Artalk.cz

Bonitné múzeum

Publikujeme text s názvom Bonitné múzeum od riaditeľky Slovenského banského múzea v Banskej Štiavnici Zuzany Denkovej, ktorá v ňom reaguje na vylúčenie zo štruktúry podpory Fondom na podporu umenia. Nepodporeným projektom bolo Trienále malého objektu a kresby, ktorého predchádzajúce ročníky sa konali v Galérii Jozefa Kollára a boli realizované s podporou fondu. Riaditeľa fondu v texte vyzýva, aby nastalo prehodnotenie metodiky stanovovania negatívnych a pozitívnych žiadateľov v štruktúre podporných programov fondu v zmysle zákona o FPU.

Vážne poškodená cenná výzdoba fasády v Kammerhofe, vstupnom bode do expozície Baníctvo na Slovensku.

Bonitné múzeum
(príspevok k diskusii o nastavovaní štruktúry podpory Fondu na podporu umenia)

Prečo sme sa chceli stretnúť

Začiatkom júna sme sa zúčastnili stretnutia s riaditeľom Fondu na podporu umenia (ďalej FPU). Bolo to pracovné stretnutie. Iniciovali sme ho, lebo sme nerozumeli, prečo bola z procesu rozhodovania fondu o podpore vylúčená žiadosť kurátora Petra Tajkova (názov projektu Zlato: Od matérie k metafyzike/XIII. Trienále malého objektu a kresby), ktorej sme boli partnerom (Slovenské banské múzeum v Banskej Štiavnici, ďalej SBM).

Podľa fondového newspeaku žiadosť neposudzovali z dôvodu, že nesplnila základné parametre podpornej činnosti – projekt bol totiž súčasťou hlavnej výstavnej činnosti múzea. Hlavnú činnosť fond nepodporuje, tú si majú inštitúcie financovať sami. 

Večne neoprávnení? A keď nie, tak OMYLOM?

Treba spomenúť, že predchádzajúce dva ročníky Trienále (kurátorov Zuzany Bodnárovej a Svätopluka Mikytu v roku 2015 a Márie Janušovej a Erika Vilíma v roku 2018) fond podporil. Dnes reaguje, že to vníma ako chybu. Samozrejme, chyby sa robia. Ale môže sa za nimi takto lapidárne prehodiť list? 

Múzeum je zo schémy podpory FPU dlhodobo vyčlenené ako neoprávnený žiadateľ, ale množstvo projektov realizuje v spolupráci s inými subjektami. Nie je to formálna spolupráca, ale tieto partnerstvá prinášajú relevantné výsledky. Tento rok sme sa však zasekli, lebo aj naše participatívne projekty získali biľag neoprávnenosti. Na rozdiel od minulosti tak vyrástla nová hranica medzi nezávislým kurátorstvom na jednej strane a dohodnutým partnerstvom a spoluprácou na strane druhej, ktorú nám fond nevie dostatočne presne vymedziť.

Zatekajúci komín v podkroví Kammerhofu.

Poďme na to developersky? 

Nemyslíme si, že spoluorganizovanie výstav na základe dohody o spolupráci je horším modelom ako nezávislé kurátorstvo založené na prenájme sál v centre historického mesta so značkou UNESCO. Nemyslíme si, že diskusia o výstavnom koncepte štátnej galérie v Banskej Štiavnici má prebiehať na fonde a namiesto galerijnej rady budú určovať náš výstavný profil komisie FPU, zatiaľ čo my budeme inkasovať nájomné. 

Ak sme správne porozumeli argumentom fondu, tak nám „hrozí“ práve takýto developerský prístup namiesto deklarovanej partnerskej dohody, lebo je jasne nezávislý od našej hlavnej činnosti. A ak sa nám to nepáči, máme si výstavný program financovať sami. Veď sme bonitné múzeum.  

Ako na Slovensku vyzerá bonitné múzeum

SBM je vraj bonitné múzeum a hospodári s dobrým rozpočtom, preto si má hlavnú činnosť financovať samo. Na toto hodnotenie stačí skutočnosť, že patrí do zriaďovateľskej pôsobnosti ústredného orgánu štátnej správy (Ministerstvo životného prostredia SR, ďalej MŽP), ktorý má povinnosť hlavnú činnosť svojich organizácií podporovať a má mu viac záležať na podpore kultúry a umenia ako FPU. 

Treba spomenúť, že existuje ministerstvo, ktoré má podporu kultúry vo svojej hlavnej činnosti a aktuálne je v takej kondícii, že sa chce zbaviť vlastného múzea. To len na margo bonitných zriaďovateľov. 

Vieme pochopiť rôzne argumenty, len nie tie, že sme bonitným múzeom. Treba preto ukázať, ako vyzerá bonitné múzeum na slovenský spôsob. Ukázať degradované objekty – národné kultúrne pamiatky (ikonický Nový zámok, Starý zámok, Kammerhof, Klopačku, Berggericht), zanedbané industriálne dedičstvo (ťažnú vežu na Max šachte i Novej šachte, rozpadajúcu sa budovu šachty Mária v skanzene), desaťročia rozostavanú banícku dedinu na Prachárni. Ukázať preplnené depozitáre, v ktorých „ochraňujeme“ zbierkové predmety a nemáme na ich reštaurovanie. Zastarané expozície a často i výtvarne a architektonicky nevýrazné výstavy. Naše beznákladovo naformulované vedeckovýskumné úlohy.  

Baroková veža národnej kultúrnej pamiatky Starý zámok a jej zle riešená strešná krytina v dôsledku čoho zavĺha a opadáva omietka rovno do areálu s návštevníkmi.

