Tót a Monogramista T.D (2019).

Aktérmi aktuálneho ročníka sú Gábor Gerhes (1962) a Martin Piaček (1972), spájajú neokonceptuálne východiská, spoločensko-kritický postoj, hravý ironický pohľad, emblematické témy mýtov identity, národných dejín a úvahy o role umelca v spoločnosti. Originálnym spôsobom narábajú so zásobárňou dejín umenia, prekračujú hranice vlastného média, zapájajú do diel svoju privátnu históriu. Výstava je koncipovaná ako komunikatívna hra s prvkami retrospektívy. Prostredníctvom korešpondujúcich tém prevedie obdobím od konca deväťdesiatych rokov – po súčasnosť – zdôrazňujúc styčné body i odlišnosti. Napríklad: sebadefinovanie umelca, reflexie hrdinov národného panteónu, alternatívne interpretácie dejín, absurditu bytia v stredoeurópskom priestore, podoby transkultúrneho dialógu.        

Multimediálne činný Gábor Gerhes, sa venuje fotografii, tvorbe, objektov a inštalácií. Formoval ho intenzívny kultúrny život v centre alternatívnej scény vo Fiatal Művészek Stúdiója v Budapešti, do ktorého sa aktívne zapájal (1987 – 1998). Absolvoval štipendijné pobyty doma (štipendium Nadácie Eötvösa, 1991, štipendium Derkovitsa, 1992 – 1995) a v zahraničí (Residency Cité Internationale des Arts, Recollets, Paríž, 2004 – 2005, KulturKontakt, Viedeň, 2006). Vo svojich dielach trefne definoval vstup vlastnej generácie do posttotalitnej éry, hľadanie identity na rozhraní minulosti a súčasnosti, šírenie nacionalizmu, paradoxy otvárania sa svetu a vymedzovania sa voči iným. Je známy ako autor inscenových fotografií balansujúci na rozhraní fikcie a reality, narábajúci s originálnou vizuálnou rečou so sugestívnou symbolikou. Pedagogicky pôsobí na odbore fotografie na Budapest Metropolitan Egyetem. Zúčastnil sa významných medzinárodných výstav (7 + 7, Sociedade National Bellas Artes, Lisabon, 3. Pražské bienále, Praha, 1999, Art Future 2000, Taipei, 2000, The View from Here, Minneapolis, 2002, Welcome, Anthony Reynolds Gallery, London, 2004, Zeitgenössischen Fotokunst, Neuer Berliner Kunstverein, Berlin, 2008, The New Arrivals, BOZART, Brusel, 2011, EMOP, Museé National d´ Historie et d´Art, Luxembourg, 2015). Je nositeľom Munkácsyho ceny (2005) a ceny AICA (2014).   

Všestranne zameraný Martin Piaček (1972) študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave (1994 – 2000), absolvoval štipendijné pobyty v zahraničí (Akademia sztuk pieknych v Krakove, 1997, Gerrit Rietveld Academy, 1998). Preferuje inovatívne polohy sochárstva, zaoberá sa procesom mýtotvorby, témou národnej identity a traumatickými udalosťami slovenskej histórie, spoločnou minulosťou v stredoeurópskom priestore. Siahol po silných príbehoch kľúčových osobnosti slovenských dejín – skúmal rôzne polohy ich mýtu od kanonizácie, cez demytizáciu po erodovanie. Ikonickou osobnosťou sa pre neho stal M.R. Štefánik, ktorého portrét v uniforme generála interpretoval rôznymi spôsobmi. V súčasnosti pôsobí na Vysokej škole výtvarných umení na Katedre Intermédií, ako vedúci Ateliéru vvv. Je spoluzakladateľom iniciatívy Verejný podstavec. Vystavoval doma i v zahraničí (FI(IS)SH, Közelítés Galéria, Pécs, 2000, 22 minút 50,28 sekundy, CAISA Centre, Helsinki, 2006, Galeria „Parter“ Akadenia Sztuk Pieknych, Lodz, 2007, Editing Projects, Zerynthia, Rím, 2007, Public Dialog, Transart Communication, Komárno, 2010, 6. Nový Zlínsky salón, Zlín, 2010, Delete, SNG, Bratislava, 2012, Privátny nacionalizmus, Kunsthalle, Košice, 2014, Moc bezmocných, KHB, Bratislava, 2019 )      

Napsat komentář

Vaše e-mailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *