TS: Anetta Mona Chișa & Lucia Tkáčová v Kunstraum Lakeside

Anetta Mona Chișa & Lucia Tkáčová — havoC, anaeMia, A tacticaL knoT, us / Kurátori: Franz Thalmair a Gudrun Ratzinger / Kunstraum Lakeside, Klagenfurt, Rakúsko / 19. 5. – 25. 6. 2021


Anetta Mona Chi
șa & Lucia Tkáčová: havoC, anaeMia, A tacticaL knoT, us

Kurátori: Franz Thalmair a Gudrun Ratzinger

Kunstraum Lakeside, Klagenfurt, Rakúsko

19. máj – 25. jún 2021

"Ako tečie čas? Tlačí minulosť budúcnosť, alebo ťahá budúcnosť minulosť?" Ani jedno, ani druhé, odpovedajú si Anetta Mona Chișa a Lucia Tkáčová na vlastnú otázku. "Zabudnuté spomienky sa stávajú víziami budúcnosti", hovoria umelkyne, "budúce mysle a zajtrajšie ruky vytvárajú vlastnú minulosť." Túto nerozpojiteľnú spleteninu toho, čo bolo, s tým, čo príde, zhmotňujú v podmanivých inštalačných situáciách. Použité materiály, aplikované procesy a vzniknuté formy doslovne robia čas hmatateľným.

Na začiatku ich spolupráce, pred dobrými dvadsiatimi rokmi, umelkyne skúmali radikálnu spoločenskú transformáciu, ktorá nastala v krajinách východnej Európy po prelomovom roku 1989. Pátrali po tom, čo znamená, keď sa zdanlivo isté scenáre budúcnosti odrazu nahradia úplne inými prísľubmi a keď sa tie staré aj tie nové ukážu byť rovnako neprijateľnými na osobnej úrovni. V poslednej dobe Chișa a Tkáčová rozšírili svoju perspektívu na minulosti dávno pred našou civilizáciou a na budúcnosti ďaleko po našej prítomnosti. Zaoberajú sa svetom, ktorý sa rozhodne netočí výlučne okolo ľudských bytostí. Do stredu diania sa dostávajú nové bytosti a druhy. Ba čo viac, na horizonte sa vynárajú funkcie umenia, ktoré tkvejú ďaleko od súčasného umeleckého priemyslu. Akoby artefakty zhromaždené vo výstave havoC, anaeMia, A tacticaL knoT, us predznamenávali, že terajší spoločenský poriadok raz bude vecou minulosti. Ako bude koniec tejto éry vyzerať, ostáva otvorené. Predstavené pripomienky budúcnosti ukrývajú potenciál naplno sa rozvinúť.

V Kunstraum Lakeside umelecká dvojica kombinuje už existujúce práce s miesto-špecifickými aranžmánmi. Na pozadí číhajúcich environmentálnych katastrof a rapídnej virtualizácie, Veci v našich rukách (2014) priťahujú našu pozornosť k materialite peňazí. Ešte stále existujú papierové bankovky a kovové mince, ktoré na základe globálnych dohôd nesú hodnotu. Vieme si však predstaviť blízke budúcnosti, v ktorých to bude inak: v ktorých peniaze prestanú slúžiť ako prostriedok výmeny a uchovávania hodnôt. To, čo zostane, je hmota. V diele Veci v našich rukách Chișa and Tkáčová roztopili Euro mince a nadobudnutý materiál použili na vytvorenie nových tvarov, ktoré môžu nadobudnúť celkom rukolapné funkcie. Pripomínajúc pästné kliny, tieto kovové sošky môžu slúžiť ako nástroje na rezanie, štiepanie, škrabanie, či hobľovanie. Zároveň ich povrchy nesú stopy rúk. Vyzerajú, akoby sa tekutý kov vylial pomedzi prsty, alebo vyplnil dutiny sformované bruškami palcov — akoby sa nikelín rozpomínal na časy, keď prechádzal nespočetnými rukami. Veci v našich rukách podľa umelkýň stelesňujú “stav pred a po existencii peňazí vo svete, materializujú dva koncové body ich trajektórie”. Objekty sa tak v rovnakej miere vzťahujú k prehistórii aj k post-apokalyptickej budúcnosti. Sú “fosíliami z budúcnosti”, ktoré poukazujú na dlhé obdobia v dejinách ľudstva, v ktorých sa peniaze nepoužívali.

