Monika Germuška Vrancová / Nepravdepodobne známe miesto / kurátor: Peter Megyeši / Múzeum Vojtecha Löfflera / Košice /  19. 6 – 22. 8. 2021 

MONIKA GERMUŠKA VRANCOVÁ: NEPRAVDEPODOBNE ZNÁME MIESTO

Nepravdepodobne známe miesto je priestorovou inštaláciou, v rámci ktorej autorka rozvíja sugestívnu imagináciu, týkajúcu sa prekračovania hraníc ľudského osídlenia, a to najmä v súvislosti s celosvetovou ekologickou krízou a reálnymi i špekulatívnymi úvahami o vesmírnom kolonializme a ďalších osudoch našej domovskej planéty.

Blížiaci a zrejme tragicky neodvratný environmentálny kolaps zasahuje všetky oblasti globálneho ľudstva. Reakcie naň sú rôznorodé: iracionálne popieranie faktov časťou populácie, melanchólia súčasnej pop-music, Františkova pápežská encyklika „Laudato si“ zdôrazňujúca eko-spiritualitu, uznanie „ekocídy“ za medzinárodný trestný čin, alebo masívny nárast psychologických fenoménov klimatickej úzkosti a enviromentálneho žiaľu u mladších generácií.

Výstava prostredníctvom malieb, objektovej inštalácie, vizuálnych metafor a vzájomných vzťahov medzi materiálmi autorsky komentuje vzťah našej epochy – kapitalocénu – k prírode a celej planéte. Tento vzťah môžeme vyjadriť aj metaforou ťažby, ktorá definuje naše chápanie a užívanie prírody predovšetkým ako miesta zdrojov, na ktorých získavanie a kapitalizáciu máme zdanlivo absolútny nárok. Monika Germuška Vrancová pracuje s materiálmi nielen z hľadiska ich estetických kvalít, ale aj s ich sémantickými a symbolickými hodnotami: Napríklad čierne uhlie je zároveň prírodninou a cennou komoditou, ale je aj miestom koncentrovaného času a energie. Spaľovanie fosílnych palív bolo v moderných časoch spojené s akceleráciou času, s predstavou ustavičného progresu, v skutočnosti však vedie k životu na dlh, ktorého splátka sa odkladá do nejasnej budúcnosti a na bedrá nasledujúcich generácií.

Autorkin enviroment reaguje na aktuálne diskutované scenáre nastávajúcej katastrofy, ktoré vedú ľudstvo k myšlienkam o opustení zdecimovanej domovskej planéty a kolonizovaní vesmíru za účelom pokračovania a zachovania ľudského života. Predstavená situácia je dystopická a melancholická, odhaľuje medzipriestor, bolestný moment prechodu (fyzického aj mentálneho) a lúčenia sa so starým svetom a zároveň objavovaním nového. Je nostalgickým ohliadaním sa za domovskou planétou a opatrným skúmaním nového prostredia, pričom sa však zdá, že ľudstvo si svoje zlozvyky vo vzťahu k svetu prinieslo so sebou a objavuje Nepravdepodobne známe miesto.