TS: Slovenské U.F.O. a iné transcendencie v Stredoslovenskej galérii

Milan Adamčiak, Peter Bartoš, Stano Filko, Vladimír Havrilla, Jozef Jankovič, Peter Kalmus, Michal Kern, Július Koller, Miloš Laky, Juraj Meliš, Alex Mlynárčik, Monogramista T.D, Rudolf Sikora, Ján Zavarský / Slovenské U.F.O. a iné transcendencie / Hosť výstavy: Jiří Kovanda / Kurátori: Dušan Brozman, Boris Kršňák / Stredoslovenská galéria, Pretórium,  Banská Bystrica / 10. 9. – 31. 10. 2021

Slovenské U.F.O. a iné transcendencie (zo zbierky Borisa Kršňáka)

Vernisáž výstavy 9. 9. o 17:00 hod.

Pretórium, Námestie Štefana Moysesa 25, Banská Bystrica

V polovici šesťdesiatych rokov minulého storočia sa v slovenskom výtvarnom umení zrodilo doslova revolučné umenie. Vzniklo ako protest proti diktátu socialistického realizmu, ale aj na protest proti malomeštiackemu vnímaniu umenia, ako pekného obrázku, ktorý si zavesia majitelia nad gauč a farbu rámu prispôsobia farbe nábytku. Už prvé diela umelcov ako Stano Filko, Alex Mlynárčik, Július Koller, Peter Bartoš z roku 1965 patria k vrcholom slovenského konceptu, ale patria aj do kníh o dejinách svetového výtvarného umenia. Žiaľ, stále tam nie sú adekvátne zastúpené. Bolo to autenticky slovenské a pritom zároveň aktuálne svetové umenie, ktoré ale až do roku 1989 vznikalo viac-menej skryté v ateliéroch umelcov a bolo komunistickým režimom prenasledované. Aj po revolúcii malo sťaženú cestu medzi domáce publikum.

Ešte za socializmu začala vznikať zbierka Borisa Kršňáka známa aj pod názvom Galéria Artandconcept. Za viac ako 30 rokov sa mu podarilo vytvoriť kolekciu, o ktorej vedia domáce i svetové galérie. Diela z nej si zapožičali aj také inštitúcie, ako National Gallery of Art vo Washingtone, MUMOK vo Viedni, Ludwig múzeum v Budapešti, SNG v Bratislave, GHMP v Prahe či Muzeum Sztuki v Lodži.

Nulovú vstupenku na vernisáž si rezervujete online alebo v budovách Stredoslovenskej galérie. Kapacita je obmedzená. Podujatie organizujeme za dodržiavania aktuálnych protipandemických opatrení.

Rezervácia vstupeniek: https://tootoot.fm/cs/events/612e02c71f405405bca28d7e

Dnes medzinárodne pravdepodobne najuznávanejší český umelec Jiří Kovanda sa narodil v roku 1953 v Prahe. Paradoxne je výtvarným samoukom, ktorý vstúpil na scénu svojimi performatívnymi akciami bez výraznejšej znalosti zahraničného diania v sedemdesiatych rokoch 20. storočia. V rokoch 1976 – 1982 tak zrealizoval len v Prahe vo verejnom priestore tak tridsaťsedem performancií, ktorých zásadnou témou bola medziľudská komunikácia. Tým, že akcie vznikali v dobe odcudzenej normalizácie, sa dajú interpretovať rôznymi spôsobmi, od túžby po vzájomnosti, až po vyjadrenie vlastnej neschopnosti prispôsobiť sa. Podobne dôležitým prvkom je priestorové vymedzenie sa buď gestom, alebo subtílnym a fragilným materiálom. Vo svojej tvorbe reaguje na bezprostredné okolie. Premyslené a dokumentované akcie oplývajú nadsázkou, ktorá je príkrom rozpore voči dobe svojho vzniku a ide vždy o apolitické vyjadrenie. Priestorom pre akciu boli väčšinou frekventované a známe miesta. Na ikonický Karlov most napríklad vysypal bielu hromádku sadry: v metaforickej komparácii apeluje na reflexiu hodnôt, ako obyčajného predmetu, tak aj výnimočnej veci, kedy obe majú rovnakú hodnotu. Na eskalátore metra sa postavil proti smeru jazdy a pozeral sa ľuďom do tváre: manipuluje s ich vnímaním druhého. V tom čase sa dostal do kontaktu s niektorými slovenskými konceptualistami a estetika jeho tvorby im je blízka. V Kovandovom prípade drobné a hravé gestá ukazujú, že monumentalita nespočíva vo forme, ale vo výraze. V 80. Rokoch sa viac začal venovať aj klasickej tvorbe. Popri inštaláciách začal maľovať a vznikajú aj kresby a početné asambláže. Aj táto tvorba je špecifická svojou lowcostovou úspornosťou. Od roku 1995 je pedagogicky činný na Akadémii umení v Prahe. Tvorba Jiřího Kovandu sa od raných performancií a inštalácií zo 70. rokov kontinuálne premieňa do koláží, asambláží a objektov, obrazov a kresieb postmoderny až po súčasné výtvarné intervencie, ktoré ukazujú autorský zámer kontaktovať diváka respektívne vnímateľa diela nenápadným, citlivým a jednoduchým spôsobom, nezriedka i jemnou dávkou humoru. Stratégiu zanechávania stopy svojich skutkov artikuluje ako efemérny čin, napríklad v podobe bieleho povrázka napnutého doma cez miestnosť či kvetináča schovaného za stĺpom, ked celkom triviálne materiály a predmety dennej potreby umiestňuje do posunutých kontextov a manipuluje tak priestor a jeho usporiadanie neočakávaným spôsobom. Zviditeľňuje aj to, ako vnímame pohyb po priestore a ukazuje, že to je len otázka interpretácie.

Názov výstavy: Slovenské U.F.O. a iné transcendencie (zo zbierky Borisa Krsňáka)

Miesto konania: Pretórium, Námestie Štefana Moysesa, Banská Bystrica

Trvanie: 10. 9. – 31. 10. 2021

Kurátori: Dušan Brozman, Boris Kršňák

Hosť výstavy: Jiří Kovanda

Grafický dizajn: Waldemar Švábenský

Autori: Milan Adamčiak, Peter Bartoš, Stano Filko, Vladimír Havrilla, Jozef Jankovič, Peter Kalmus, Michal Kern, Július Koller, Miloš Laky, Juraj Meliš, Alex Mlynárčik, Monogramista T.D, Rudolf Sikora, Ján Zavarský

Tešíme sa na Vašu návštevu!

Z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia. Za podporu ďakujeme Banskobystrickému pivovaru, a. s.