Zmierenie áno a nie (2015) je pokusom o vizualizáciu multidimenzionality. Za týmto účelom sa Chișa a Tkáčová uchyľujú k materiálu, ktorý je viac spájaný s kultovými praktikami ako s vedeckými disciplínami ako matematika a fyzika: ku kostiam malých cicavcov a vtákov. Názorné príklady multidimenzionality, ako teserakt, pentachoron, antiprizmatické prizmy a iné polychorá, reprezentujú vo svojej kostnej materialite výpravu do predtým “nepreskúmaných území ľudského mozgu”. Pomocou ich priestorových vizualizácií umelkyne zavrhujú predpoklad, že ľudia sú trojdimenzionálne bytosti, neschopné chápať inú dimenziu. Použitím materiálu, ktorý spája zdanlivo nezlučiteľné protiklady — ako napríklad živé s mŕtvym — odkrývajú priepasť, v ktorej sa iné dimenzie stávajú ak nie priam intuitívne zakúsiteľnými, tak aspoň predstaviteľnými.

V diele Proroctvo vecí (2017–2018) umelecká dvojica skúma (ne-)materiálnosť súčasnej vizuálnej kultúry. Obrazovky smartfónov slúžia ako rozhrania medzi ľuďmi a nekonečnými svetmi žiariacich obrazov. “Ich transmateriálna povaha ich udržuje vo fundamentálnej podvojnosti,” hovoria Chișa a Tkáčová. “Obrazovky sú všade a sú vždy materiálne, zároveň sa však často javia akoby boli nemateriálne.” Ručne tkané tapisérie zobrazujú vzory, ktoré vznikajú, keď sa prístroje pokazia a nezobrazujú viac určené vizuálne informácie: abstraktné formy podmanivej krásy. Slovami umelkýň: “‘Emancipovaný‘ stroj slobodne vytvára plávajúce pixely, obrazy oslobodené od úmyslu, necerebrálne, nezaťažené, bez záväzkov.”

Umelkyne svojimi miesto-špecifickými inštaláciami Kunstraum Lakeside zásadne menia: mäkké displeje tvoria krajiny, v ktorých hniezdia existujúce práce, minerálny ochranný krém proti slnku pretvára galerijné okná. Pokým Josefov Dabernigov pôvodný dizajn výstavného priestoru môže byť vnímaný ako prehnané potvrdenie ekonomicko-technologických podmienok svojej existencie, Anetta Mona Chișa a Lucia Tkáčová týmto priestorovým parametrom vzdorujú. havoC, anaeMia, A tacticaL knoT, us rozširuje rady výstavných projektov dvojice, ktorých názvy boli anagramom mien oboch umelkýň. Kombinovanie písmen do nových významových jednotiek korešponduje s ich pokusom splynúť v spoločných projektoch do “tretej entity“. Potenciálne existuje niekoľko oktiliónov možných usporiadaní písmen, avšak dôkladným zoraďovaním písmenkového materiálu a strategickým využitím náhody umelkyne generujú sekvencie slov z ktorých sa stávajú krycie mená. Tieto “noms de guerres” nás nabádajú zaoberať sa novými jednotkami, ktoré vznikajú odmietnutím doterajších pripisovaní a obmedzení. Identity už viac nie sú predpísané, ale neustále sa meniace. Toto pozvanie pre nás — diváctvo — funguje rovnako v prácach menšieho formátu, aj v ich dočasných usporiadaniach, v celkových výstavách, ako aj ich názvoch: my — taktický uzol.

text: Gudrun Ratzinger

preklad: Anetta Mona Chișa a Lucia Tkáčová

Anetta Mona Chișa a Lucia Tkáčová spolupracujú od roku 2000. Žijú v Prahe a vo Vyhniach.

www.chitka.info

https://www.lakeside-kunstraum.at/en/anetta-mona-chisa-lucia-tkacova-2/

Výstavu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.


Foto: Johannes Puch

http://www.johannespuch.at