Cca 700-tisíc eur rozpočtového transferu a 600-tisíc eur vlastných výnosov (z roku 2019, ktorý bol historicky najvýnosnejším v živote múzea, aktuálne sa naše výnosy pohybujú okolo 30-tisíc eur) možno vyzerá závideniahodne. Na druhú stranu „zlatej váhy“ však treba dať všetok spravovaný majetok, ktorý tvorí viac ako tridsať historických objektov, medzi nimi bane, ťažné veže, zámky i výpravné meštianske domy v centre. Treba myslieť na ich základnú údržbu – lebo na iné už desaťročia nemáme – na revízie, dane, obslužný aparát, niekde aj na vykurovanie, svietenie. Časť transferu pohltia naše mzdy a prevádzka týchto objektov, ktorú treba tiež dofinancovať. Na hlavnú činnosť nezostáva nič, len zdroje z projektov a partnerstiev. Preto nám musí záležať na postoji fondu.  

Kultúrne a investičné resty

Investičný dlh SBM nikoho nezaujíma. Po júnovom rozhovore ale vieme, že našu chudobu musíme viac manifestovať. Denne narážame na nezáujem spoločnosti o kultúrne hodnoty, pamiatky, hnuteľné, nehnuteľné, národné. Ale od FPU očakávame iný prístup. Nie je možné, aby nás „jeden z nás“ vnímal ako bonitnú inštitúciu. Bez expertízy, bez analýzy. Potom sa nemôžeme diviť spôsobu, akým sa pristupuje k delimitácii Múzea SNP, o ktorom sa tiež rozhoduje bez expertízy. Ale tam už nemáme odborné očakávania, tam ide o politické rozhodnutia. 

Tvrdší ako zákon

Do diskusie s FPU sme šli z dôvodu, že reštriktívna politika fondu je diskriminačná – z podporných schém nás vyčleňuje z formálnych dôvodov a nad rámec zákona. Parlament schválil zákon o FPU v roku 2014 a jeden odsek v tomto zákone (paragraf 19, odsek 1) dáva právomoc svojvoľne si definovať oprávnených a neoprávnených žiadateľov. Načo nám je taký zákon? Potom je zbytočný, stačí rada a riaditeľ, ktorí si všetko autonómne ponastavujú.  

Havarijná situácia svahu pod cestou idúcou ponad Berggericht (Námestie Sv. Trojice). Na sanáciu žiadame transfer snáď 10 rokov, vlastné zdroje na opravu nemáme.

Boli sme pri tom, keď sa fond formoval. Dávali sme podnety na Zväz múzeí na Slovensku, zúčastňovali sa školení. Všetkého sme sa zúčastňovali, na všetko sme reagovali, len aby sme nezostali bokom, lebo aj predtým sme boli bokom a neoprávnení. 

Pýtame sa preto, či sa chystá zmena. Otvorí sa priestor na verejné  diskusie? Bude sa nastavenie fondu meniť alebo zostane FPU aj naďalej súťažou zriaďovateľov a nie konkrétnych návrhov a projektov? 

Len zriaďovateľ má zodpovednosť za kultúru?

Na Slovensku nesúťažia o podporu idey a obsahy, ale zriaďovateľské formy. Vytvára sa nereálny obraz, že niektorá z pamäťových inštitúcií dobre „zarába“ a nepotrebuje podporu. Nakreslila sa čiara, bez expertízy, od stola, pri ktorom nevieme, kto sedel. 

Preto vyzývame na prehodnotenie metodiky stanovovania negatívnych a pozitívnych žiadateľov v štruktúre podporných programov fondu v zmysle zákona o FPU. Žiadame demokratizáciu súťaže a jej otvorenie pre všetky relevantné kultúrne subjekty.  

Selektovanie z formálnych, nie obsahových dôvodov považujeme za nezodpovedné. Ak budeme iba formálne nastavovať schémy podpory, prídeme o najväčšie kultúrne i historické hodnoty, lebo sú v správe štátu. 

Nebuďme alibisti a netvárme sa, že niekto iný má zodpovednosť za kultúru. Máme ju všetci. Aj FPU ako dôležitý prvok podpory kultúry a jeho zodpovednosť nekončí na prahu MŽP.  

Unikátna Klopačka, jediná svojho druhu na Slovensku, národná kultúrna pamiatka, v dôsledku absencie štandardnej údržby – chátra.
Ikonický banskoštiavnický Nový zámok s expozíciou z roku 1973_ po Kalvárii najviac fotený objekt, vrátane zničených fasád a zhrdzaveného schodiska za hranicou životnosti, na obnovu nie sú zdroje.
Do správy nášho bonitného múzea patrí aj ťažná veža na Novej šachte v lokalite Šobov, potrebovala by údržbu, ktorej sa jej nedostáva.
Nádvorie národnej kultúrnej pamiatky – Starý zámok, chátrajúce renesančné ochodze.
Mária šachta, objekt prenesený do múzea kvôli záchrane. Statické trhliny sa na stenách objektu zväčšujú, rovnako prehníva drevená hrazdená konštrukcia a preto hrozí jeho zrútenie.
Všetky technické prvky umiestnené v podzemí podliehajú korózií (aj TH výstuže) a treba ich pravidelne ošetrovať. Múzeum nemá zdroje na tento typ údržby.

Foto: Lubomír Lužina

Komentáře

  1. Doporučujem tento text aj s priloženými fotografiami adresovať Ministerstvu životného prostredia. Rád si následne prečítam zverejnenú odpoveď. Úlohou FPU nie je záchrana ani obnova (ne)-funkčnej, (ne)-bonitnej inštitúcie.

    • Diana Klepoch Majdakova

    Ďakujem za tento text a dúfam, že sa dočká adekvátnej odozvy. Držím palce.

Napsat komentář

Vaše e-mailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *